Reakcia na: 3pa3ck3 #245111:
Nie som si istý.Viedenský dohovor hovorí:
Čl. 18 ods. 7
"Drivers of vehicles not moving on rails shall give way to rail-borne
vehicles."
Čl. 29 ods. 2
"Contracting Parties or subdivisions thereof may adopt special rules, differing from those laid down in this Chapter, for the movement of rail-borne vehicles on the road and for passing or overtaking such vehicles. However, Contracting Parties or subdivisions thereof may not adopt provisions which conflict with those of Article 18, paragraph 7, of this Convention."
Vychádzam z toho, že veľa príležitostných cestujúcich podľa mňa nemá o existencii nejakých konkrétnych ulíc, ktoré sú zhodou okolností konečnými zastávkami, dakde v hĺbke mestských častí ani poňatia, ale to, že do ktorej mestskej časti cestujú, väčšinou vedia...
Ike
Keď ešte neboli smartfóny a nevytváral sa systém pre človeka, ktorý nahý spadol z oblakov a nevie kde je a kam ide a práve MHD mu má pomôcť identifikovať sa a zorientovať sa, tak sa postupovalo nasledovne:
1) zistil som si kam cestujem,
2) zistil som si moju cieľovú zastávku (ktorá na 98 % nebola konečnou),
2a. buď som ju vedel,
2b. spýtal som sa niekoho z miesta, kam cestujem,
2c. zorientoval som sa na mape (áno, kedysi boli tak stabilné názvy zastávok, že sa dalo pozrieť na zoznam zastávok a zároveň na neoznačenú zastávku v mape a vydedukovať, že napr. zastávka pri Botanickej záhrade bude Botanická záhrada, alebo že zastávka pri Auparku bude.... (šialene prekvapivá vec)... Aupark (existuje totiž množina ľudí, ktorí nevedia, že Aupark je na Einsteinovej ulici a o Pri Sade pomlčím).
2d. (keď ešte nebol rozšírený internet) išiel som na slepo a zastávku vydedukoval + opýtal som sa.
3. Prišiel som na zastávku, pozrel do CP a zistil, či je moja cieľová zastávka v zozname nasledujúca (vtedy som bol na správnom nástupišti) alebo pred aktuálnou (vtedy som bol na nesprávnom nástupišti a bolo potrebné prejsť na správne). Zistil som si cieľ uvedený v CP a potom, keď prichádzalo vozidlo, tak rýchla kontrola: "označenie linky - checked, cieľ - checked, môžem nastúpiť".
Ak ide linka povedzme do Borinky, ktorá sa dá obslúžiť iba jediným spôsobom, alebo tam vedie iba jedna linka a zároveň je tam jediná konečná, tak uvedenie cieľovej zastávky nemá absolútne žiadny zmysel a "Borinka" does the job. Na úrovni mesta by ale mali prevažovať názvy zastávok, pretože ako tu bolo spomenuté, práve prípad 50ky je hodný zreteľa, jednak jej trasa nejde priamo do Petržalky a po druhé, v Petržalke má jedinú zastávku - pričom drvivá cestujúcich na nej vystupuje nie preto, lebo ide do Petržalky, ale do Auparku, ktorý je zhodou náhod v Petržalke. Je to rovnaká hlúposť ako keby Tesco Lamač zrušilo zmluvu s DPB a zastávka by sa premenovala na Karlova Ves, OC Lamačská. Tak ako Karlova Ves v prípade Tesca Lamač, tak aj Petržalka v prípade Auparku nehrá žiadnu orientačnú rolu.
To kombo časť + zastávka je podľa mňa vhodné pre vzdialené ciele alebo ciele, kde sa používa názov ulice, ktorý nemusí byť tak všeobecne známy, ale opäť s rozumom, vymeták ktorý neopustí Devínsku Novú Ves nemusí mať v cieli ani zmienku o Devínskej Novej Vsi.
Ale podľa mňa the rule of thumb je jasné:
- názov zastávky dávať vždy okrem mimoriadnych prípadov, kedy sa ukáže, že to nie je potrebné.