Taký malý príbeh 
Dobré slovo je grátis po celý rok
Poznámka
Vstúpi občan z vlaku a čo vidí? Električky stoja na štácii a autobusy tiež. Občan neskoro večer sa porozhliadne a ako si to šinie popri električke s číslom 6, bajočko sa cez otvorené okienko opýta vodiča, kedy pôjde ďalej. Aj sa dozvie, ale nie to, čo chcel vedieť. Vodič mu nevianočne (lebo: "do Vánoc času dost, nač ten zhon") odpovie, že on nie je informátor, na to sú informácie na tabuliach pod strieškou. Občan sa tam dozvie, že si počká asi desať minút, ale nepochopí, či rovnakým počtom slov, ako bol odmietnutý, nemohol byť aj informovaný.
Možno iný občan, alebo ten istý, ale to je jedno, v zhone žitia si neprečíta dobre tabuľku na autobuse, ale vidí v tme, že stojí na Moldavskej ulici. Z regimentu študentov, ktorí sa týmto spojom presúvajú do internátov, (lebo je to grátis), zaznie potvrdzujúci hlas, že áno, na zastávke stojí. Mali síce pravdu, že stojí, ale vystúpiť z busu sa nedá, lebo je to grátis doprava do Hypernovy. Ako to však mal vedieť nezorientovaný občan, ktorý na poslednú chvíľu prijachal k autobusu a košické pomery sú mu celkom neznáme. Stali sa mu známymi po tom, keď ho vodič za živý svet nechcel pustiť von zo svojho panstva, lebo vystupuje sa len pred Hypernovou. Vodič má síce pravdu, ale zblúdilej duši by predsa len mohol zvestovať svoju ústretovosť, keď už je to tak, že dnu áno a von len na konečnej.
O to práve ide: nielen na vianočných pohľadniciach byť štedrý v želaniach iným. Dobré slovo je grátis po celý rok.
Košický večer 23.12.2003
Dobré slovo je grátis po celý rok
Poznámka
Vstúpi občan z vlaku a čo vidí? Električky stoja na štácii a autobusy tiež. Občan neskoro večer sa porozhliadne a ako si to šinie popri električke s číslom 6, bajočko sa cez otvorené okienko opýta vodiča, kedy pôjde ďalej. Aj sa dozvie, ale nie to, čo chcel vedieť. Vodič mu nevianočne (lebo: "do Vánoc času dost, nač ten zhon") odpovie, že on nie je informátor, na to sú informácie na tabuliach pod strieškou. Občan sa tam dozvie, že si počká asi desať minút, ale nepochopí, či rovnakým počtom slov, ako bol odmietnutý, nemohol byť aj informovaný.
Možno iný občan, alebo ten istý, ale to je jedno, v zhone žitia si neprečíta dobre tabuľku na autobuse, ale vidí v tme, že stojí na Moldavskej ulici. Z regimentu študentov, ktorí sa týmto spojom presúvajú do internátov, (lebo je to grátis), zaznie potvrdzujúci hlas, že áno, na zastávke stojí. Mali síce pravdu, že stojí, ale vystúpiť z busu sa nedá, lebo je to grátis doprava do Hypernovy. Ako to však mal vedieť nezorientovaný občan, ktorý na poslednú chvíľu prijachal k autobusu a košické pomery sú mu celkom neznáme. Stali sa mu známymi po tom, keď ho vodič za živý svet nechcel pustiť von zo svojho panstva, lebo vystupuje sa len pred Hypernovou. Vodič má síce pravdu, ale zblúdilej duši by predsa len mohol zvestovať svoju ústretovosť, keď už je to tak, že dnu áno a von len na konečnej.
O to práve ide: nielen na vianočných pohľadniciach byť štedrý v želaniach iným. Dobré slovo je grátis po celý rok.
Košický večer 23.12.2003
Sarko
Ďakujem za obšírny príspevok. Čo sa týka môjho príspevku, iste uznáš, že z môjho laického pohľadu sa v danej chvíli v dopravnej kancelárii zdal najdôležitejší práve vnútorný výpravca. Na mňa zapôsobil už len samotný fakt, že bol v neustálom a neustávajúcom strese a zhone. Ja si takto takúto zodpovednú prácu (všeobecne) nepredstavujem. Jedno však viem (subjektívne) naisto, ja by som takúto prácu nezvládol!
Čo sa týka zabezpečovačov, je mi jasné, že Gordikon sa s hybridmi v KE nedá porovnávať. O informačnom systéme ani nehovoriac. Ešte donedávna som chodieval do Miškolca na nostalgické výlety, kde na hlavnej stanici Tiszai Pályaudvar určený pracovník ručne prstom natáčal drevené hodinové ručičky pre odchody vlakov a vedľa nich vymieňal ošúchané a ošumelé plechové tabuľky. Dnes tam chodím závidieť všadeprítomné obrovské elektronické kryštalické tabule.