Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: N/A #2113:
sorry soske, ale vážne nemám ani potuchy o železničnom prepravnom slovníku, tak sa musím učiť... ?
Viem, že 499 vychádza z ešte starých prepočtov.
Máš k dispozícii nejaký solídny web, kde sú loko na našich tratiach lepšie popísané ?
No a k tým vagónom - to že sa im menily podvozky aj preto, lebo dochadza k obrusovaniu kolesa brzdou ? A ako sa zmenila ich možná rýchlosť ?
No a v prípade asi najstarších členov vlaku - jedálenských, ležadlových, lozkových - v ČR som sa stretol s názorom, že práve koli nim vlak svistat tých 140 nemoze, ale len 120... Neviem...
Reakcia na: Sommelier #2111:
Co znamena toto: " Znamena to, ze pri tratiach 160 to tie masiny budu davat - Trnava, CR ?", "Menia im aj napravy, ktore neobrusuju kolesa."
Ty asi nie si zo Slovenska? ❓

Mal si na mysli E499.0, E499.1, E499.2, E499.3, S499.0, S499.1, S499.02, S499.2, ES499.0 alebo ES499.2? Najvyšiu rýchlosť majú ES499.0 (350) a to 160 km/h. Takisto aj rekonštruované E499.2 (po reko 151).
V CR sa bezne jazdi po koridoroch 140-160km/h.
V SR sa ide max. 140 km/h (Kuty - Devinske Jazero, Senec - Sladkovicovo), konkretne jazdia 140 km/h vlaky EC136/137, 170/171, 174/175, 278/279 a R236/237.

Vagony - rychlosti su rozdielne podla typov. WLABmee ma napr. max. rychlost 200km/h. ?
Reakcia na: Papyr #2097:
& 499.1023 & tomas1
Vdaka pani, posnazim sa to dostudovat.
Este k lokomotivam a vagonom.
499 to vie hnat 150 km/h. Ta nova lokoporsche to vraj bude mat az za 200. Znamena to, ze pri tratiach 160 to tie masiny budu davat - Trnava, CR ? A chodia niektore vlaky na uzemi CR a SR nad 120 ? Okrem SC...
A k vagonom - je pravda, ze vagonky su max. 120 ?
Rozumiem tomu, že vagony su čas od času generalne preklepnute v ŽOS Vrutky. Menia im aj napravy, ktore neobrusuju kolesa. Je takto upraveny vozen schopny vacsich rychlosti ?
Do akej miery je rizikova prevadzka starych typov podvozkov ?
Reakcia na: TeBeCe #2108:
A Rolling Stones (keď už tam majú idúce balvany) v reportáži nespomínajú? ?

Po stopách sťažnosti Košičanky Terézie Lengyelovej v súvislosti s nedodržiavaním cestovného poriadku ŽSSK
http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=5.5.2006/16392KV
Reakcia na: Papyr #2106:
takze tu je video 🙂 spominaju sa tam aj iduce balvany 😃 http://www.joj.sk/archiv/?pid=3649
Reakcia na: TeBeCe #2104:
Železničiar podávajúci informácie pravdepodobne hovoril o rýchlobrzde, novinárska hyena z toho vyrobila rýchlovlak ? .
Reakcia na: TeBeCe #2104:
To si nepochopil. Rychlo vlak stihol zabrzdit, cize spravne po slovensky Vlak stihol rychlo zabrzdit 🙂
cez vikend bola v TN JOJ reportaz o zosunuti skal pod vlak na trati Kralovany-Trstena, pricom moderator v uvode hovoril o tom, ze rychlovlak stihol zabrzdit (islo o klasicku dvojvoznovu plecku, navyse v useku kde je povolena rychlost tusim 20 km/h) ? ? ?
Reakcia na: N/A #2100:
V Nedakonicích zůstalo i po dokončení koridoru vše při starém, takže styk soustav je ve stanici. Akorát mi nepřijde, že by to tam bylo nějak prakticky řešeno a ani jsem tam nikdy žádný vlak přepřahat neviděl (v úseku Staré Město u UH- Hodonín jezdí i nákladní vlaky s 363, aspoň jsem v tom úseku nikdy nezaregistroval jednosystémovou lokomotivu).
Reakcia na: Papyr #2099:
Pred korytorizáciou bol v stanici istotne, po korytoryzácii neviem, preto som sa pýtal, ako to tam je.
Reakcia na: N/A #2098:
Nedakonice su jednym z dvoch stykovych miest, kde som nebol. Ak je tam styk v stanici, tak sa ospravedlnujem, ja som zil v tom, ze je to na sirej trati za Nedakonicami smer Prerov.
Reakcia na: Papyr #2097:
V Nedakoniciach už nie je styk v stanici?
Reakcia na: Sommelier #2093:
Strucne:

V Ceskoslovensku sa zacalo elektrifikovat (okrem vybranych trati, ktore boli elektrifikovane uz pred vojnou - TEZ, Tabor-Bechyne, prazsky uzol...) v 50. rokoch 20. storocia, s dorazom na tzv. 1. koridor zo Sovietskeho zvazu do Prahy a priemyselnych oblasti Ostravska a severnych Ciech. Vzhladom na to, ze elektromotory su na jednosmerny prud a vtedajsia technologia este neumoznovala montovat na lokomotivy usmernovace, zvolila sa jednosmerna elektricka sustava zhodna s tou, ktoru pouzival ZSSR a Polsko. V 60. rokoch uz bolo mozne masovo vyrabat lacne striedave masiny a dalsie socialisticke staty vratane ZSSR sa rozhodli elektrifikovat striedavym napatim 25 kV 50 Hz (pretoze striedavina ma mensie prenosove straty a aj vystavba drotov je lacnejsia), aj ked v niektorych uz existovali jednosmerne useky (Juhoslavia, ZSSR). Od tej doby je Europa od NemcoRakusanov na vychod zadratovana dvoma sustavami. V ZSSR sa obvykle prepriaha v stanici, kde je prepinatelne napatie nad jednotlivymi kolajami, v Ceskoslovensku je styk sustav obycajne na sirej trati a po tom useku smu jazdit len obojsystemove lokomotivy (na prvej pozicii cisla maju 3, napr. 362, 363, 350). Vynimku tvori historicky prvy styk sustav 3kV a 25 kV v Ceskoslovensku, Kutna Hora hl.n., kde sa napatove sustavy stretavaju izolatorom nad dlzkovym stredom nastupista podobne ako pri prechode na rakusku sustavu v BA-Petrzalka.

JEDNOSMERNOU 3 kV SUSTAVOU je elektrifikovana severna cast CS:
Chomutov, Most, Usti nL, Decin, Praha, Beroun, Kolin, Kutna Hora, Pardubice, Hradec Kralove, Ceska Trebova, Olomouc, Prerov, Otrokovice, St. Mesto, Ostrava, Vsetin, Horni Lidec, Puchov, Cadca, Zilina, Poprad, Kosice, Presov, Plavec, Cana, Haniska pK, Cierna nad Tisou, Trebisov, Velke Kapusany
+
cele Polsko, cele Zakarpatie, cele Slovinsko, Taliansko, jedna trat v Chorvatsku

STRIEDAVOU 25 kV 50 Hz SUSTAVOU je elektrifikovana juzna cast CS:
Karlovy Vary, Cheb, Plzen, Klatovy, Ceske Budejovice, H. Dvoriste, Tabor, Jindrichuv Hradec, Jihlava, Kutna Hora, Havlickuv Brod, Svitavy, Brno, Breclav, Bratislava, Rusovce, Nove Zamky, Komarno, Sturovo, Zvolen, Trencin, Jablonica
+
cele Madarsko, zbytok ex-Jugosky, Grecko, Bulharsko, Rumunsko, casti Ukrajiny a Ruska

Jediny styk tychto dvoch sustav na uzemi Slovenska je na trati 120 medzi st. Puchov (=) a Dolne Kockovce (~). Dalsi styk je na trati 169 na statnej hranici medzi stanicami Kechnec (=) a Hidasnemeti (~). V CR je celkom 6 stykovych miest, z toho 5 na sirej trati, 1 v stanici, v sucasnosti sa elektrifikuje usek trate Chomutov(=) - Karlovy Vary(~), takze vznikne siedmy styk sustav.

Slovaci sa rozhodli prejst postupne na vyhodnejsi striedavy system, to je podstatou clanku. Vznikne tak 4-5 novych stycnych miest na hraniciach s UA, PL a CZ.

Premavku na tratiach to cele ovplyvnuje tak, ze do useku Cana-Hidasnemeti, Tr. Tepla-Puchov, Hodonin-St. Mesto, Brno-Prerov, Svitavy-C.Trebova, Benesov-Tabor, Beroun-Zdice, a zanedlho ani do useku Kadan-Karlovy Vary nemozes pustit inu lokomotivu nez 362, 363, 350 a tych je na drahach relativne malo.
Reakcia na: Sommelier #2093:
Vieme. Severná časť oboch republík je napájaná systémom 3 kV js a južná systémom 25 kV st. Každý má sovje výhody a nevýhody a nevýhodou toho, že máme oba je ptoreba tzv. dvoj- a viacsystémových hnacích vozidiel.
Reakcia na: eMareq #2091:
Super. Ďalší podobne debilný magistrát ako v Bystrici, čo si myslí, že si v ich MHDčke bude SAD vyrábať stratu len preto, že je to vo verejnom záujme.
Reakcia na: Sommelier #2093:
Tento článok sa tomu venuje
vlaky.net :: Zjednotenie trakčnej sústavy na Slovensku
http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?id=1197 ?

Zmeniť zobrazenie

Štruktúra
Zoradenie
Počet príspevkov na stranu
Dátum a čas príspevkov

Vyhľadávanie v téme

Hľadaný text
Dátum od
Dátum do
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa.
Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou.
Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.