Len na palivách štát od motoristov ročne vyberie cca 2,5 miliardy €. So všetkým poplatkami a daňami sa to blíži ročne k 3,5 miliardám €. Ale isto mi nájdeš číslo, akým objemom dotuje motoristov.
SR dáva do železničnej dopravy ročne cca 1,2-1,5 miliardy €. Čo zarobí železničná doprava za rok? ŽSR cca 100 miliónov za poplatkoch za využívanie infraštruktúry, stanice, reklamu. ďalších 100-150 miliónov ZSSK na cestovnom atď. ZSSK ale má náklady vo výške cca 900 miliónov. Takže z 1,2-1,5 miliardy €, čo je obrat železničného sektora, platby, ktoré nie sú dotácia štátu predstavujú tak 200-250 miliónov €, čo je nejak 16% plus mínus.
Pôvodne to malo byť jednoduchšie - platiaci cestujúci za zľavnené cestovné (bez ohľadu na jeho výšku). Ale otvorili sa percentá a väčšina samospráv deklarovala, že s 50 % nemá vážnejší problém. Celkom ma to prekvapilo, ale tak možno je tam súvis s udalosťou o 3 víkendy.
Onehdá som.spomenul potrebu prioritizovať riešenie domácich problémov pred zahraničnými .... a dostával som jednu mínusku za druhou .... tak to zopakujem - pokiaľ nemáme vyriešené MESTO a BSK, kašlime na zahraničie ... ako vidieť, doma je čo robiť ...
Tu asi nehovoríme o tom istom, pretože teraz naozaj neviem, na čo reaguješ. S implementáciou (hovorím za seba) prakticky žiadny problém nie je, potrebujeme len informácie, čo máme robiť. Jediné, čo sa možno technicky nedá za taký krátky čas zvládnuť, je nastaviť cenu SMS lístkov - neviem či tie budú mať výnimku alebo väčší hráči majú nejaké väčšie páky. Revízori nemajú mať aké hádky, pretože tí kontrolujú platnosť lístka, nie cenu. A ako bolo povedané, vydaný lístok platiť bude až do konca.
Nás "dole" skôr myšlienkovo zamestnáva skutočnosť, že sa šíri zvesť o tvrdo presadzovanej štátnej zľave 50%, čiže viaceré mestá, kde štandardné zľavnené cestovné je mínus 40%, sa mentálne pripravujú na to, že "celé lístky budú lacnejšie ako polovičné". Druhá obava je z hysterickej reakcie držiteľov PCL-iek, niektoré samosprávy už riešia podmienky ich stornovania.
Možno, aby sme boli objektívni, by sme si mali do rovnice vložiť aj objem financií, ktorými štát podporuje motoristov. Aby to nevyzeralo že verejná doprava je nejaká super stratová služba, kým každá investícia do bezplatného parkoviska je čisto súkromný kapitál so spektakulárnou návratnosťou.
Vláda reaguje na ceny pohonných hmôt, lebo chce. Dilema teda nestála, že či dať polovičné cestovné vo verejnej doprave, alebo zrekonštruovať o 500 m železničnej trate viac. Dilema bola, či zlacnieť verejnú dopravu, alebo povedzme znížiť spotrebnú daň, prípadne ja neviem (vymýšľam si), dať bezplatne diaľnice.
Zníženie spotrebnej dane by stálo viac, ale plošný efekt by bol značne menší. Ja teda neviem, ale pri mojom aute, kde tankujem v priemere 40 l raz týždenne, sa rozdiel ceny benzínu 0,1 € prejaví v rozdiele konečnej ceny za tankovanie 4 €. To pre strednú triedu asi nie je úplne masaker, či?
Predpokladám, že opatrenie nemá za cieľ dohnať nedokonalú politiku štátu v oblasti hospodárenia s financiami, prípadne s investíciami do infraštruktúry alebo s budovaním odolného štátu (ktorým teda rozhodne nie sme). Ale má potenciál zmeniť modal split a kdesi na pozadí potenciál trochu kopnúť integráciu, preto by som ho ad hoc nepovažoval za najhoršie, skôr najlepšie zo nedobrých.
Mám tak trochu pocit, že keby vláda navrhla podpriť v rámci tohto opatrenia aj cyklodopravu, že sa tu začneme všetci verejne posmievať povedzme z dánskeho aleho holandského spôsobu života. Potom si môžme položiť otázku, či náhodou nie sme na smiech my.
Tiež si myslím, že tie peniaze, ktoré teraz bude musieť štát dať ZSSK na dorovnanie cestovného, mohli radšej použiť na efektívnejšiu rekonštrukciu tratí a zvýšenie platu rušňovodičov.
ja nespochybnujem investicie do zeleznic, prave naopak, zeleznice povazujem za extremne podvyzivene v oblasti rozvoja infranstruktury... ja spochybnujem predvolebne minanie penazi na sprostosti tvariac sa, ze tym zmiernujem vysoku ceny PHM
V predloženom materiály je toto:
"pri časových cestovných lístkoch sa opatrenie uplatní na cestovné lístky s platnosťou najviac na jeden mesiac, pričom cestovný lístok môže byť zakúpený najneskôr 15 dní od účinnosti opatrenia"
Ťažko povedať, ako bude prebiehať implementácia. Ale počítalo sa s tým, že ak je raz lístok platný, jeho platnosť má cestujúci garantovanú - túto základnú myšlienku nikto z dotknutých samospráv nespochybnil. Či sa cestujúci po 11. novembri 2026 budú hádať s revízormi, ktorí nebudú poučení, sa garantovať plošne nedá.
Cena verejnej dopravy nie je hlavný činiteľ jej využívania. BSK pri tvorbe PDO robil dotazník pre neužívateľov a tam sa umiestnila až na 3. mieste pred spoľahlivosťou a tepelným komfortom (v čase tvorby ešte neboli klimatizované vozidlá tak rozšírené).
V tomto kontexte toto opatrenie pre JCL až taký game-changer nie je. Pri PCL to už môže byť zaujímavé; ak sa bavíme o výdavkoch pre dospelý pár, úspora môže byť 50 € mesačne. Ak sa to bude predlžovať, môže to byť zaujímavé.
Tá optika že sa niekomu skladáš je tu ale trošku prehaná. Podľa tejto logiky je vlastne každá investícia do železníc zlá. A nezabúdaj, že čím viac cestujúcich VOD, tým menšie zápchy, menší dopyt po cestnej infraštruktúre, ľahšie parkovanie.
mali by od 1.10., tak to Ficuliak vymyslel, ale samospravy ziadaju najskorsi termin 12.10. lebo skor nestihnu upravit tarify. "mali by klesnut" je velmi nestastna formulacia, kedze vypadok trzieb ma doplatit stat, cize tak ako sa vsetci, vratane tych, ktori byvaju v oblastiach bez obsluhy vlakom, skladame na polovicne listky na vlak, tak sa zlozime aj na polovicne listky na MHD
Týka sa to len mesačníkov, ak sa samospráva iniciatívne nerozhodne inak.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
bobitwo
SR dáva do železničnej dopravy ročne cca 1,2-1,5 miliardy €. Čo zarobí železničná doprava za rok? ŽSR cca 100 miliónov za poplatkoch za využívanie infraštruktúry, stanice, reklamu. ďalších 100-150 miliónov ZSSK na cestovnom atď. ZSSK ale má náklady vo výške cca 900 miliónov. Takže z 1,2-1,5 miliardy €, čo je obrat železničného sektora, platby, ktoré nie sú dotácia štátu predstavujú tak 200-250 miliónov €, čo je nejak 16% plus mínus.