Discussion Forum › General Discussion

Otázka na železničiarov - cestovanie do Maďarska:
1. Do Budapešti z BA je ráno najrýchlejšie spojenie R 337 BÁTHORY a EN 269 KALMAN IMRE s prestupom v Hegyeshalome. Ak si kúpim spiatočný lístok do BA - Budapešť, môže bezproblémovo presadnúť na druhý spomínaný vlak? Nie sú na vlak kategórie Euronight nejaké extra príplatky alebo povinné rezervácie?

2. Na webe ZSSK je uvedené "Občania Európskej únie vo veku nad 65 rokov môžu cestovať na MÁV (Maďarské štátne železnice) bezplatne. Bezplatná preprava sa poskytuje len vo vnútroštátnej preprave MÁV, nie v medzinárodnej preprave. V tejto súvislosti upozorňujeme, že pri prekročení štátnej hranice je potrebné preukázať sa platným cestovným lístkom.

V praxi to znamená, že pri ceste v priamych medzinárodných vlakoch musí byť cestujúci vypravený klasicky (napr. spiatočný zľavnený medzinárodný cestovný lístok v susedskej preprave, alebo malý pohraničný styk). Ak by cestujúci chcel využívať ponuku MÁV, musí z priameho medzinárodného vlaku po prekročení hranice vystúpiť v najbližšej vhodnej stanici na území MÁV a v ceste pokračovať iným vlakom. Až z tejto stanice má potom občan Európskej únie nad 65 rokov možnosť v rámci vnútroštátnej prepravy MÁV cestovať bezplatne na základe predloženia úradného preukazu totožnosti. Uvedené platí obdobne aj pre cestu späť."

Ako je to v prípade, že by občan SR chcel nastúpiť na medzinárodný rýchlik až v Rajke? Môže takýto vlak použiť? Čo presne sa rozumie pojmom "vnútroštátna preprava MÁV"? Sú to len vnútroštátne vlaky? Alebo všetky vlaky idúce územím Maďarska, do ktorých nastúpi cestujúci až na ich území?

Ďakujem za odpoveď.

Minule som uvažoval nad dvomi systémami:
Je viac ako jasné, že železnice budú musieť prijať veľký objem dopravy - len v súvislosti s nedostatkom - a vysokou cenou ropy.
Vozne na prepravu áut sú využívané okrem pár autovlakov Praha - Tatry pre verejnosť len sporadicky.
Predpokladám, že naloženie jedného vozňa je časovo náročná operácia. Vytvorený systém autovlakov sa veľmi vo svete nevidí. Videli ste niekto niekde niečo také, že Vaše auto Vám niekde pomerne rýchlo naložia a vy sa prípadne poveziete v tom istom vlaku ? Ak by to bolo celkove rýchlejšie ako vlastná cesta autom, mohlo by to byť úspešné.
V súvislosti s rýchlosťou – počuli ste niekedy o nejakom systéme možného odpájania vagónov za jazdy a následnom dobrzdení odpojeného vagóna ?

sorry soske, ale vážne nemám ani potuchy o železničnom prepravnom slovníku, tak sa musím učiť... ?
Viem, že 499 vychádza z ešte starých prepočtov.
Máš k dispozícii nejaký solídny web, kde sú loko na našich tratiach lepšie popísané ?
No a k tým vagónom - to že sa im menily podvozky aj preto, lebo dochadza k obrusovaniu kolesa brzdou ? A ako sa zmenila ich možná rýchlosť ?
No a v prípade asi najstarších členov vlaku - jedálenských, ležadlových, lozkových - v ČR som sa stretol s názorom, že práve koli nim vlak svistat tých 140 nemoze, ale len 120... Neviem...

Co znamena toto: " Znamena to, ze pri tratiach 160 to tie masiny budu davat - Trnava, CR ?", "Menia im aj napravy, ktore neobrusuju kolesa."
Ty asi nie si zo Slovenska?

Mal si na mysli E499.0, E499.1, E499.2, E499.3, S499.0, S499.1, S499.02, S499.2, ES499.0 alebo ES499.2? Najvyšiu rýchlosť majú ES499.0 (350) a to 160 km/h. Takisto aj rekonštruované E499.2 (po reko 151).
V CR sa bezne jazdi po koridoroch 140-160km/h.
V SR sa ide max. 140 km/h (Kuty - Devinske Jazero, Senec - Sladkovicovo), konkretne jazdia 140 km/h vlaky EC136/137, 170/171, 174/175, 278/279 a R236/237.

Vagony - rychlosti su rozdielne podla typov. WLABmee ma napr. max. rychlost 200km/h. ?

& 499.1023 & tomas1
Vdaka pani, posnazim sa to dostudovat.
Este k lokomotivam a vagonom.
499 to vie hnat 150 km/h. Ta nova lokoporsche to vraj bude mat az za 200. Znamena to, ze pri tratiach 160 to tie masiny budu davat - Trnava, CR ? A chodia niektore vlaky na uzemi CR a SR nad 120 ? Okrem SC...
A k vagonom - je pravda, ze vagonky su max. 120 ?
Rozumiem tomu, že vagony su čas od času generalne preklepnute v ŽOS Vrutky. Menia im aj napravy, ktore neobrusuju kolesa. Je takto upraveny vozen schopny vacsich rychlosti ?
Do akej miery je rizikova prevadzka starych typov podvozkov ?

A Rolling Stones (keď už tam majú idúce balvany) v reportáži nespomínajú? ?

Po stopách sťažnosti Košičanky Terézie Lengyelovej v súvislosti s nedodržiavaním cestovného poriadku ŽSSK
http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=5.5.2006/16392KV

e-trend.sk :: Na železničných staniciach pribudnú TV obrazovky
http://www.etrend.sk/mediatrend/reklama-a-marketing/na-zeleznicnych-staniciach-pribudnu-tv-obrazovky

takze tu je video spominaju sa tam aj iduce balvany http://www.joj.sk/archiv/?pid=3649

Železničiar podávajúci informácie pravdepodobne hovoril o rýchlobrzde, novinárska hyena z toho vyrobila rýchlovlak ? .

To si nepochopil. Rychlo vlak stihol zabrzdit, cize spravne po slovensky Vlak stihol rychlo zabrzdit

http://web.quick.cz/ssp/vylet.html ?

cez vikend bola v TN JOJ reportaz o zosunuti skal pod vlak na trati Kralovany-Trstena, pricom moderator v uvode hovoril o tom, ze rychlovlak stihol zabrzdit (islo o klasicku dvojvoznovu plecku, navyse v useku kde je povolena rychlost tusim 20 km/h) ? ? ?

V Nedakonicích zůstalo i po dokončení koridoru vše při starém, takže styk soustav je ve stanici. Akorát mi nepřijde, že by to tam bylo nějak prakticky řešeno a ani jsem tam nikdy žádný vlak přepřahat neviděl (v úseku Staré Město u UH- Hodonín jezdí i nákladní vlaky s 363, aspoň jsem v tom úseku nikdy nezaregistroval jednosystémovou lokomotivu).

Sotoussky sex podla Urbana:
http://www.dusky.sk/pics/2006-04/2168_008.jpg

Pred korytorizáciou bol v stanici istotne, po korytoryzácii neviem, preto som sa pýtal, ako to tam je.

Nedakonice su jednym z dvoch stykovych miest, kde som nebol. Ak je tam styk v stanici, tak sa ospravedlnujem, ja som zil v tom, ze je to na sirej trati za Nedakonicami smer Prerov.

V Nedakoniciach už nie je styk v stanici?

Strucne:

V Ceskoslovensku sa zacalo elektrifikovat (okrem vybranych trati, ktore boli elektrifikovane uz pred vojnou - TEZ, Tabor-Bechyne, prazsky uzol...) v 50. rokoch 20. storocia, s dorazom na tzv. 1. koridor zo Sovietskeho zvazu do Prahy a priemyselnych oblasti Ostravska a severnych Ciech. Vzhladom na to, ze elektromotory su na jednosmerny prud a vtedajsia technologia este neumoznovala montovat na lokomotivy usmernovace, zvolila sa jednosmerna elektricka sustava zhodna s tou, ktoru pouzival ZSSR a Polsko. V 60. rokoch uz bolo mozne masovo vyrabat lacne striedave masiny a dalsie socialisticke staty vratane ZSSR sa rozhodli elektrifikovat striedavym napatim 25 kV 50 Hz (pretoze striedavina ma mensie prenosove straty a aj vystavba drotov je lacnejsia), aj ked v niektorych uz existovali jednosmerne useky (Juhoslavia, ZSSR). Od tej doby je Europa od NemcoRakusanov na vychod zadratovana dvoma sustavami. V ZSSR sa obvykle prepriaha v stanici, kde je prepinatelne napatie nad jednotlivymi kolajami, v Ceskoslovensku je styk sustav obycajne na sirej trati a po tom useku smu jazdit len obojsystemove lokomotivy (na prvej pozicii cisla maju 3, napr. 362, 363, 350). Vynimku tvori historicky prvy styk sustav 3kV a 25 kV v Ceskoslovensku, Kutna Hora hl.n., kde sa napatove sustavy stretavaju izolatorom nad dlzkovym stredom nastupista podobne ako pri prechode na rakusku sustavu v BA-Petrzalka.

JEDNOSMERNOU 3 kV SUSTAVOU je elektrifikovana severna cast CS:
Chomutov, Most, Usti nL, Decin, Praha, Beroun, Kolin, Kutna Hora, Pardubice, Hradec Kralove, Ceska Trebova, Olomouc, Prerov, Otrokovice, St. Mesto, Ostrava, Vsetin, Horni Lidec, Puchov, Cadca, Zilina, Poprad, Kosice, Presov, Plavec, Cana, Haniska pK, Cierna nad Tisou, Trebisov, Velke Kapusany
+
cele Polsko, cele Zakarpatie, cele Slovinsko, Taliansko, jedna trat v Chorvatsku

STRIEDAVOU 25 kV 50 Hz SUSTAVOU je elektrifikovana juzna cast CS:
Karlovy Vary, Cheb, Plzen, Klatovy, Ceske Budejovice, H. Dvoriste, Tabor, Jindrichuv Hradec, Jihlava, Kutna Hora, Havlickuv Brod, Svitavy, Brno, Breclav, Bratislava, Rusovce, Nove Zamky, Komarno, Sturovo, Zvolen, Trencin, Jablonica
+
cele Madarsko, zbytok ex-Jugosky, Grecko, Bulharsko, Rumunsko, casti Ukrajiny a Ruska

Jediny styk tychto dvoch sustav na uzemi Slovenska je na trati 120 medzi st. Puchov (=) a Dolne Kockovce (~). Dalsi styk je na trati 169 na statnej hranici medzi stanicami Kechnec (=) a Hidasnemeti (~). V CR je celkom 6 stykovych miest, z toho 5 na sirej trati, 1 v stanici, v sucasnosti sa elektrifikuje usek trate Chomutov(=) - Karlovy Vary(~), takze vznikne siedmy styk sustav.

Slovaci sa rozhodli prejst postupne na vyhodnejsi striedavy system, to je podstatou clanku. Vznikne tak 4-5 novych stycnych miest na hraniciach s UA, PL a CZ.

Premavku na tratiach to cele ovplyvnuje tak, ze do useku Cana-Hidasnemeti, Tr. Tepla-Puchov, Hodonin-St. Mesto, Brno-Prerov, Svitavy-C.Trebova, Benesov-Tabor, Beroun-Zdice, a zanedlho ani do useku Kadan-Karlovy Vary nemozes pustit inu lokomotivu nez 362, 363, 350 a tych je na drahach relativne malo.

Vieme. Severná časť oboch republík je napájaná systémom 3 kV js a južná systémom 25 kV st. Každý má sovje výhody a nevýhody a nevýhodou toho, že máme oba je ptoreba tzv. dvoj- a viacsystémových hnacích vozidiel.