Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Hodnotenie parkovacej politiky veľmi závisí od toho, kde bývaš a ako sa ťa dotýka. Pre ľudí, ktorí bývajú na rozhraní zón, alebo majú životné situácie vo viacerých zónach to žiadna výhra nie je.

V Brne majú systém "kvetných lístkov", môžeš parkovať v domovskej zóne a priľahlých zónach. To rieši elegantne problém ľudí, čo bývajú v jednej zóne a školy, krúžky, prácu, rodičov majú v susedných.

Nakoľko v Bratislave nie sú dobre spravené odstavné parkoviská prepojené s MHD, tak parkovacia politika nie je úspešná, pretože v skutočnosti funguje na princípe presunu problémov inde. Je to názorná ukážka neschopnosti riadiť komplexné veci. Aktuálne ide IKEA a AVION spoplatniť parkovanie.... a tak si tu žijeme.

Ale toto je pohľad bojovníka proti samoobslužným pokladniciam, ktorý miluje populizmus. Aj ty, ako člen domácnosti, alebo otec, alebo zamestnanec, nerobíš čisto pozitívne veci. Nepochopením demokracie je, ak voliči očakávajú, že budú mať nulové dane a jedno pivo týždenne zadarmo, lebo sa zhodneme, že tak by to chcela asi väčšina, a predsa zastupiteľská demokracia je vôľa väčšiny.

Tak to ale nemôže fungovať. Systém musí byť udržateľný a preto je nevyhnutné robiť aj nepopulárne opatrenia (tie je nutné robiť vždy). To platí pre vládu, samosprávu, ale napríklad aj domácnosť (tiež si niekto musí kľaknúť a umyť záchod, prípadne vyčistiť výlevky).

Na to, aby mesto fungovalo, musí mať aj príjmovú časť rozpočtu. Určite sa zhodneme, že súčasné vedenie má viacero frontov, kde by sa dalo šetriť, vrátane množstva výdavkov na nice-to-have veci. Ale tak, či onak, parkovacia politika je výborný nástroj, ktorým sa jednak reguluje objem dopravy (ten má sekundárny vplyv na zdravie, kvalitu života, opotrebovanie infraštruktúry) a jednak sa zabezpečia príjmy.

Navyše, pri PAAS mám takú skúsenosť, že poznám aj ľudí, ktorým sa situácia z parkovaním zlepšila, aj ľudí, ktorým sa zhoršila.

Posledná vec, ktorú dodám, je, že napriek tomu, že od vzniku PAAS sa zvyšovala cena cestovného v MHD 3x, sadzba parkovného je stále rovnaká.

"Čisto pozitívna" a "net positive" sú dva sakra rozdielne pojmy.

Parkovacia politika je jeden z mála veľkých úspechov súčasného magistrátu a imho hlavný dôvod prečo sú stále pri moci a prečo aj po týchto voľbách zrejme budú.

V lete na hrádzi by nafúkalo min 10% cyklistov.

Ike, aj tu jednoznačne vidíš žltú čiaru?
(Do diskusie pod fotku sa nedá pridať fotka)

A prečo by to neodviezli preč? Fotka síce nie je úplne ostrá, ale podľa mňa to je položené na teréne, nie zakopané v zemi.

Neviem či sa boja, ale robiť zásadné zmeny pred voľbami nie je úplne rozumné z hľadiska politického marketingu, takže očakávam opatrnosť.

v mojej bubline velmi nepoznam ani "domacich" ktorych to uz postihlo a boli by s tym spokojny....

Preco? Coho sa boja? Vsak to vsade prezentuju ako dobru vec pre domacich

To bol nosník, lebo pod ním sa už kutal podchod. Koľajnice tam boli položené ako píše Laminátka a potom asi zaliate do betónu. A nosník tam podľa mňa zostal.

Je problém s projektantami (je ich málo) a nevedia spraviť naraz celé mesto.

Druhá vec je, že je to primárne v kompetencií mestských častí. Nemyslím si, že pred voľbami sa do toho budú vo veľkom púšťať.

To sú tie zádlažbové panely, ktoré si pamätám. Boli hrubé cca na výšku koľajnice - od podvalu po hlavu koľajnice. Okraj pri koľajnici bol znížený, aby tam vošlo uchytenie koľajnice. Na fotke sú hlavne krajné zádlažbové panely (po stranách trate) Tie stredné (medzi koľajnicami) boli zúžené na dvoch okrajoch.. Je ich vidieť tam, ako pri nich stoja traja robotníci.

U nás sa blížia voľby a aj čierni pasažieri sú voliči. To isté s čiernymi parkovačmi v PAAS zónach, ktorým sa tiež znížia pokuty. Stačí zaplatiť, keď nájdete oranžový lístok (alebo aj sú farby tie lístky) na okne. Celkove Bratislava znížila množstvo rôznych pokút a nemyslím, že to bolo z ľudomilných dôvodov.

Neviem čo bráni tomu, aby PAAS pokryl celé mesto. Pokiaľ sa v PAAS zónach uvoľnili parkovacie miesta pre rezidentov, zhoršila sa situácia v susedných bezplatných zónach. Tým sa PAAS tak trocha minul účinkom voči pôvodnému zámeru.

To je moták ako z basy - do basy. Absolventi Leopoldova by tomu možno rozumeli.

Niekto písal tú správu a skákal mu kurzor v rámci textu.

Nepamátám sa ako to bolo na vtedajšom Mierovom, dnes Hodžovom námestí. Ale sledoval som vtedajšie Centrálne Trhovisko, dnes Trnavské Mýto. Tam posúvali električkovú trať na masívnych nosníkoch, ktoré vedeli preložiť žeriavy do novej polohy, podľa toho ako sa postupne kopal a zakrýval podchod. Pripomínalo mi to niečo ako mostnú konštrukciu v ktorej boli napevno koľajnice. Možno to bolo viacdielne a niekde to spájali. Tak mohli trať rýchlo preložiť trať do strany a len ju museli na koncoch napojiť provizórnymi oblúkmi. Nepamätám sa ale ako posúvali troleje. Chodil som vtedy na druhý stupeň ZŠ (vtedy ZDŠ) a gymnázium na Košickej - Novohradskej a býval som pri Račianskom Mýte. Niekedy som sa tam schválne prešiel. Stavenisko nebolo moc oplotené a strážené, dalo sa sledovať. Niektoré už dokončené časti sa provizórne používali aspoň pre chodcov. Napríklad môj autobus do školy (vtedajšia 23) križovala stavenisko a cez ulicu Pri Starej Prachárni, Jégého a Záhradnícku sa pripojila na svoju trasu na Miletičovej pri bitúnku (dnes trhovisku).

ani holandčina by nevymyslela linky 656 a 556, ktoré v IDS BK nemáme.

Ak tam zaliali koľajnice do PJD, tak by tam mohli ešte stále byť, pod vrstvou asfaltu. Chcelo by to spraviť arechologickú vykopávku.

Máš pravdu. Tak si PPJD (Praveká Pevná Jazdná Dráha) .

Zaliali koľajnice betónom na spôsob pevnej jazdnej dráhy až po úroveň hlavy? Ako to potom búrali? Alebo to tam je dodnes, pod vrstvou asfaltu? Preto sa pýtam.