Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Môže byt. A keď sme pri tom, videl som viackrát na rozhasenej dilatácii (v súčasnosti už opravená) pri rozjazde zo zast, Hybešova smerom do Rače, väčšinou keď už 2.vozeň šiel rýchlejšie, tak práve tými údermi na dilatácii na sekundu prerušilo obvod a zakresal iskry. Videné viackrát po sebe.

Také ohňostroje môžeš sledovať za "lepšieho" počasia aj dnes v Rači na Záhumeniciach.

Prepdosl. veta "vudené" = videné ... opravujem sa.

Inak peknú pecku môže človek dostať aj na koľajniciach a to vtedy, keby sa pokúšal rozpojiť koľajnicový styk. Napr. stačí aj pokus o odtrhnutie prepájacieho lanka. Osobne som to nezažil (asi by som už písal zo záhrobia) ale viem o prípade, kedy istý farebnýchkovovchtivý jedinec chcel vytrhnúť práve tú medenú prepojku a keďže kdesi v blízkosti stála elektrická lokomotíva v činnom stave (striedavá), tak schytal tých krásnych 25! Neprežil
A na bratislavských tratiach (električkových) som mal možnosť vidieť aj niečo ako horiaci styk, resp. sa mohlo jednať o lom koľajnice, ktorý krásne sršal iskrami a navyše ponorený do vlniacej sa kaluže robil dymové efekty. Vudené cca 90.roky, Račianske mýto pred rekonštrukciou.

To som práve naznačoval, že aspoň Ohmov a Kirchhoffove zákony by si kolega Ike mal naštudovať, aby nejaké vysvetľovanie malo zmysel.

Jeden detail, tak ako bolo spomenuté už predtým:
Človeka síce zabíja prúd, ale prúd cez človeka je spôsobený napätím.
tj. aj keď cez koľaj tečie ~1000A, napätie po prejdení motorom električky už bude minimálne a nebezpečenstvo pre človeka je zanedbateľné - v motore sa "minie" efektívne celé "napätie" (lebo odpor motora je oveľa väčší ako odpor koľajníc/drôtov - lebo z tvojho pohľadu, výkon motora je úmerný strate napätia na motore * prúd - na to, aby sa električka hýbala, musí mať na výstupe menšie napätie (ideálne minimálne) ako na vstupe.

Navyše, hoci sa to nezdá, aj bleskozvody sú zakopané iba do zeme - pri dostatočnej styčnej ploche vodiča je totiž zem lepší vodič, než sa zdá.

A ešte dodatok: Voľakedy bolo riadenie výkonom odpormi, čo je však veľmi neefektívne (všetok nevyužitý výkon ide do tepla). V dnešnej dobe sú Tbusy a Električky riadené polovodičmi - dá sa to predstaviť, ako keby sme regulovali výkon žiarovky tým, že 1000x za sekundu na chvíľočku vypneme a na chvíľočku zapneme vypínač. A to, ako dlho je vypínač zapnutý medzi vypnutiami, určuje, aký výkon má žiarovka/električka.

Ďakujem, už som si naštudoval. Rozumiem, že znalosť presnej a odbornej terminológie je v určitom ohľade dôležitá, no v mojom prípade išlo len o zvedavosť. Ospravedlňujem sa za použitie nesprávneho pojmu. Študoval som predtým neslovenské zdroje a výkon električiek Škoda 29T Forcity Plus a Škoda 30T Forcity Plus a nejako som si spojil jednosmerné a obojsmerné električky s AC/DC.

Obojsmerný? My sme sa učili o striedavom . Ale bez urážky - na vysvetlenie popisovaných javov si musíš najprv naštudovať elementárnu fyziku.

cisto teoreticky, keby niekto utrhol z kolajnic vsetky spatne kable a kolajnice by nemali ani nejake parazitne uzemnenie, tak by si vedel z kolajnce v pripade pritomnosti voza v useku vyfasovat trakcne napatie z troleja...
avsak stale ti bdu platit zakony (ohmov, kirchofov), takze za normalnych okolnosti ani ked skoncis pod kolesami vozidla, tak asi neodizolujes vsetky svojim telom od kolajnic, a tvoj odpor je o nieklko radov vyssi ako je odpor styku co i len jedneho kolesa s kolajnicou, takze nemusis mat obavy o to zeby si schytal tych 1000A
a pokial by si skoncil rozmasirovany pod vsetkymi podvozkami, tak ta ten prud uz zaujimat asi nebude
PS: v pripade ze voz pri napati 600V (jeho pokles vplyvom odporov trakcneho vedenia, kolajnic a vnutorneho odporu zdroja (meniarne) neuvazujem) odobera prud 1 kA, tak jeho celkovy odpor je cca 2/3 ohmu (U=R*I)
pri napati 700V je tabulkovy odpor ludskeho tela (ruka-ruka) ~1kohm, takze aj keby si do jednej ruky chytil trolej a druhou sa chytil kolaje, tak ani nahodou nehrozi aby cez teba priamo pretekalo 1000A pri napati v troleji 600V, prud ktory schytas ak by si takto spojil trolej s kolajou bude niekde na urovni ~1A

Rozumiem tomu tak, že elektrický prúd, ktorý reguláciou pustí vodič do elektromotora električky je rovný tomu, ktorý potom ide cez podvozok a koľajnice do zeme. Ak vezmeme do úvahy, že škodovka má výkon 600 kW pri najväčšom odbere (info o príkone nemám, ale asi bude ešte vyšší) a napätie v sieti je 600 V, potom je veľkosť prúdu idúci z električky 1000 A, čo je fakt veľa ak vezmeme do úvahy, že už 0,06 A je považované za smrteľné množstvo.

Tento prúd sa hneď pri jazde (aj keď to je hypotetická nereálne veľmi nehospodárna jazda) odvedie do zeme. Mňa ale zaujíma kde a ako často? Ak sú tie uzemňovacie body umiestnené v nejakých intervaloch, ktoré rozdeľujú trať, mal by byť úsek koľajnice medzi idúcou električkou a najbližším uzemnením pod napätím rovnako ako drát. To však nie je realita a ani hypotetická, lebo nikde som pri dráhe nevidel upozornenie, že dotýkať sa koľajnice je životu nebezpečné. Preto som začal túto tému.

Znamená to zároveň, že ak by ma električka zrazila a dostal by som sa do kontaktu kolies, dostanem zásah (za predpokladu, že vodič neobmedzí výkon)?

Tak to ti bude musiet vysvetlit niekto, kto sa v tom vyzna lepsie

Ale podla mojho nazoru ak to je tak, ako hovoris, tak to bude asi preto, lebo aj tak stale nebudes cestou najmensieho odporu - to bude kabel co odvadza elektrinu z kolajnice.

Električka je predsa jednosmerný prúd. Ale vlaky tu na západe sú obojsmerný, takže neviem, do akej miery to hrá rolu.

Ale rozumiem kam mieriš. Elektrický potenciál nuláku (koľajnice) je rovnaký ako potenciál zeme. Preto ak sa chytíš nuláku, nemal by si dostať zásah. To isté by malo platiť o koľajnici.

Ale, ak sa chytíš nuláku, ktorý je zapojený v obvode, tak šupu dostaneš. Preto by si eventuálne mal dostať aj z koľajnice teste pred elekričkou. Teda za predpokladu, že tá nie je v každom bode uzemnená. A to sa pýtam, či je alebo nie.

Podla mna to bude preto, lebo kolajnica bude ako nulak a drat ako zivy drat (ale ci to tak je...)

Rozumiem. Koľajnica je teda vodič. Vodič je aj trakčné vedenie. Ak sa chytím trakčného vedenia a zároveň som na zemi, prúd si nájde kratšiu cestu a moje telo sa stane vodičom, teda dostanem zásah. Prečo rovnaká logika nefunguje aj s koľajnicou. Úplne bežne môžem stáť jednou nohou na koľajnici a druhou na zemi, nič sa mi nestane. Prečo ma v tomto prípade nezasiahne spätný prúd idúci z približujúcej sa električky?

K tým listom. Ak sa na konečnej chytím kolesa zapnutej električky (napríklad kúriaciej), schytám zásah?

#232090 + mozes si vsimnut ze ak je na kolajniciach spina (napriklad "piesok" po pieskovani, listy teraz na jesen a pod.) a voz potrebuje vyraznejsie pridat a je vsetkymi osami na tomto izolacnom sajrajte, tak vecer budes moct vidiet iskrenie spod kolies.... (v pripade ze aspon jedno koleso ma mimo sajrajtu, tak prud si voli cestu najmensieho odporu a tychto javov si velmi nevsimnes)

Vedla trate mas vzdy dve skrine (SS/NS), z ktorej idu kable z meniarne k trati - z jednej do troleja, z druhej ku kolajniciam.

V tunajšej galérii je táto - https://imhd.sk/ba/galeria-media/galerie-vyhladavanie/160266/Jazda-po-manipulacnej-trolejbusovej-trati-Palisady-Kuzmanyho-Tolsteho-Ul-Obrancov-mieru-Stefanikova-ul?&ref=ba%2Fgaleria%2Fgalerie-vyhladavanie%3Fghp%3DTolst%25C3%25A9ho%2Bul.%26ghe%3D%26ghv%3D%26ghl%3D%26gha%3D%26ghdo_d%3D%26ghdo_m%3D%26ghdo_r%3D%26ghdd_d%3D%26ghdd_m%3D%26ghdd_r%3D%26ghg%3D0&ghp=Tolst%C3%A9ho+ul.&ghg=

Ahojte, vraví sa, že neexistujú hlúpe otázky, iba hlúpe odpovede, preto možno otázka na ľudí z fachu. Ako vlastne funguje prenos elektrickej energie v električke?

V trolejbuse viac-menej rozumiem, jedným drôtom ide elektrický prúd do trolejbusu a druhým sa vracia ku zdroju. Predpokladám, že príkon trolejbusu závisí hlavne od polohy akcelerátora a nastavenia kúrenia. Chápem to tak, že trolejbus vlasné umožní prúdu "skrat" cez svoj motor, čím využíva energiu a prenáša ju na pohyb. Zvyšok energie (vďaka rezistorom?) zostáva v trakčnom vedení, ktorú môže čerpať ďalší trolejbus v poradí. Tiež prepdpokladám, že celkový odber v napájacom úseku je obmedzený a teda je (zrejme) obmedzený aj počet trolejbusov, resp. ich príkon v rámci nich. Preto musí v prípade kolóny trolejbusov, čakať nasledujúci na odjazd do doby, kým predchádzajúci nie je vo vzdialenosti 50 m.

Kadiaľ sa ale vracia spätný prúd v prípade vlaku/električky. Vraví sa a aj články na internete to potvrdzujú, že cez koľajnice. Ok, predpokladám, že tie sú uzemnené, teda prúd nejde cez koľajnice naspäť do meniarne, teda dotyk s koľajnicou nie je životu nebezpečný. Ako častu sú ale uzemné? Neznamená to, že hoci nie je nebezpečný dotyk človeka s koľajnicou, stále je nebezpečný dotyk človeka s napr. s kolesom? Nevšimol som si výstražné značky na podvozku. Na streche sú.

Ja som fyziku nikdy v škole nežral. Výučba spočívala vo výpočte a učení sa abstraktných rovníc, ktoré boli odpojené od reality. Záujem o fyziku som nadobudol asi pred dvoma rokmi. Preto mám zrejme hlúpe elementárne otázky, ale k tomuto som na internete nenašiel nič zrozumiteľne popísané.

Nemá niekto nejaké fotografie z manipulačnej trolejbusovej trate Tolstého-Kuzmányho-Palisády ?
Díky moc