Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Tvoj názor ma dosť prekvapuje. Pre mňa znamenal návrat do vlakov práve Regiojet. Rýchliky ZSSK sú pre mňa skôr nočnou morou... Nemám pocit, že by boli v ZSSK v čomkoľvek lepší (čistota vlaku, služby, online nákup lístkov a o spoľahlivosti by som tiež pomlčal).
S tým druhým súkromným dopravcom s Tebou súhlasím, ale pri deformovanosti nášho trhu to považujem skôr za sen. Už len čakám, kedy líder pravej SNS začne šprtať aj do RTVS....
Navrhujem, aby začal v tomto segmente podnikať veľkomožný pán - majiteľ Riekostavu... akože sa volá? Dlhý, Bystrozraký?

Prave tym zhorsenim spojenia som si nie isty. Ak by vysledkom Jancurovho odchodu bolo, ze sa ZSSK vrati (aspon) k 4-hodinovemu intervalu, tak by islo skor o zlepsenie, nez zhorsenie ponuky expresnych vlakov medzi BA a KE. Pre mna osobne by to rozhodne znamenalo navrat do vlakov, zatial co momentalne na danej trase preferujem auto (RJ je nespolahlivy + v lete odmietam cestovat neklimatizovanym vlakom a ZSSK IC zas maju mizerne casy).

Druhy lepsi variant, ale zaroven podstatne menej pravdepodobny je, ze po odchode Jancuru by sa o linku zacal zaujimat nejaky iny sukromny dopravca, ktory by poskytoval sluzby na urovni. To by bol najlepsi mozny zaver, ale zial velmi nerealny.

To ani ja. Ale v reále Jančurov odchod prinesie zhoršenie spojenia BA - KE, ktoré ZSSK asi nenahradí, tak nechápem, ako nad tým niekto okrem Danka môže skákať od radosti.

Každý, kto má len o trošku iný názor ako ty je Danko? Čo si ty, Jančura? ?

RegioJetu (resp. kedysi SA) nemožno uprieť, že naštartoval zvyšovanie kvality vo verejnej doprave v ČR aj v SR a preto mi tu chýbať bude, ale Jančurove self-promo veľmi nemusím.

Aký dôvod k skákaniu od radosti to prináša, to mi fakt hlava neberie. Si Danko?

Nie som si istý, či mám plakať alebo skákať od radosti. ?

RegioJet ukončí 31.1.2017 prevádzku vlakov na trase Bratislava – Košice a späť
(3.1.2017; Tlačová správa RegioJet)

Vlakový dopravca RegioJet s ľútosťou oznamuje, že 31. 1. 2017 ukončí prevádzku expresných vlakov na linke Bratislava – Košice. Po politickom rozhodnutí opäť zaviesť IC vlaky ZSSK žiaľ nie je na trhu kvôli cestovnému zadarmo v dotovaných rýchlikoch dostatok platiacich cestujúcich na to, aby sa vedeli komerčné nedotované vlaky vo vnútroštátnej doprave na Slovensku uživiť. Trh kvôli zásahom štátu nefunguje štandardne a tam, kde by mohli svoje služby zákazníkom ponúkať pokojne aj traja alebo viac dopravcov, nie je možné zdravo podnikať.
Hlavným impulzom bolo politické rozhodnutie urobené na nátlak predsedu parlamentu a strany SNS Andreja DANKA znovu zaviesť štátne IC vlaky na trase Bratislava – Košice. To bolo spravené v situácii, keď viac ako polovica cestujúcich – najmä študenti a žiaci – predtým zmizli do vlakov zadarmo. Žiadni noví cestujúci neprišli. Vlaky IC ZSSK iba vybrali časť z osekanej skupiny zákazníkov v najlukratívnejších veľkých staniciach. Dá sa to interpretovať ako naplnenie oficiálne vysloveného želania predsedu SNS Andreja DANKA o tom, že RegioJet musí odísť preč zo Slovenska.
„20 rokov prevádzkovala ZSSK svoje IC vlaky vo vysokých stratách, hoci mala na trhu monopol, cestovné bolo vyššie a neexistovalo bezplatné cestovné v rýchlikoch. Teraz, keď cestujúcich z komerčných vlakov vybrali rýchliky zadarmo, nie je možné predpokladať, že sa nové IC vlaky ZSSK dostanú do zisku. Okrem špičkových dní, ako sú piatky, nedele či vianočné sviatky, je ich kapacita nenaplnená a prevádzka stratová.
„Opätovným príchodom vlakov IC ZSSK sa RegioJetu zhoršila ekonomika. Dopyt cestujúcich nie je pre vlaky zadarmo mimo piatkov a nedieľ vysoký. Vyrovnanému hospodáreniu RegioJetu na trase Bratislava – Košice chýbalo po letnej úprave cien už len 10 % - a tých sme chceli dosiahnuť vďaka zavedeniu prípojných autobusov na východnom Slovensku. Keby Andrej DANKO nepresadil vlaky IC ZSSK, verili by sme, že sa ako úsporne hospodáriaci dopravca dostaneme v roku 2017 ekonomicky na nulu, čo by bolo úplne dostačujúce pre naše fungovanie na Slovensku,“ doplňuje Radim
Situáciu by mohla vyriešiť iba zmena systému úhrady cestovného zadarmo tak, aby aj komerčné vlaky mali možnosť osloviť tých cestujúcich, ktorí aktuálne cestujú zadarmo. V prípade, že by štát komerčným dopravcom preplácal len polovicu z toho, čo hradí na kompenzáciu cestovného zdarma v dotovaných rýchlikoch, RegioJet by bol ochotný zaplatiť druhú polovicu z vlastného. V takomto prípade by mohli na trhu fungovať za rovnakých podmienok komerčné vlaky oboch dopravcov – RegioJet aj IC ZSSK.
Štát by vďaka tomu ušetril až polovicu nákladov, ktoré v súčasnosti prepláca za cestovné zadarmo a študenti a ďalšie sociálne skupiny by mohli využívať bezplatné cestovné vo všetkých vlakoch bez rozdielu. Tento krok by okrem úspory na strane štátu znamenal aj prínos pre ekonomiku ZSSK a jej opätovne zavedené IC vlaky. RegioJet je určite pripravený o takomto variante ďalšieho postupu rokovať, čo deklaroval aj smerom k Ministerstvu dopravy. V takomto prípade by RegioJet zmenil svoje rozhodnutie a linku Bratislava – Košice by nerušil, resp. by ju opätovne zaviedol.
Komerčné vlaky sú pre štát výhodné aj tým, že za ich prevádzku nemusí na rozdiel od rýchlikov platiť dopravcovi jediný cent dotácií, nakoľko ich dopravcovia prevádzkujú čisto na vlastné riziko.
„Odchod nás mrzí predovšetkým kvôli našim zákazníkom, ktorým už žiaľ nebudeme môcť ponúkať naše služby na trase z Bratislavy do Košíc,“ hovorí Radim JANČURA, majiteľ spoločnosti RegioJet a dodáva: „Cestujúci si obľúbili RegioJet, my sme si ich vážili a mali radi. O to viac je nám to ľúto. „Ďakujeme všetkým zákazníkom, ktorí s nami na linke Bratislava – Košice cestovali a fanúšikom za ich priazeň a podporu. Veríme, že aj po 31. 1. 2017 budú uprednostňovať služby RegioJetu, aj keď na iných linkách. Milí zákazníci, ďakujeme vám za všetko, vážime si vašu priazeň, bolo nám s vami dobre!“ doplnil za celý tím RegioJetu Radim JANČURA.

Ďakujem za argumenty, v takom prípade chápem tvoje pohnútky.


Bratislavské značenie súprav asi nemá zmysel riešiť tu, ale aby bolo jasné, o čo mi ide: napríklad dvojica fotiek https://imhd.sk/ba/galeria-media/Vyhladavanie/84343/8135-linka-Autoskola-Lafranconi a https://imhd.sk/ba/galeria-media/Vyhladavanie/80207/Autoskolska-suprava , ktoré koncepčne rovnako zobrazujú síce z uhla, no predsa celú súpravu. A označenia sa dočkal zakaždým len bližší vozeň, akoby to bolo nejaké privilégium. (A potom to dopadne tak, že má prvý vozeň cez 40 fotiek v karte a druhý len 7, lebo viac sa fotí spredu než zozadu.)

Celkovo, nebral by som to tak dogmaticky - v BA to tak problém nie je, ale najmä v menších sekciách so slabou periodicitou fotiek som zástacom označenia všetkého, čo vidno, kvôli neskoršej historickej hodnote - mať možnosť aj po rokoch vydedukovať vývoj výzoru/stavu vozidla, aj ak bol len zriedka hlavným objektom fotiek, bez nutnosti prechádzať celú galériu, či náhodou kdesi nevykúka bez označenia.

Ja tú galériu chápem ako akúsi fotografickú encyklopédiu vozidiel, ale keďže to nie je môj nápad (tie galérie fungujú snáď už cca 10 rokov; ja mám Svet na starosti od cca 2. polovice 2012), tak netuším s akou myšlienkou bola zakladaná, ba ani koho nápad to bol.

Podtypy (nielen) pri električkách z ČKD Tatra rozlišujem iba do úrovne podtypov tak, ako "z ČKD vyšli", preto samostatný podtyp pre predĺženú KT4 (aka KTNF6) medzi podtypmi KT4 nie je. Tak isto tam nie sú ani T3P, či KT8D5RN.1/.2.

Taktiež nevidím zmysel v priraďovaní galérie (alebo vozidla) pre zadný vozeň súpravy (ak je fotka robená odpredu), ak z neho vidno iba málo (rozumej menej ako 3/4 boku).

A keby sme sa posunuli do roviny dôvodov?
Môj pohľad na vec je, že viditeľná odlišnosť prakticky len v absencii pantografu a kabíny vodiča je menej relevantná, než napr. nerozčleňované modernizácie s navyšovaním počtu článkov u KT4.

Ono je to možno viac otázka na cieľové smerovanie galérie - či to chce byť obrázková evidencia, a teda budú rozčlenené podtypy, modifikácie v technických súčastiach - výzbroj, riešenia skrine atď; alebo či ide skôr o grafickú banku, ako vyzerá doprava vo svete, a teda miera nadupanosti/vykuchanosti voziiel nie je tak zásadná, ako celkové vyznenie vozidla.

Aký je tvoj pohľad?


(Poznámka pod čiarou, len aby to bolo 100% fér: môj postoj zjednocovania môže čiastočne byť ovplyvnený tým, že ma irituje systematické nepriraďovanie druhých vozňov do tabuliek pod fotkami v bratislavskej sekcii.)

Vďaka za reakciu. Ale mne delenie vlečniakov Bx od Tx zbytočné nepríde, aj napriek tomu že sú na fotkách často spolu v súprave.

Ja myslím, že to je užitočný bonus. Viem si predstaviť, že ho budem využívať.

Konkrétne však pri ČKD-Tatra mi príde zbytočné odčleňovať prívesné vozne od "materských" typov, predsalen na väčšine fotiek budú spolu tvoriť súpravu.

Webmaster píše...

Niekedy sa sám seba pýtam... Má význam mať galérie fotografií aj pre jednotlivé značky a modely električiek, trolejbusov, autobusov, či jednotiek metra (viď https://imhd.sk/transport/galeria/608/vozidla )?

Netrúfam si odpovedať na túto otázku, ale skúsil som nedávno pridať ďalšie:
- Konstal: https://imhd.sk/transport/galeria/2858/konstal
- Hess (autobusy): https://imhd.sk/transport/galeria/3546/hess (ten tu je už dlhšie, iba som tam len poupratal)
- Neoplan: https://imhd.sk/transport/galeria/2814/neoplan

Mám v tom pokračovať, alebo si myslíte, že by som sa mal na Transporte venovať iným veciam?

This disgruntled rail user built a site that collects train company apologies
http://thenextweb.com/insider/2016/12/07/serial-train-misser-built-site-collects-train-company-apologies/

Ja viem, že to nie je metro, to som si len robil prču - ale to asi aj novinári toho denníka ("So soll die unterirdische Metro funktionieren. (Video: Cargo sous terrain)")... ?

Ono, mne to z tých obrázkov nepríde ani ako železnica (nikde nevidím koľajnice a z obrázka toho vozíka si netrúfam tipnúť, aké kolesá alebo čo to bude mať), skôr niečo z tých "prostriedkov", ktoré sa v Žiline učili v rámci predmetu Tovaroznalectvo a manipulácia s materiálom.

Áno ale metrom by som to nenazýval, keď sa má jednať o podzemnú železnicu. A štát akurát schválil legislatívny ramec s tým, že financovať to v žiadnom prípade nemieni.

Ak som to dobre pochopil s mojou znalosťou nemčiny, úsek Härkingen/Niederbipp - Zürich má byť prvý v poradí vo výstavbe.

Prečo práve Zürich, keď to má viesť zo St. Gallenu až do Ženevy?

http://www.bbc.com/news/uk-england-london-37919658