Sommelier
Reply on: N/A #2113:
sorry soske, ale vážne nemám ani potuchy o železničnom prepravnom slovníku, tak sa musím učiť... ? Viem, že 499 vychádza z ešte starých prepočtov.
Máš k dispozícii nejaký solídny web, kde sú loko na našich tratiach lepšie popísané ?
No a k tým vagónom - to že sa im menily podvozky aj preto, lebo dochadza k obrusovaniu kolesa brzdou ? A ako sa zmenila ich možná rýchlosť ?
No a v prípade asi najstarších členov vlaku - jedálenských, ležadlových, lozkových - v ČR som sa stretol s názorom, že práve koli nim vlak svistat tých 140 nemoze, ale len 120... Neviem...
spominaju sa tam aj iduce balvany 
Papyr
V Ceskoslovensku sa zacalo elektrifikovat (okrem vybranych trati, ktore boli elektrifikovane uz pred vojnou - TEZ, Tabor-Bechyne, prazsky uzol...) v 50. rokoch 20. storocia, s dorazom na tzv. 1. koridor zo Sovietskeho zvazu do Prahy a priemyselnych oblasti Ostravska a severnych Ciech. Vzhladom na to, ze elektromotory su na jednosmerny prud a vtedajsia technologia este neumoznovala montovat na lokomotivy usmernovace, zvolila sa jednosmerna elektricka sustava zhodna s tou, ktoru pouzival ZSSR a Polsko. V 60. rokoch uz bolo mozne masovo vyrabat lacne striedave masiny a dalsie socialisticke staty vratane ZSSR sa rozhodli elektrifikovat striedavym napatim 25 kV 50 Hz (pretoze striedavina ma mensie prenosove straty a aj vystavba drotov je lacnejsia), aj ked v niektorych uz existovali jednosmerne useky (Juhoslavia, ZSSR). Od tej doby je Europa od NemcoRakusanov na vychod zadratovana dvoma sustavami. V ZSSR sa obvykle prepriaha v stanici, kde je prepinatelne napatie nad jednotlivymi kolajami, v Ceskoslovensku je styk sustav obycajne na sirej trati a po tom useku smu jazdit len obojsystemove lokomotivy (na prvej pozicii cisla maju 3, napr. 362, 363, 350). Vynimku tvori historicky prvy styk sustav 3kV a 25 kV v Ceskoslovensku, Kutna Hora hl.n., kde sa napatove sustavy stretavaju izolatorom nad dlzkovym stredom nastupista podobne ako pri prechode na rakusku sustavu v BA-Petrzalka.
JEDNOSMERNOU 3 kV SUSTAVOU je elektrifikovana severna cast CS:
Chomutov, Most, Usti nL, Decin, Praha, Beroun, Kolin, Kutna Hora, Pardubice, Hradec Kralove, Ceska Trebova, Olomouc, Prerov, Otrokovice, St. Mesto, Ostrava, Vsetin, Horni Lidec, Puchov, Cadca, Zilina, Poprad, Kosice, Presov, Plavec, Cana, Haniska pK, Cierna nad Tisou, Trebisov, Velke Kapusany
+
cele Polsko, cele Zakarpatie, cele Slovinsko, Taliansko, jedna trat v Chorvatsku
STRIEDAVOU 25 kV 50 Hz SUSTAVOU je elektrifikovana juzna cast CS:
Karlovy Vary, Cheb, Plzen, Klatovy, Ceske Budejovice, H. Dvoriste, Tabor, Jindrichuv Hradec, Jihlava, Kutna Hora, Havlickuv Brod, Svitavy, Brno, Breclav, Bratislava, Rusovce, Nove Zamky, Komarno, Sturovo, Zvolen, Trencin, Jablonica
+
cele Madarsko, zbytok ex-Jugosky, Grecko, Bulharsko, Rumunsko, casti Ukrajiny a Ruska
Jediny styk tychto dvoch sustav na uzemi Slovenska je na trati 120 medzi st. Puchov (=) a Dolne Kockovce (~). Dalsi styk je na trati 169 na statnej hranici medzi stanicami Kechnec (=) a Hidasnemeti (~). V CR je celkom 6 stykovych miest, z toho 5 na sirej trati, 1 v stanici, v sucasnosti sa elektrifikuje usek trate Chomutov(=) - Karlovy Vary(~), takze vznikne siedmy styk sustav.
Slovaci sa rozhodli prejst postupne na vyhodnejsi striedavy system, to je podstatou clanku. Vznikne tak 4-5 novych stycnych miest na hraniciach s UA, PL a CZ.
Premavku na tratiach to cele ovplyvnuje tak, ze do useku Cana-Hidasnemeti, Tr. Tepla-Puchov, Hodonin-St. Mesto, Brno-Prerov, Svitavy-C.Trebova, Benesov-Tabor, Beroun-Zdice, a zanedlho ani do useku Kadan-Karlovy Vary nemozes pustit inu lokomotivu nez 362, 363, 350 a tych je na drahach relativne malo.