Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Keď zalistuješ v diskusii, tak nájdeš prepočet, podľa ktorého bude stáť sériová Cobra 81,6 mil. Sk oproti skúšobným, ktoré stáli iba 74,4 mil. Sk. rozdiel je v tom, že skúšobné vozy nie sú klimatizované, zatiaľ čo sériové budú mať kimatizáciu pre celý voz.

Hacik v tych Kelvinoch nie je, pretoze Kelvin sa pise bez znaku stupen. http://physics.nist.gov/cuu/Units/units.html

Niečo o letisku:
Letisko vybavilo dvestotisíc ľudí
(14.03.2006; Hospodárske noviny; s. 9; sita)

Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava vybavilo od začiatku roka do konca februára 204 367 cestujúcich. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast o 97 percent. "Už za prvé dva mesiace tak prešiel bránami letiska väčší počet cestujúcich ako za prvý štvrťrok uplynulého roka," informovala Ivana Paulínyová z marketingového oddelenia bratislavského letiska. V prvom kvartáli vlaňajška pritom služby letiska využilo 173 334 cestujúcich.

V medzinárodnej doprave, ktorá má na letisku stále dominantný, 95-percentný podiel, poskytlo letisko svoje služby 192 672 osobám a ich počet medziročne vzrástol o 98,7 percenta. Vnútroštátne letecké spojenie do Košíc využilo za prvé dva mesiace tohto roka 11 214 pasažierov, čo je medziročne vyše dvojnásobný nárast.

"Pravidelné linky do takmer tridsiatich déstinácií využilo 201 273 cestujúcich a na nepravidelných linkách letelo 2 613 osôb," uviedla Paulínyová. Pravidelná doprava tak medziročne vzrástla viac ako dvojnásobne a nepravidelná poklesla o 45,6 percenta. Zvýšený počet cestujúcich evidovalo letisko aj v ostatnej preprave, kde patria najmä súkromné a obchodné lety. Túto formu prepravy na vlastných alebo prenajatých lietadlách využilo 481 pasažierov. Celkovo letisko zaevidovalo do konca februára 4 006 pohybov lietadiel. Objem prepraveného nákladu sa medziročne zvýšil o 22 percent na 918,4 tony.

V januári tohto roka prešlo bránami bratislavského letiska prostredníctvom 2 075 letov 101 591 osôb, čo je medziročný nárast o 102 percent, avšak medzimesačný pokles o 5 percent. Na medzinárodnú prepravu z toho pripadlo 93 767 osôb a na vnútroštátnu 7 634 ľudí. Pravidelné linky využilo 99 868 cestujúcich, nepravidelné 1 533.

Cobrou jsem jel jen dvakrát a svezení je to skutečně pěkné! Uspořádání sedadel skutečně vychází z podmínky, aby si co nejvíc cestujících sedlo- skutečně jsem právě v Curychu viděl letáček se standardy kvality, kde stojí, že mimo špičku (teď si nevzpomenu jak je špička definovaná, fakt sorry) má každý cestující právo na místo k sezení! Nevím, jestli takové standardy kvality mají i někde jinde, každopádně je to moc hezký trend a naše DP by ho měly ve vlastním zájmu co nejvíc následovat- nebo to u nás s MHD nedopadne dobře...
Ale osobně si myslím, že pro Bratislavu to tramvaj není! Docela by mě totiž zajímalo, na kolik taková Cobra přijde- už sám fakt, že je to unikátní tramvaj pro Curych totiž o něčem svědčí! Obecně mají totiž švýcarské DP tendenci kupovat co nejkvalitnější věci (cena je vlastně druhořadá- rozhoduje kvalita), ovšem s tím, že od počátku předpokládají velmi dlouhou životnost (např. v Baselu donedávna jezdily tramvaje ze 40. let a nikdo se tam nad tím nepozastavoval...).

Btw, tady je Cobra:

http://www.vbz.ch/vbz_opencms/export/vbz/deutsch/DieVBZ/TramBus/Fahrzeugplaene/technische_plaene/cobra.pdf

Ako som povedal pri súčastnej atmosfére v podniku by ho asi ukameňovali, ale keby ich predtým trochu masíroval akože vyššie platy, príjemnejšie prostredie, postavíme nové búdy z hajzlom na fotobunku a tak... ? ...bolo by to dobré riešenie pri nedostatku vozov.
(Keď to tu číta niekto z DPB: HR management = manažment ľudských zdrojov, to čo vy nemáte lebo vytumáteinéproblémy.)

S poznámkou o typovo rovnakých vozoch aby netrpeli súhlasím.

"ale aj voz si musí oddýchnuť..."
- blbosť. ?

..no až tak ten signál nepredĺžili,aby tam prešli tri vozy (ani pri veľkej šikovnosti ? ).

"No radšej by som nechal Solarisy na 96 a potom na L88."
-pripájam sa. ?
____________________
K L88 - Záporožskú, Kremnickú a Einsteinovu by som nerušil.
A že na Rajskú - síce to odporuje mojej filozofii, ale keď to O-svišťom pomôže, do postavenia pepky by to tak mohlo byť. Na Landererovú aj tak nikto nechodí... Ja to podporujem! ?
____________________
Re #59033 Andy: Systém "dobúdy-vonzbúdy" - Pri súčasnej úrovni "HR managementu" v DPB je však dosť nereálne také niečo presadiť. ?

to nemáš čo o jednej v noci robiť... ? Deko ma predbehol... Áno ukameňovali by Ťa... ? Si vieš predstaviť, že každú hodinu by mal vodič iný voz... Tie vozy by trpeli ? /jedine, že by bol úplne rovnaký, myslím aj typovo vozový park a žiadne odlišnosti by vo vozoch neboli, tak možnooo noo.../ ale aj voz si musí oddýchnuť.... Nemôže behať na linke celú službu cca 15 hodín... ?

"Nema na klavesnici znacku pre stupen, tak pise v zakladnej jednotke teploty, Kelvinoch."
- je v tom háčik. Lebo tak ako sú stupne celzia sú aj STUPNE kelvina. Takže keď on tam nedal "°" tak sú to jednotky "Kopy" alebo niečo také... ?

Aha, vdaka za opravu... to bude tym, ze od vydania tejto spravy som este cez Safko nejazdil V tom pripade sa ale signal na Safku predlzoval 2x - raz pri zmene organizacie (BUS pruh) a druhykrat teraz
Vidim to tak, ze pri sikovnych vodicoch by tam teraz zrejme s prehladom presli na jeden signal aj 3 K2* za sebou, a mozno aj 2x K2 a 1x duplak

.. nie Peťo,teraz je ten signál dlhší,ako keď pribudol ten preferenčný pruh.

Samozrejme že kritériom bude cena, osobne však dúfam že nie jediným. Cobrou som sa neviezol, nemôžem teda posúdiť jej vhodnosť/nevhodnosť. Vezmi si ale, že Cobra má po celej dĺžke usporiadanie sedadiel 2+2 oproti sebe, čo dosť omedzuje kapacitu. Podľa tej stránky má pri dĺžke 36 metrov až 96 miest na sedenie a iba 142 miest na státie. Je tu vidno jasný trend západu o komfort, nie ako u nás. Vo Švajčiarsku si to môžu dovoliť, tam máš tuším mimo špičky záruku že budeš mať voľné miesto na sedenie! Neveim teda či priamo v Zürichu, ale počul som o tom. Ale ako som už spomenul, trebalo by tie vozy otestovať v naších podmienkach. Rozmiestnenie sedadiel veľmi neovplyvníš, lebo je dané technickým riešením - podvozkom, umiestnením trakčného motora a pod. Som však presvedčený že by bolo možné rozšíriť skriňu vozidla na 2,5 metra, čo by možno pridalo nejaké tie miesta na státie. Čo sa jazdných vlastností týka, tak osobne si myslím že 5/6 ahézia by aj postačovala. Nemáme zasa toľko stúpaní a aj do Karlovej Vsi a Dúbravky dlhé roky jazdili kačice K2, ktoré sú na tom adhézne ešte horšie.

Magistrát nevie, že mesto kolabuje http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=2632219

Teraz som si nakreslil na papier takú zjednodušenú modelovú situáciu. Trasa linky každým smerom trvá 10 minút, pričom na linke je 5-min. interval. V prípade, že by vodič musel každé kolo mať 15-min. prestávku a mal by po celý deň svoje vozidlo, potrebovali by sme na túto linku 10 vozidiel. (3 by stáli na konečnej A, 3 na B, 2 by šli z A do B a dve z B do A) Keby to bolo podľa toho systému "do búdy - von z búdy", ktorý ja spomínam a mali by sme požiadavku na priemernú rezervu vyrovnania meškania 10 minút, tak by stačilo 8 vozidiel, pretože na každej konečnej by vždy stáli len dve vozidlá (v momente príchodu/odchodu by tam minútu stálo len jedno). Čiže by sme ušetrili 2 vozidlá, čo je v tomto prípade úspora vozidiel 20%. Dokonca keby to nebola riziková trasa(a bol by napr. víkend), tak by stačila rezerva na meškanie 5 minút mínus nejaká manipulácia na obratisku, tak by sme ušetrili ešte ďalšie dva vozy. A to už by bola úspora 40%.

Ak by tu bol argument, že vodiči by chceli mať svoje vozy, tak možno by pomohlo za ušetrené finančné prostriedky zveľadiť pracovné prostredie, alebo finančne prilepšiť na výplatách...

Ak by mali vodiči v každom voze dobré prostredie, tak by im to ani tak nemuselo vadiť...

Chapem, chapem, ale ci je to aj v bratislavskych podmienkach realne... Z tohoto mi ale vychadza, ze by mali vodici po kazdom kole prestavku 30 minut. Alebo este by sa mohlo spravit to, ze by dvaja vodici boli len spickovi - t. j. pracovali iba ked by bolo treba pracovnu prestavku pre ostatnych Kazdopadne ak je dnes problem, ze striedaci vystriedaju za sluzbu vsetky vozidla (a typy vozidiel) nejakej linky, tak potom co by sa stalo, ked by vsetci vodici vystriedali vsetky vozidla? By ta prisli ukamenovat

Týmto by sa vlastne vyriešilo aj to, že by si už ani striedačov nepotreboval, lebo vždy by vodiči na niečom jazdili, resp. sedeli by v búde.

Ja som myslel niečo trochu iné. Predstav si, že máš na linke 4 vozidlá a 6 vodičov a 10 min. interval. Na konečnej by vždy sedeli dvaja vodiči, pričom by tam nebol žiaden voz. Prišiel by voz na konečnú, vodič by zaliezol do búdy prestávkovať, z búdy by vyšiel vodič, ktorý prestávkovaním práve strávil 20 minút a odišiel by na linku. Za 10 minút by na konečnú prišiel ďalší voz s vodičom, ten by zas vystúpil, išiel na prestávku a hneď by z búdy vybehol vodič, ktorý by prevzal jeho voz. Čiže celý deň by si mal 6 vodičov a 4 vozy, pričom teraz by si v takom prípade musel mať až 6 vozov. Teraz som neuvažoval o nejakej rezerve napr. kvôli vyrovnaniu meškania. (ale stačilo by napr. aby tam vždy bol jeden voz, t.j. max. na vyrovnanie meškania do 1x dĺžky intervalu) Ale principiálne asi chápeš čo chcem povedať. Je to reálne?

Zrataj si pocet spojov cez Safko pred vylukou a pocas nej (rannu spicku). Kazda krizovatka ma istu priepustnost...

Re #59026 untrop: Hmm, myslim, ze on narazal prave na 202... Nakoniec striedaci funguju na dost vela linkach a neustale su tercom zamestnaneckych peticii za ich zrusenie... Najlepsie je vsak davat striedacov tam, kde vozidlo preberu len na cas potrebny na prestavku (30 minut). Kolo na 202 trva ovela viac, takze by musel byt striedac na trati a tych vodici najviac neznasaju.

Pri 202 je teda ina situacia - striedac by asi velmi neuspel a v rannej spicke uz nie je priestor na vypravenie dalsich klbakov (nie su ani dalsie trolejbusy ani dalsie autobusy), a tak trolejbusy behaju na obrat, a ked uz musia mat zo zakona prestavku, nabehnu busy po skonceni spicky. Je to efektivnejsie ako zamestnat dvoch dalsich vodicov na to, aby spravili jedno kolo v rannej spicke.