Discussion Forum › General Discussion

Či malo alebo nemalo mesto Šamorín niekedy uverejnené neviem povedať, každopádne neviem o tom, že by sa tam za používanie stanice niekedy platilo. Určite sa neplatí ostatné 3 roky.

Na https://arriva.sk/ si klikni na konkrétnu prevádzku ktorá ťa zaujíma, následne v hornom menu na Doprava a v časti Iné služby nájdi Autobusové stanice. Ako príklad dávam link na trnavskú prevádzku: https://arriva.sk/trnava/autobusove-stanice/

Hm, zaujímavé. Všetky tieto otázky mali prebehnúť / teda sa mali uskutočniť vtedy, keď sa jednalo o predaj/ . By ma zaujímalo, koľko dostal taký neviem kto, kto dnes tvrdí, že sa netušilo o potrebe zachovať oný ráz autobusovej stanice Nivy , hádam o tom tu teraz točíme /. Autor onej tézy Mikloš

Mesto Šamorín to malo kedy si uverejnené, ale už nemá. Tak nemôžem dať screen niečoho, čo neexistuje. Nie som zrovna fanúšik, čo si robí screenshoty takých vecí.

Neviem ako ty, ale ja som dlho hľadal, ale nikde na stránkach Arrivy som napríklad nevedel násjť poplatky za stanice, takže, ak to je tak jednoduché, isto sa nájdu linky.

Ja riešim statiku, túto administratívu riešia iný ľudia.

Faktom ostáva, že mesto (súhrnné označenie pre Bratislavu a jej mestské časti) vo svojom územnom pláne mohlo mať presne zadefinované, že táto parcela má byť autobusová stanica. Nič viac. V tom prípade, sa tam môže postaviť len autobusová stanica a na nič iné by sa stavebné povolenie nemalo dávať. Spravilo to mesto? Nie. Mohlo to spraviť? Áno. Takže stále sme na tom istom. Mesto malo páky na to a nevyužilo. SAD sa privatizovali niekedy okolo roku 2000 sa mi zdá. Autobusová stanica sa začala búrať ku koncu roka 2017, povolenia sa teda riešili isto ešte predtým. Takže mesto malo koľko? Zhruba 15 rokov aby sa poistilo pred búraním stanice?

Vieš, všetci sa zavzdušňujú, že Viedeň má novú modernú vlakovú stanicu. Áno má. Ale stála niečo cez 2 miliardy €. Ročne cez ňu prejde cca 53 miliónov cestujúcich. Slovenské železnice za rok prepravia na celom území Slovenska cca 60-70 miliónov cestujúcich, rekord bol myslím 77 miliónov v 2017. Súčasťou železničnej stanice vo Viedni bola aj autobusová stanica, ktorá ak si dobre pamätám má dohromady 21 nástupíšť/výstupíšť a plocha pre autobusy je cca 7500m2. AS Mlynské Nivy pred prerábkou, plocha 30 tisíc m2 (neviem koľko z toho boli čakárne), 38 nástupíšť a 10 výstupíšť.

Ja chápem, je ľahké ukazovať, že vo Viedni majú... Ale aká je realita? 2 miliónová Viedeň, ak to berieme ako metropolitnú oblasť, tak 3 milióny ľudí, tak má 4 stanice, čo som rýchlo pozrel, tak dohromady majú okolo 40-45 nástupíšť/výstupíšť a celková plocha vychádza na cca 30 tisíc m2 plochy, čo som našiel. Je teda ozaj problém, že sa zmenší stanica? Nie je skôr ten problém, že sa prestrelila veľkosť stanice v Bratislave?

Prídeš autobusom zo Schwechatu a cestuješ vlakom ďalej. Bežná vec...

netvrdim ze to potrebujes vyslovene nutne, ale je vcelku prijemne pre ludi (cestujucich, substrat) ktori svoju cestu nezacinaju/nekoncia v meste ale iba tu prestupuju, aby sa nemuseli terigat este nejakymi vnutromestskymi linkami MHD pri prestupe vlak-bus.....

Mimochodom, suverénne najdrahšou stanicou v pomere cena/výkon je Autobusová stanica Dubnica nad Váhom. Skúste si tipnúť, koľko sa platí za spoj v tejto lukratívnej lokalite: https://maps.app.goo.gl/ywveM5r2vm58wp4S6

"Zobral som to od Mesta Šamorín"
Ak to nie je verejné, tak máš predpokladám nejaký dokument, ktorý (alebo aspoň jeho screen) sem môžeš priložiť. Ďakujem.

Inak neviem ako si prišiel k názoru, že "má väčšina SAD utajené poplatky za používanie ich staníc", keďže nie je problém tie poplatky nájsť aj pre všetky stanice Arrivy, SAD TN, SAD ZA a tiež nie je problém vygoogliť stanice obsluhované SAD PD (nie je ich vlastníkom). Čiže kto nám vlastne chýba?

Nevravel si, že robíš v stavebníctve? Predsa vydanie územka / stavebka nie je svojvoľný proces. Kým kód v územnom pláne neurčuje využitie "autobusová stanica a nič iné", nemôže sa orgán len tak hádzať o zem s takouto požiadavkou.

Ako vieš že banskoštiavnický samosprávny kraj nevydal rozhodnutie?

Tak Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto. Prakticky to je jedno, keďže Bratislava mala mať územný plán a v ňom mala svietiť na tom miesta autobusová stanica. A Magistrát by mal komunikovať s mestskými časťami a v tom raziť jednotnú politiku.

Zobral som to od Mesta Šamorín, keďže ono je vlastníkom daných pozemkov. Ale problém je ten, že dané informácie boli kedysi verejné a teraz ich nevieš nikde nájsť.

Tu máš napríklad poplatky pre Košice, Spišskú, Rožňavu, či Moldavu https://www.eurobus.sk/autobusove-stanice/kosice/
Tu máš poplatky čo rieši SAD Zvolen https://sadzv.sk/sluzby/pouzivanie-autobusovych-stanic/

Okrem týchto 2 a Slovak Lines má väčšina SAD utajené poplatky za používanie ich staníc. Prípadne ak to vlastní niekto iný, tak len asi na osobné vyžiadanie.

Stavebné povolenie nevydával ani jeden z uvedených.

BTW, kde si zobral tú cenu za vstup na AS v Šamoríne?

ja by som len teda, co sa tyka dialkovej autobusovej dopravy radsej tu centralnu stanicu videl niekde v kombinacii s hlavnou zeleznicnou stanicou (a kludne pod zemou), a ak by dakto trosku strategicky rozmyslal, tak by to v ramci nekonecnych navrhov dotknuteho priestoru aj mohlo byt realne....

Tak ono to bolo v kontexte "strasne drahych vstupov na ASMN, ako vyplakava BSK a Arriva", ci sa im neoplati opat spravit si vlastnu stanicu.

Za mna by naozaj najidealnejsie boli Patronka, Bajkalska, Cintorin Vrakuna, Janikov dvor a ZST Vinohrady ako take relativne koncove body pre vacsinu primesta v pripade, ak by tam viedla kapacitna (cize posilnena doprava) a idealne kolajova doprava spolu s nejakym systemom P&R (napriklad ako to robia v Prahe). A par spojov podla potreby moze ist az po ASMN alebo nejaky bod v centre.

Ale tu radsej budu vsetci nariekat "zly zly sukromnik si svoj majetok spravuje podla toho, co mu viac vyhovuje" miesto toho aby sa nieco spravilo.

Magistrát, či BSSK vydával stavebné povolenie. V zahraničí je bežné, že súčasťou stavebného povolenia sú podmienky pre výstavbu. Takže stačilo dať do stavebného povolenia, že stanica musí mať rozmery, kapacitu atď v nejakej veľkosti. Napríklad v Londýne, čo sa stavia Canary Wharf (pozri si staré fotky a ako to vyzerá teraz), tak bolo, že investor musí vybudovať zastávku metra, cesty a podobne. Londýn má proste urbanistov, čo povedali, kde čo má byť, aké majú byť kapacity a podobne a hotovo. Najprv sa postavila infraštruktúra, ktorá bola potrebná (metro, cesty, autobusové zastávky atď), až potom mohol začať stavať mrakodrapy.

Takže áno, Magistrát či BSK to riešiť mohli. Keď to raz mala byť autobusová stanica, mohli trvať len na autobusovej stanici, žiaden obchodný dom nemali povoliť. Chceš tam obchodný dom? OK, poďme sa rozprávať o tom, ako bude stanica vyzerať a čo musíš spraviť preto, aby si tam ten obchodný dom mohol mať. Nemôžeš ich prinútiť, aby ti dali zadarmo tú stanicu, ale môžeš dať podmienky, čo by mala tá stanica spĺňať a na ako dlho.

Džízs, väčšina miest podobnej veľkosti nemá pre regionálne autobusy ani jednu "stanicu" a ty chceš v Bratislave hneď dve?

Nivy nie sú centrom vesmíru, rovnako ani žiaden iný bod v Bratislave, neexistuje jediný racionálny dôvod prečo by sa všetky regiobusy mali koncentrovať do jednej zastávky a neprevádzkovať na rovnakom modeli ako akákoľvek iná linka. Ak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije 95 percent územia Bratislavy, tak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije aj Marianka, Stupava, Pezinok či Šamorín. A za ušetrené peniaze na poplatkoch (a prípadne vozokm) môžeme zlepšiť intervaly, pridať nové spojenia a objektívne zlepšiť obsluhu kraja.

Autobusová stanica je potrebná len pre diaľkovú dopravu a na to úplne vyhovuje tá existujúca.

Zasa mimo. Čo má magistrát alebo BSK s tým, akým spôsobom štát privatizoval SADky a ktorý majetok im zveril? Navyše, koncept privazitácie je z roku 2000 a BSK vznikol až 2001, isto teda mali veľké slovo v procese

Znepokojené matky sú podobné hnutie ako Cyklokoalícia. Pretláčajú, čo sa im hodí, ukazujú malé veci, že aha toto spravili tam a tam a prečo to nejde aj v Bratislave napríklad, dajú fotku ulice, kde sa napríklad zakázal vjazd autám, ale je to len slepá ulica medzi domami a na druhej strane sú seriózne cesty, ale oni to našróbujú na to, že tak treba upraviť aj niektorý z hlavých ťahov v Bratislave. Ale nepovedia, že to je slepá ulica. Alebo že v meste XY zrušili cestu pri nábreží. Ale už ti nepovedia, že ju nezrušili, len ju presunuli pod zem, alebo upravili cestu vedľa za radom budov, ktorá teraz plní jej funkciu. Alebo prídu s tým, že aha v Utrechte zrušili 5000 parkovacích miest, musíme aj v Bratislave. Ale už ti nepovedia, že Utrecht cca 300 tisícové mesto o rozlohe o niečo menšej ako Petržalka, Ružinov a Nové mesto, kde priamo mesto spravuje cca 180 tisíc parkovacích miest (pre porovnanie, Magistrát Hl. mesta Bratislava uvádza, že v Bratislave je cca 70-80 tisíc oficálnych parkovacích miest). A áno, Utrech zrušil 5000 parkovacích miest, lenže predtým vybudoval v parkovacie domy pre 5000 vozidiel, aby mohol zrušiť tie miesta. Alebo Cyklokoalícia ti bude tvrdiť, že až 25% populácie Holandska využíva bicykel na cestu za bežnými potrebami. V tomto neklamú. Ale keď sa na to pozrieš lepšie, cca 80% cyklistov na ktorých sa odvolávajú, tak nerobia trasy dlhšie ako 4km. Na to je oficálna štatistika. Do práce cestuje bicyklom len 10% populácie. Tých chýbajúcich 15% sú ľudia, čo sadnú na bike a idú ten 1-2km max do obchodu, či pozrieť suseda. Kým napríklad na Slovensku cca 20% populácie sa presúva pešo, cca 40% VHD a cca 40% IAD a okolo 1% cyklistov ak sa bavíme o dochádzaní do práce, tak v Holandsku máš cca 10% cyklistov, ale máš len 4% chodcov, VHD využíva cca 30% a IAD tvorí cca 55% prepravnej kapacity. Takže áno, máš viac cyklistov, ale menej chodcov a ľudí vo VHD. Štatistiky hovoria tiež jasne, kým na Slovensku je mediánový priemer ročného nájazdu vozidiel v súkromnom vlastníctve okolo 10-11 tisíc km, v Holandsku je to niekde medzi 13-14 tisíc km. Majú väčší pomer vozidiel na 1000 obyvateľov (504) ako Slovensko (472).

Takže tam je ten problém, že oni koľkokrát povedia A, ale zabudnú povedať B (či úmyselne, alebo naschvál, nech si zhodnotí každý sám)

Čo sa týka AS Mlynské Nivy, Slovak Lines to nepo... Vybudoval stanicu? Vybudoval. Bola najmodernejšia a asi aj najlepšia na Slovensku? Za mňa áno. Bola využívaná VHD? Nie, ani na 50% kapacity. Stačil mi posledný rozhovor, kde sa predstavitelia Arrivy a BSK odvolávali na to, že AS Mlynské Nivy má najvyššie poplatky na Slovensku a že predtým, kým bola dočasná stanica, tak pýtali 2€ (logika, provizórium, nedávam plnú sumu). Nikto sa ale nepozastavil nad tým, či už z BSK, alebo ani reportér, že pokiaľ je 9,5€ na AS Mlynské Nivy veľa, tak 5,5€ za AS Šamorín nie je náhodou krádež?

Kto teda zlyhal? Za mňa Magistrát, resp. BSK, alebo kto mal na to dosah. Mali presne zadefinovať veľkosť a kapacitu stanice (nestalo sa tak). Teraz sú tu aj Magistrát, aj BSK celý odutý, že ako si súkromná spoločnosť môže dovoliť nakladať so svojím majetkom, hlavne ak je nevyužívaný ako mal byť a sa tu oháňajú, že by chceli regulovať poplatky za stanicu (najlepšie 2-3€ za bus, čo som zachytil, ale 5,5€ za AS Šamorín je v poriadku evidentne). Ak sa to Magistrátu a BSK nepáči, prosím, mali si oni postaviť vlastnú stanicu, ktorá by bola majetkom mesta. Aha, na to neboli peniaze.

Ďalšia otázka do diskusie pre niekoho, za mňa veľmi nie, môj osobný názor, že centrálna AS pre autobusy je dávno prežitok v prípade Bratislavy. Je to niečo, na čo boli ľudia zvyknutý 70+ rokov, tak to tu musí byť stále. Jasne, napríklad pre Dunajskú Stredu to dáva zmysel, ale pre BA už veľmi nie, v momente, keď nám medzimestská regionálna doprava koľkokrát stojí na zastávka MHD (čo je super, človek má viac možností ako sa dostať na vhodnejšiu zastávku). Môžeme sa baviť, že nejakú autobusovú stanicu treba, ale len pre diaľkové autobusy, čo nestoja na zastávkach MHD a stoja len v centrách miest. Na to stačí aj súčasná AS Mlynské Nivy.

To že je AS zahrabaná pod zemou za mňa problém nie je, majú to tak vo viacerých mestách. Ja osobne to podporujem. Potrebuješ na to obrovskú plochu, ktorú vieš využiť lepšie, napríklad pre park, bytovú či kancelársku zástavbu, nejaké športovisko či niečo podobné. Kvalitu vzduchu samozrejme riešiť treba, na druhú stranu, na rušných staniciach aj keby boli na povrchu a otvorené na všetky strany, tak sa namerajú podobné hodnoty znečistenia ako pri AS Mlynské Nivy. Stačí vedieť kedy a kde merať.