Discussion Forum › General Discussion

1) Neviem presne, čo myslíš prístavkom. To, čo je na obrázku, je vozovňa. Mala dve haly - väčšiu (= depo) a menšiu (= dielne). Okrem toho bola odstavná koľaj medzi násypom železnice a halou (pozdĺž Dostojevského radu).
2) Koľaj, ktorú nazývaš výťažná, bola za poslednou výhybkou tak na dve súpravy, nebola dlhá. Výjazd z vozovne doľava na Martanovičovu bol vlastne vjazd. Električka prišla zo Štúrovej a pokračovala rovno po vtedajšej Martanovičovej do slepého konca. Potom zacúvala do vozovne. Odtiaľ však nebol vjazd na všetky koľaje vozovne, preto súprava išla znovu dopredu až k hlavnému výjazdu po nesprávnej koľaji (kedysi vjazd). Tým sa dostala za potrebnú výhybku a potom zacúvala na príslušnú koľaj.
3) Vjazd do vozovne bol cúvaním odvtedy, čo sa aj staré súpravy zjednosmernili (najneskôr od konca 50. rokov, keď boli na Martanovičovu dodané prvé vozy T2). T2 obsadili kusú koľaj na Martanovičovej, ktorá bola od ich dodania až do otvorenia vozovne JD zdvojkoľajnená. Odstavené T2 znemožňovali cúvanie popísané v bode 2. Vtedy sa krátko cúvalo už zo Šafárikovho námestia do hlavného vchodu. Pri pohľade od Šafka cúvali vozy najprv po koľaji určenej na výjazd (teda bližšie k parčíku), potom spojkou prešli na koľaj bližšie k Dunaju a zacúvali hlavnou bránou do vozovne. Výjazd úplne rovnako, nikdy v živote som nevidel vyjsť električku z Martanovičovej po správnej koľaji, teda pravej (sledoval som to od r. 1958 až do r. 1975 denne, keďže som býval na Dostojevského 1, vozovňu som mal z okna ako na dlani). Vždy sa vychádzalo v protismere a na správny smer sa vozy dostávali až spojkou. Na tejto spojke končila jediná linka vyžadujúca obojsmerné vozy, teda e-6 po jej skrátení po Šafko (1960-1962).
4) Čiastočne odpovedané v bode 1. Pri pohľade od Šafka išla dvojkoľajná trať s jednou spojkou do hlavného vchodu. Prvá spojka bola ešte na ulici, druhá až vo vozovni. Tá umožnila vjazd do hál na všetky koľaje (odkrytú vedľa násypu železnice, obe haly, dielne). Po zjednosmernení vozov/súprav sa muselo cúvať. Preto na nesprávnu koľaj, keďže z tej pri železnici sa nedalo dostať na všetky koľaje, z tej vzdialenejšej áno. Po presunutí T2 na JD sa opäť mohlo jazdiť na Martanovičovu zo Štúrovej doľava až na slepý koniec a cúvalo sa do vedľajšieho (zadnejšieho) vchodu. Pre prístup na koľaje bližšie k Dostojevského sa muselo ísť po nesprávnej koľaji až k hlavnému vchodu, keď bola súprava až za spojkou, trčal motorový voz trochu na ulicu. Potom zacúval.
5) Áno, na ulici bola len jedna spojka.
A ešte: Po tom, čo sa stala vozovňa Martanovičova len vozovňou pre pracovné vozy, zrušila sa koľaj na Štúrovej ulici. Vozovňa tak zostala napojená len koľajou v smere Martanovičova - Štúrova a muselo sa do vozovne cúvať a von po tej istej koľaji. Vždy s využitím spojky. Výjazd z vozovne pravou koľajou sa pravidelne nikdy počas môjho života nepoužíval.

Električka dostala zberače (prádla)

Toto myslia autori vážne?

Zdravím všetkých. Mohol by dakto pomôcť dokresliť? Nie som si sto pro istý niekoľkými vecami, konkrétne:
1) Viedli koľaje do toho prístavku? Na jednej jedine fotke stojí voz #150 (tá hovadina služobná s vlastnou stavbou kasne) na dvojici koľají, ale tie sú VEDĽA budovy. Lenže na pôvodných snímkoch vedú koľaje (opticky) do toho prístavku.

2) Koľaj výťažná - bola jednokoľajná? Končila kúsok za krupkovou? Na posledných snímkoch pred jej vytrhnutím badať daľší výjazd z vozovne (trinagel) práve na túto koľaj.

3) Vjazd do vozovne ide oblúkom, predpokladám na koľaj do haly 4 a 5, avšak iba oblúk a ideme rovno? Alebo je to kúsok dalej, oblúk a hneď protismerný oblúk (esíčko) po tú rovinku do vozovne?

4) Vo vozovni boli len tieto koľaje? žiadne iné?

5) Prechod z jednej koľaje na druhú pri umelke - bol len po hrotoch tá jedna spojka? Druhá spojka nebola?

Nevšímajte si zatiaľ skicárovú formu bez oblúkov, ide mi o schému, jej prekreslenie na oblúky bude až budem mať ujasnené všetky pozície.
Vďaka vopred každému za pomoc pri dokreslení schémy.

Ak by sme brali hodinove maximum na jednej nastupnej hrane, Zochova by mala zvitazit s prehladom, tam je medzi 7 a 8 rano nejakych 75 spojov kazdym smerom.

Ak by sme brali sucet za cely tyzden a podla uzla a nie podla konkretneho nastupista, tipol by som si Trnavske myto, ktoremu "pomaha" vysoka frekvencia elektriciek pocas celeho tyzdna.

V tom prípade asi Zochova. Spomedzi spomínaných uzlov práve Zochovu obsluhuje najviac liniek s bezkonkurenčne hustým sledom spojov hlavne v špičke - 80, 83/84, 93/94. Do toho ti ešte prídu "menej husté" 31/39 a občas nejaká 184.

bolo to na rovinke v Ružinove takže skôr ten druhý prípad.

https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/doprava/prazska-mhd-hlasi-kriticky-nedostatek-ridicu-omezi-linky-chc/r~4f829f0cf59711e984260cc47ab5f122

Nezvyknu si, lebo vodici budu zatvarat centralne bez ohladu na fotobunku. A je to tak v poriadku.

Tak keď príde 80 vozov s fotobunkou, tak myslím že cestujúci sa začnú učiť že niečo také existuje. Všetko je to iba o zvyku, tak ako môžu niekde fungovať všetky zastávky na znamenie, tak môže fungovať aj fotobunka. Čím viac vozidiel s fotobunkou bude, tým rýchlejšie si cestujúci zvyknú že musia stáť ďalej od dverí.

Ako teda podľa teba funguje v MBCC mechanizmus podržím tlačítko = dvere sa zavrú?

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Čo sa týka vyťaženosti, myslel som počet spojov (autobusov/trolejbusov/električiek), ktoré cez deň prídu na danú zastávku, nie liniek.

Predpokladam ze stale by fungovalo blokovanie rozjazdu ak sa dvere nedovreli. Samozrejme idealne by bolo dosiahnut taky stav, aby vlcaci nemuseli visiet vo dverach a teda sa mohla fotobunka pouzivat plnohodnotne, ale tam este nie sme.

Z mojho pohladu je v bratislavskych podmienkach idealne to riesenie ktore maju MBCC, teda fotobunka pre ucely automatickeho zatvarania dveri + moznost manualneho zatvorenia dveri vodicom, v kombinacii s velmi dobrym senzorom doliehania dveri.

Ak dobre viem, tento problém je opravený a robia to hlavne 2.dvere pri NB12 a 3 pri NB18.

Áno, a ideálne aj niekoho potiahnuť za ruky/nohy/bundu/tašku po nástupnej hrane, že?

Čo sa týka počtu spojov v linke:

• medzi električkovými linkami vyhráva linka 3;
- cez pracovný deň odjazdí 432 spojov,
- ak sa kolo z Molecovej na Molecovu berie ako dva spoje, vedie linka X6;
~ cez pracovný deň odjazdí 504 spojov,

• medzi trolejbusovými linkami víťazí linka 212;
- cez pracovný deň odjazdí 282 spojov,

• medzi autobusovými linkami vládne linka X5;
- cez pracovný deň odjazdí 506 spojov,
- za nevýlukových okolností je to ale linka 95;
~ cez pracovný deň odjazdí 404 spojov.

Ak SORka nevie zavrieť dvere, tak buď stojí v kopci (nemusí byť výrazný, niektorým vozom stačí aj výstupište na hlavnej stanici) alebo nadmerne tratí vzduch pri zastavení/otváraní dverí a nestihne dotlačiť do momentu zatvárania dverí. Hlavne na tých najnovších (12m aj 18m rovnako), stačí ak je na niektorom z okruhov jemne pod 8 barov (namiesto ideálnych 9-10) a už sa äebú dvere.

Fotobunka nie je úplná blbosť, hlavne v horúcich a studených mesiacoch je to fajn vynález. Tlačidlo na zatváranie dverí by však malo „cestujúci-necestujúci“ dvere zavrieť.

Zavisi od toho ci berieme vsetky linky alebo len dennu premavku. Ak vsetky jednoznacne Hlavna stanica - 24 spojov vratane nocakov, ak iba denne Racko, Trnko a Patronka narovnako po 14