Reply on: Joyki #255334:
Používanie arabčiny v Izraeli nemá nič s údajnou "okupáciou" tzv. Palestíny (ktorá trvala necelé dva roky a naozaj nebola podnetom meniť štátny jazyk), ale skutočnosťou že cca 20% občanov Izraela tvoria Arabi. Ide teda o menšinový jazyk v rámci samotného Izraela a jeho populácie, s tým rozdielom že ide o výrazne väčší podiel populácie a že nie je geograficky tak veľmi sústredená do konkrétnych lokalít.Samozrejme nech si každý používa jazyk aký chce, autority by mali poskytovať možnosť komunikovať rovnako v štátnom jazyku a regionálne v jazyku menšín (pri centralizovaných agendách by v obmedzenom rozsahu asi tie menšinové jazyky dostupné mali byť tiež). Netuším čo Gejza rieši, ja som teda svojho času na južné Slovensko chodil často a nezažil som jediný problém. Možno v nejakých menších dedinách vo výnimočných situáciách problém byť môže, ale v mestách je to uplne ok, či je to Komárno, Zámky, DS alebo čokoľvek.
Historicky to samozrejme bolo inak ale tak je logické že keď sa niekto vo veku 30 rokov zrazu ocitne v inom štáte tak už ten život dosť pravdepodobne doklepe v tom rodnom jazyku.
bobitwo
To že tvoj šéf bol maďar je fajn, nepotreboval pri riešení tlmočníka. My sme ale boli oddelenie, kde boli len slováci, 2 ľudia z Česka, 1 poliak, turek a sýrčan. Ako turek, tak aj sýrčan došli na Slovensko na vysokú školu a ju aj vyštudovali a ostali tu. Každý z nich hovoril slovensky a to poliak bol v tom čase na Slovensku 6 rokov a arabský kolegovia 10 rokov. Mali síce prízvuk, ale bez problémov im bolo rozumieť. Drvivá väčšina úradných vecí čo sme vtedy riešili v maďarsky hovoriacej časti Slovenska trpela na to, že úradníci koľkokrát nevedeli po slovensky ani ceknúť. A to sa narodili na Slovensku a žili tu cez 50+ rokov. Na základné a stredné školy chodili s vyučovacím jazykom maďarským, na výšku šli do Maďarska. Otec je z takej obce v okolí Dunajskej stredy, takže viem, ako to chodilo. Už sa to zlepšilo, aspoň v DS a blízkom okolí, lebo sa tam presťahovalo dosť ľudí z Bratislavy a prvý, kto pochopil, že len maďarčina stačiť nebude boli obchodníci a krčmy a reštiky. Ešte v roku 2000 si v celej Dunajskej strede si mal problém nájsť reštiku, kde by bolo menu po slovensky. V nedeľu boli v kostoloch 4 omše, len 1 bola po slovensky. Všetky nápisy v meste v maďarčine, na úradoch oznamy v maďarčine atď.