Ad priepustnosť železníc - na železničných tratiach je dosť prázdno - aspoň v porovnaní s výkonmi za boľševika. Rozhodne by sa tam našli trasy vhodné aj pre elektičkovlaky. Podmienkou je iba dokončenie rekonštrukcie tunela pod Kalváriou, pretože tam sa jazdí zväčša po jednej koľaji.
Ad nostalgici:
46-ka premávala do Petržalky od Kapucínov. Točila sa okolo dnešného súdu.
49-ka - trúfam si takmer s istotou tvrdiť, že na Jelačičovu nepremávala. Prepravu na Kramáre zabezpečovali autobusy 37, 42 a 44.
Trolejbusy cez Obchodnú a krížom cez Staromestskú - pôvodne premával trolejbus 14 jednosmerne od Zimného štadióna cez Obchodnú, Kapucínsku, Škarniclovu, Palisády, Zochovu a Obchodnú späť k Zimáku. Neskôr bol presmerovaný cez Mierko na Šulekovu a jeho trasu v centre zaujala 15-ka. Počas výstavby križovatky na Mierku chodili trolejbusy 13,14,15,17 cez Obchodnú. V tom čase však už, myslím, nechodili zo Zochovej priamo, ale cez Pilárikovu a Kapucínsku.
Ad nostalgici:
46-ka premávala do Petržalky od Kapucínov. Točila sa okolo dnešného súdu.
49-ka - trúfam si takmer s istotou tvrdiť, že na Jelačičovu nepremávala. Prepravu na Kramáre zabezpečovali autobusy 37, 42 a 44.
Trolejbusy cez Obchodnú a krížom cez Staromestskú - pôvodne premával trolejbus 14 jednosmerne od Zimného štadióna cez Obchodnú, Kapucínsku, Škarniclovu, Palisády, Zochovu a Obchodnú späť k Zimáku. Neskôr bol presmerovaný cez Mierko na Šulekovu a jeho trasu v centre zaujala 15-ka. Počas výstavby križovatky na Mierku chodili trolejbusy 13,14,15,17 cez Obchodnú. V tom čase však už, myslím, nechodili zo Zochovej priamo, ale cez Pilárikovu a Kapucínsku.
Ja si linku 46 pamatam, vozievala som sa nou este ako malicka-jazdila trasu (priblizne) Romanova, potom okolo Sadu Janka Krala hore na Novy most, stala pri starom rozhlase a tocila myslim k byvalemu Pionierskemu palacu a mozno aj dalej. Jazdili na nej este stare kratke SM-ky a trvala myslim tak do roku 1982 mozno 3...
.
Trubo
Hmm, na to by si potreboval variabilny kompresny pomer. Viem ze sa take daco vyvyjalo v SAAB-e. Alebo Volvo to robilo. Slubovali si od toho nasledovne veci: Znizenie spotreby benziu a zvysenie ucinnosti. Totiz pri nizkych otackach je idealne mat vyssi kompresny pomer, pri vyssich staci nizsi. Samozrejnmostou je varaibilne casovanie ventilov, o ich pocte na velec netraba hovorit. Je to velmi zaujimava tema a uvidime co buducnost prinesie. Kazdopadne ale plati stale jedna zasasda: Ziaden spalovaci motor sa nevyrovna elektromotoru. Kto si mysli, ze elektromotory sa uz vynasli vsetky a nie co zdokonalovat sa tiez myli. Mozno nie priamo elektromotory, ale ich regulaciu. Ako priklad si veumem trolejbusy. Prve mali derivacne motory, ktore sa vlemi lahko riadili. Potom sa uchytili motory seriove, ktore sa daju velmi lahko ovladat pomocou shuntovania. Okrem toho sa lahko spajaju viacere motory do jednej regulacie. V sucastnosti letia asynchronne motory, pri ktorych je ale problem ustrazit ich a dat viacej asynchronnych mototrov pod jednu regulaciu je fakt obtaizne. Ale vyvoj pokracuje (niekedy aj velkymi omylmi, akym je napr. T3Mod