Galérie › Vyhľadávanie

Označník konky

V oblasti útesu Falcon kedysi fungovali dva zaujímavé dopravné systémy

Konka v Douglase jazdí s prestávkami od roku 1876

Na konke sú použité pôvodné vozne, napr. #36 z roku 1896

Dočasná konečná konky na okraji centra mesta po jej skrátení

Nástupná zastávka Manskej elektrickej železnice v hlavnom meste Douglas so súpravou #6 + 48

Interiér motorového vozňa #6 z roku 1894, podľa ktorého sa táto séria vozňov nazýva "tunelová"

Interiér motorového vozňa #6 z roku 1894, podľa ktorého sa táto séria vozňov nazýva "tunelová"

Pohľad z vozňa na prístrešok električiek v Laxey, kde sú uskladnené prebytočné vozidlá

Na Manskej elektrickej železnici stále slúžia pôvodné vozidlá, vrátane toho najstaršieho, #1 z roku 1893

Vlečný vozeň #48 z roku 1899 dokumentuje inú farebnú kombináciu, než má väčšina ostatnej flotily, a tiež rolety, ktoré má každý oddiel pre cestujúcich

Vlečný vozeň #44 z roku 1903 má podobne ako ostatné otvorené vozne samostatný nástup do každého oddielu priamo zvonka

Horská železnica na horu Snaefell začína v blízkosti električkovej trate

Snaefell Mountain Railway ako posledná na svete používa Fellov systém pre horské železnice v podobe 3. koľajnice určenej na núdzové brzdenie

Fellov systém s 3. koľajnicou bol prvý raz použitý v 1863

Snaefell Mountain Railway funguje od roku 1895

27 km dlhá elektrická železnica bola vybudovaná v rokoch 1893 - 1899

Krátko počas výstavby a po nej mala železnica na horu Snaefell duálny rozchod 914 a 1067 mm umožňujúci jazdu vozidiel z ostatných železníc na Ostrove Man

#2 + 41 na súbežnom úseku so železnicou na horu Snaefell

Nástup do všetkých vozňov Snaefell Mountain Railway je z bokov čiel

Upozornenie na zúžený profil, ktorých je na železnici neúrekom

#7 z roku 1894 s pôvodnou farebnou schémou v súprave s vlečným vozňom #40

V stanici Laxey je zabezpečený prestup medzi električkami oboch historických elektrických železníc

9 km dlhá železnica má len jednu medziľahlú stanicu, nazvanú Bungalow

Jednokoľajná konečná stanica pod vrcholom Snaefell a v rámci nej nákladný vozeň a osobný vozeň

Špecialitou železnice je aj výhybka s otočným jazykom

Koniec trate je tesne pod vrcholom hory Snaefell

Všetky osobné vozne pre železnicu vyrobila firma George F. Milnes & Co. v roku 1895

Železnica prechádza cez pasienky

Maximálny sklon adhéznej železnice je 10 %

Nákladný vozeň s kliešťami Fellovho systému

Začiatok strednej koľajnice Fellovho systému

Železnica bola od svojho vzniku elektrifikovaná a používa atypické pevné lýrové zberače

Kliešte Fellovho systému slúžia na núdzové brzdenie pomocou tretej koľajnice

Vozeň #2 stúpa na najvyšší bod Ostrova Man, horu Snaefell s výškou 621 m n. m.

#219, KMN-219-U, linka 3, Douglas, Prospect Hill

Jedným z lákadiel Ostrova Man je úzkorozchodná parná železnica

Do každého kupé sa nastupuje zvonka samostatnými dverami

Parná železnica na Ostrove Man začala fungovať 1873, pričom sa zachovalo 25 km tratí z celkovej dĺžky 73 km v najlepších časoch

Zázemie železnice v Douglase ako z Transport Tycoon s rušňom #11 z roku 1905

Železnica mala pôvodne viac vetiev, po rušení tratí v 1970. rokoch sa dnes jazdí po jedinej 25 km dlhej trati medzi mestami Douglas a Port Erin

Aj keď má dnes železnica turistický charakter, s predplatným lístkom ju môže využiť ktokoľvek a kedykoľvek

Konečná stanica Port Erin, kde sa nachádza aj železničné múzeum

Vyhľadávanie

Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.

Triedenie