Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Riešil som pred cca dekádou nostrifikáciu belgického SŠ vysvedčenia, a stačilo mi zaniesť na ministerstvo originál + vlastný preklad. Oni v nejakej lehote vydali prevod na naše známky, ktorý sa predkladal slovenskej SŠ. Tie cavyky ste mali kvôli tomu že maturita? Alebo si len univerzity vymysleli dodatočné pravidlá?

Čo si tým chcel povedať? Konanie o povolení sa vždy začína na návrh, to znamená podaním žiadosti. Ak si žiadosť nepodali, pretože sa tak rozhodli, že ju podať nechcú, tak žiadne rozhodnutie nemohlo byť vydané.

Na dohodu vždy treba dvoch. A v tomto prípade nie je slovenská strana tá, ktorá sa nechce dohodnúť.

Bohužiaľ na Slovensku je správne konanie prakticky zo zásady vecou chcenia. Veľmi často je to vecou svojskej interpretácie, prípadne dezinterpretácie pravidiel.

Čo bránilo Ministerstvu dopravy takúto dohodu vyjednať, podpísať a predložiť na ratifikáciu už keď sa tá trať stavala?

Z hľadiska európskej integrácie sú železnice dosť pozadu. Zaujíma ma, ako sú na tom iné štáty, musím si to nájsť. Ale v podstate verím autorovi, že Slovensko aplikuje EÚ legislatívu spôsobom, ktorý je pápežskejší než pápež.

V minulosti som sa stretol s tým na vlastnej koži. Moje deti postupne zmaturovali na francúzskych školách (vzhľadom na moju prácu v zahraničí), ale vysokú školu si vybrali na Slovensku. Po podaní prihlášky od nich na Slovensku požadovali nostrifikáciu, čo je komplikovaný proces zahŕňajúci ping-pong medzi krajskou školskou správou a ministerstvom školstva a vyžaduje superlegalizované (t.j. s apostilou od súdu) vysvedčenia - diplomy o francúzskej maturite (baccalaureát français). V tom istom čase ten kto mal slovenské maturitné vysvedčenie z gymnázia mal priamy prístup na francúzske univerzity bez ďalších formalít.

Ale aby som neospevoval Francúzsko a vrátil sa späť k doprave, tak prímestské vlaky v Parížskom regióne - RER prechádzali v meste traťami spravovanými RATP a mimo mesta spravovanými SNCF. A preto sa na súpravách na "pohraničných" staniciach vymieňali rušňovodiči. Bez ohľadu na to, kto vlastnil súpravu (RATP alebo SNCF), musel ju v meste viesť rušňovodič RATP a vonku zas SNCF. Trvalo dosť dlho, kým to tie dve štátne firmy dostali príkazom od nového úradu organizujúceho dopravu na Isle de France, že povolia súvislú jazdu bez výmeny rušňovodičov, v tom čase som tam už nebýval.

Nespravny update infosystemu od BID: ľavé bočné a zadné trojmiestne panely pre čísla linky zobrazujú rolujuci text nacestnych zastavok.

Hrozné blbosti, ten človek o tom vôbec nič netuší.

https://blog.sme.sk/martinpekar/politika/ako-sa-vobec-mohlo-stat-ze-rakuske-vlaky-dostali-na-slovensku-stopku
... a ešte jeden pohľad na celú vec ...

Problemom spojenia dvoch hlavných miest EU je veľa veci, ale absencia nonstop vlakov to nie je

Je povolenie typu a potom je povolenie vozidla. Keď Siemens vyrábal nové Fkové Vectrony, tak pre nový typ a jeho varianty (packety A10, A17 či A35) musel najprv získať typové povolenie a až potom žiadal o povolenia vozidiel v zhode s typom. Taký je postup podľa nariadenia 2018/545.

Ale to povolenie je jedno.

Nie je. Podľa platnej legislatívy sa zachádzanie do staníc v blízkosti hranice umožňuje iba v prípade, ak majú štáty uzavreté vzájomné dohody – v súčasnosti má takúto dohodu Slovensko uzavreté len s Českom a Maďarskom, a príslušné vozidlá prešli schválením pre takúto prevádzku, čo znamená predloženie potrebnej dokumentácie a súhlasné stanovisko manažéra infraštruktúry. V takomto režime sú na Slovensku prevádzkované motorové jednotky radu 848.4 alebo 845 dopravcu Arriva na trati na Myjavu.

Však ale žiadateľ predkladá Železničnej agentúre Európskej únie potrebné podklady pre rozhodnutie o vydaní povolenia. Vo vašom prípade vám povoľovací proces absolvoval ako žiadateľ práve výrobca Siemens a prebrali ste vozidlá už s vydaným povolením. Neviem, či by ste si lajzli jazdiť bez vydaného povolenia.

A v prvom rade je potrebné si podať žiadosť, aby sa to správne konanie vôbec začalo

Netýka sa to iba Rakúska - problémom sú súpravy Raaberbahn (GySEV), kde je väčšinovým vlastníkom Maďarsko

Správne konanie nie je v Rakúsku a na Slovensku predmetom "chcenia". Raz to podmienky spĺňa, tak to štempel dostane a raz nie, tak nedostane.

Nad tým rozmýšľam už od včera. Niekde je predsa tá hranica a pri hraničnom kameni hranicu nemáme, tak by to logicky mala byť prvá stanica od hraničnej čiary.

Ale tu ide zrejme nie tak o právo ako na nasratie Rakušanov, ktorí na svojich tratiach celkom oprávnene nechcú náš šrot na železných kolesách.

Som si myslel, že ty by si takú chybu neurobil