Viete prečo sa autobusy a električky robia červené? No predsa aby ich bolo dobre vidieť. A viete prečo sa cyklochodníky a štuple pre nevidiacich robia tiež červené? To aby sa autobusy a električky lepšie ukryli.
Skoda ze o par rokov budu vsetky elektrickove vozidla prakticky rovnake a cela elektrickova doprava bude taka homogenna ale zase chapem ze je to praktickejsie koli dielom.
A ako vodič vie že turista nezabudol vystúpiť z 40 na AS a pokračoval miesto toho až ku Eurovei alebo na HLST omylom a nie preto lebo tam chcel ísť?
Nijako, za to aby cestujúci včas vystúpili zodpovedajú sami.
Máme všetky vozidlá vybavené vnútornými displejmi kde sa zobrazuje názov nasledujúcej zastávky a väčšina vozidiel (všetky trolejbusy) majú aj zvukové vyhlasovanie zastávok – v prípade významných turistických cielov (a diep ) doplnené aj anglickým hlásením.
Keď sa turista prevezie niekam kam sa nechcel previesť zase sa vráti a vodiča je potom nič kam turista chcel ísť.
Ale ak sa chce hrať na dobrého samaritána a veštca môže sa cestujúcim prihovoriť aj keď ich nebude musieť vyhadzovať z vozidla.
K poslednému odstavcu: ako potom vodič bude vedieť, že cestujúci, ktorý chcel vystúpiť na konečnej, nezabudol, že vozidlo už došlo na konečnú? Napríklad ak cestujúci nie je miestny a nevie, ako vyzerá príslušná konečná zastávka(obratisko môže byť pokojne o desiatky metrov ďalej za zákrutou, viď NR Gorazdova).
Netreba zabúdať, že pri rekonštrukcii Vajnorskej radiály toto na linke 4 na Stn. N. Mesto už fungovalo. Vozidlo v zmysle dopravného príkazu prestávkovalo na výstupišti aj s umožnením nástupu a v čase odchodu to vodič potiahol na nástupište, dal ešte raz dopyt, potvrdil odchod a išiel smer Dúbravka.
Čuduj sa svete, neprišlo ku škode žiadneho vozidla a dokonca ani k psychickej újme vodičov, takže očividne to vie fungovať aj v Bratislave kebyže sa chce.
Rozumiem čo sa snažíš povedať ale nemyslím si že na to aby mohli cestujúci nastupovať hneď tam kde vozidlo stojí odstavené potrebujeme dedikované nástupištia kde by stáli iba vozidlá jednejlinky v poradí v akom budú odchádzať.
A keď si chce cestujúci sadnúť nie do prvého vozidla čo bude odchádzať ale do druhého nech si doňho sadne a čaká až do odchodu toho druhého. Je to to isté ako keby si pri sedení vonku nechal jedno vozidlo ujsť a čakal na druhé.
V súčasnom stave kedy nemáme dedikované nástupištia pre každú linku by samozrejme v čase odchodu zastavili aj pri označníku na súčasných nástupištiach ale zároveň by do nich cestujúci mohli nastúpiť hocikde kde už aj tak stoja – na hlst v 99% aj s vodičlm v kabíne. V prípade linky 40 na tom istom nástupišti kde aj tak to vozidlo stojí iba o pár desiatok metrov skôr.
Teoreticky by sa problem so 40/44 dal do urcitej miery riesit tym ze by nastupiste G bolo prerobene na exkluzivne nastupiste pre jednu zo 40/44 namiesto obcasnej, ale stale by nebolo realne aby ludia nastupovali uz hned pri konci spoja, lebo mnohe 40ky (aj 93ky) prestavkuju na druhej strane stanice, asi podla toho ci je miesto pri nastupistiach alebo nie.
Pri 93 to tiez nevidim ako riesenie, lebo to nastupiste (D) ma spolocne s linkami 32, 61, a 71. Z rovnakeho dovodu nevidim riesenie na problem s nocnymi spojmi, vsetky busy sa naraz na nastupiste nezmestia.
A čo taká linka 40 na hlst? Tá stojí asi 30 metrov pred označníkom nástupišťa. Prakricky na nástupišti z ktorého odchádza.
A napriek tomu si nikto nesadne skôr ako sa neposunie o 20-30 metrov v pred pri tom istom nástupišti.
Sa tam vždy pozeráme na seba s vodičom a na tých turistov čo sa dobíjajú do vozidla stojaceho na nástupišti.
V noci to isté, vozidlá stoja do poslednej chvíle na nástupištiach so zatvorenými dverami kým ludia mrznú vonku.
Pri linke 93 by tiež s kludom mohli ludia nastúpovať už na výstupišti prípadne zostať vo vozidle v prípade že sa vracajú späť (lebo pri nejakých cestách sa oplatí odviesť na hlst a vracať sa späť ako nastupovať alebo prestupovať inde – a to sa týka mnohých liniek a konečných v celom meste).
Na istych konecnach by toto aj davalo zmysel (napriklad pri Eurovei alebo ZSTNM), ale nemyslim si ze prave na hlavnej stanici maju tolko vela nastupist aby vozidla tam mohli cerpali prestavky. Maximalne u elektriciek by to slo, hlavne teraz ked tam jazdi len L1. Tiez by bolo potrebne stanovit, kto ma zodpovednost za ludi vo vozidle kym prestavkuje a vodic je mimo vozidla.
V Toronte tiez mozes nastupit do vozidla hned po prichode len v pripade ze to umoznuje priestor. Na uzloch ako su hlavna stanica busy prestavkuju mimo nastupistia, lebo nie je nic vynimocne aby jedno nastupiste vyuzivali az 3-4 linky. V New Yorku to v metre tahaju do este vacsieho extremu - tam vela konecnych stanic metra maju vyhybky az za stanicou, cize vlak pride do stanice, vsetkych vyhodi, otoci sa az za stanicou, a vrati sa do premavky az na opacnej kolaji.
Neviem na čo je dobré že to prichádza s cielom nenastupovať keď aj tak ešte kým príde na nástupište už je tam normálne ciel smerom na opačnú konečnú a turisti sa pokúšajú dostať dnu mysliac si že tak ako prakticky všade inde (okrem Československa) môžu do busu nastupovať hneď ako príde na konečnú a po celý čas čo tam je vozidlo pristavené.
Ale ako by sme ku tomu prišli keby vodič nechal nastúpiť vlkov skôr ako pár sekúnd pred časom odchodu keď na tej konečnej aj tak celý čas drepí vo vozidle.
Pritom v zahraničí vodič zamkne kabínu a kludne ide kam potrebuje počas toho ako vozidlo vyčkáva do času odchodu s otvorenými dverami.
Áno, postupne sa to zavedie na všetkých linkách. Ak je ďalšia zastávka v dátach konečná, zmení sa cieľ na "Prosíme nenastupovať".
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
) doplnené aj anglickým hlásením.
ES499.0001