Discussion Forum › General Discussion

Tú trasu Trnava - Rovinka by busom išiel asi len nejaký šotouš alebo niekto, kto má veľa času, keďže trasa TT - BA trvá busom dve hodiny (nerátam diaľkové busy, pri ktorých si človek nemusí byť istý, či sa do nich dostane). Za ten čas je človek vlakom dávno v Bratislave a na autobusovú stanicu stihne prejsť aj peši.

Každopádne, existujú spojenia, kde proste musíš prestupovať z busu na vlak, lebo inak to nejde. Zároveň ale situácia v Bratislave nie je taká zlá. Prepojenie vlakovej a autobusovej stanice linkou 40 mi príde na aktuálne pomery dostatočné a z finančného hladiska by v súčasnosti bolo neekonomické snažiť sa tieto dve stanice zjednotiť na jedno miesto.

Hm, zaujímavé. Všetky tieto otázky mali prebehnúť / teda sa mali uskutočniť vtedy, keď sa jednalo o predaj/ . By ma zaujímalo, koľko dostal taký neviem kto, kto dnes tvrdí, že sa netušilo o potrebe zachovať oný ráz autobusovej stanice Nivy , hádam o tom tu teraz točíme /. Autor onej tézy Mikloš

Reakcia na: si #254913
Stále to vieš riešiť, tak, že tie autobusy by zastavili na železničnej stanici a nabrali len ľudí, čo tak ozaj potrebujú cestovať


Reakcia na: Dave117 #254914
A o koľko ľuďoch sa v tomto prípade bavíme? Lebo napríklad Slovak Lines, tak jeho autobusy zastavujú aj na Hlavnej stanici. Čo som to využil tak 8x, tak ani raz z tých autobusov nenastúpilo/nevystúpilo viac ako 5 ľudí na Hlavnej a to rátam aj seba do toho množstva. Väčšina preferuje AS Mlynské Nivy, či už pred Hlavnou stanicou, alebo Mostom SNP.

Mesto Šamorín to malo kedy si uverejnené, ale už nemá. Tak nemôžem dať screen niečoho, čo neexistuje. Nie som zrovna fanúšik, čo si robí screenshoty takých vecí.

Neviem ako ty, ale ja som dlho hľadal, ale nikde na stránkach Arrivy som napríklad nevedel násjť poplatky za stanice, takže, ak to je tak jednoduché, isto sa nájdu linky.

Ja riešim statiku, túto administratívu riešia iný ľudia.

Faktom ostáva, že mesto (súhrnné označenie pre Bratislavu a jej mestské časti) vo svojom územnom pláne mohlo mať presne zadefinované, že táto parcela má byť autobusová stanica. Nič viac. V tom prípade, sa tam môže postaviť len autobusová stanica a na nič iné by sa stavebné povolenie nemalo dávať. Spravilo to mesto? Nie. Mohlo to spraviť? Áno. Takže stále sme na tom istom. Mesto malo páky na to a nevyužilo. SAD sa privatizovali niekedy okolo roku 2000 sa mi zdá. Autobusová stanica sa začala búrať ku koncu roka 2017, povolenia sa teda riešili isto ešte predtým. Takže mesto malo koľko? Zhruba 15 rokov aby sa poistilo pred búraním stanice?

Vieš, všetci sa zavzdušňujú, že Viedeň má novú modernú vlakovú stanicu. Áno má. Ale stála niečo cez 2 miliardy €. Ročne cez ňu prejde cca 53 miliónov cestujúcich. Slovenské železnice za rok prepravia na celom území Slovenska cca 60-70 miliónov cestujúcich, rekord bol myslím 77 miliónov v 2017. Súčasťou železničnej stanice vo Viedni bola aj autobusová stanica, ktorá ak si dobre pamätám má dohromady 21 nástupíšť/výstupíšť a plocha pre autobusy je cca 7500m2. AS Mlynské Nivy pred prerábkou, plocha 30 tisíc m2 (neviem koľko z toho boli čakárne), 38 nástupíšť a 10 výstupíšť.

Ja chápem, je ľahké ukazovať, že vo Viedni majú... Ale aká je realita? 2 miliónová Viedeň, ak to berieme ako metropolitnú oblasť, tak 3 milióny ľudí, tak má 4 stanice, čo som rýchlo pozrel, tak dohromady majú okolo 40-45 nástupíšť/výstupíšť a celková plocha vychádza na cca 30 tisíc m2 plochy, čo som našiel. Je teda ozaj problém, že sa zmenší stanica? Nie je skôr ten problém, že sa prestrelila veľkosť stanice v Bratislave?

Prídeš autobusom zo Schwechatu a cestuješ vlakom ďalej. Bežná vec...

netvrdim ze to potrebujes vyslovene nutne, ale je vcelku prijemne pre ludi (cestujucich, substrat) ktori svoju cestu nezacinaju/nekoncia v meste ale iba tu prestupuju, aby sa nemuseli terigat este nejakymi vnutromestskymi linkami MHD pri prestupe vlak-bus.....

Mimochodom, suverénne najdrahšou stanicou v pomere cena/výkon je Autobusová stanica Dubnica nad Váhom. Skúste si tipnúť, koľko sa platí za spoj v tejto lukratívnej lokalite: https://maps.app.goo.gl/ywveM5r2vm58wp4S6

"Zobral som to od Mesta Šamorín"
Ak to nie je verejné, tak máš predpokladám nejaký dokument, ktorý (alebo aspoň jeho screen) sem môžeš priložiť. Ďakujem.

Inak neviem ako si prišiel k názoru, že "má väčšina SAD utajené poplatky za používanie ich staníc", keďže nie je problém tie poplatky nájsť aj pre všetky stanice Arrivy, SAD TN, SAD ZA a tiež nie je problém vygoogliť stanice obsluhované SAD PD (nie je ich vlastníkom). Čiže kto nám vlastne chýba?

Nevravel si, že robíš v stavebníctve? Predsa vydanie územka / stavebka nie je svojvoľný proces. Kým kód v územnom pláne neurčuje využitie "autobusová stanica a nič iné", nemôže sa orgán len tak hádzať o zem s takouto požiadavkou.

Ako vieš že banskoštiavnický samosprávny kraj nevydal rozhodnutie?

Tak Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto. Prakticky to je jedno, keďže Bratislava mala mať územný plán a v ňom mala svietiť na tom miesta autobusová stanica. A Magistrát by mal komunikovať s mestskými časťami a v tom raziť jednotnú politiku.

Zobral som to od Mesta Šamorín, keďže ono je vlastníkom daných pozemkov. Ale problém je ten, že dané informácie boli kedysi verejné a teraz ich nevieš nikde nájsť.

Tu máš napríklad poplatky pre Košice, Spišskú, Rožňavu, či Moldavu https://www.eurobus.sk/autobusove-stanice/kosice/
Tu máš poplatky čo rieši SAD Zvolen https://sadzv.sk/sluzby/pouzivanie-autobusovych-stanic/

Okrem týchto 2 a Slovak Lines má väčšina SAD utajené poplatky za používanie ich staníc. Prípadne ak to vlastní niekto iný, tak len asi na osobné vyžiadanie.

Stavebné povolenie nevydával ani jeden z uvedených.

BTW, kde si zobral tú cenu za vstup na AS v Šamoríne?

ja by som len teda, co sa tyka dialkovej autobusovej dopravy radsej tu centralnu stanicu videl niekde v kombinacii s hlavnou zeleznicnou stanicou (a kludne pod zemou), a ak by dakto trosku strategicky rozmyslal, tak by to v ramci nekonecnych navrhov dotknuteho priestoru aj mohlo byt realne....

Tak ono to bolo v kontexte "strasne drahych vstupov na ASMN, ako vyplakava BSK a Arriva", ci sa im neoplati opat spravit si vlastnu stanicu.

Za mna by naozaj najidealnejsie boli Patronka, Bajkalska, Cintorin Vrakuna, Janikov dvor a ZST Vinohrady ako take relativne koncove body pre vacsinu primesta v pripade, ak by tam viedla kapacitna (cize posilnena doprava) a idealne kolajova doprava spolu s nejakym systemom P&R (napriklad ako to robia v Prahe). A par spojov podla potreby moze ist az po ASMN alebo nejaky bod v centre.

Ale tu radsej budu vsetci nariekat "zly zly sukromnik si svoj majetok spravuje podla toho, co mu viac vyhovuje" miesto toho aby sa nieco spravilo.

Magistrát, či BSSK vydával stavebné povolenie. V zahraničí je bežné, že súčasťou stavebného povolenia sú podmienky pre výstavbu. Takže stačilo dať do stavebného povolenia, že stanica musí mať rozmery, kapacitu atď v nejakej veľkosti. Napríklad v Londýne, čo sa stavia Canary Wharf (pozri si staré fotky a ako to vyzerá teraz), tak bolo, že investor musí vybudovať zastávku metra, cesty a podobne. Londýn má proste urbanistov, čo povedali, kde čo má byť, aké majú byť kapacity a podobne a hotovo. Najprv sa postavila infraštruktúra, ktorá bola potrebná (metro, cesty, autobusové zastávky atď), až potom mohol začať stavať mrakodrapy.

Takže áno, Magistrát či BSK to riešiť mohli. Keď to raz mala byť autobusová stanica, mohli trvať len na autobusovej stanici, žiaden obchodný dom nemali povoliť. Chceš tam obchodný dom? OK, poďme sa rozprávať o tom, ako bude stanica vyzerať a čo musíš spraviť preto, aby si tam ten obchodný dom mohol mať. Nemôžeš ich prinútiť, aby ti dali zadarmo tú stanicu, ale môžeš dať podmienky, čo by mala tá stanica spĺňať a na ako dlho.

Džízs, väčšina miest podobnej veľkosti nemá pre regionálne autobusy ani jednu "stanicu" a ty chceš v Bratislave hneď dve?

Nivy nie sú centrom vesmíru, rovnako ani žiaden iný bod v Bratislave, neexistuje jediný racionálny dôvod prečo by sa všetky regiobusy mali koncentrovať do jednej zastávky a neprevádzkovať na rovnakom modeli ako akákoľvek iná linka. Ak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije 95 percent územia Bratislavy, tak bez linky na "autobusovú stanicu" prežije aj Marianka, Stupava, Pezinok či Šamorín. A za ušetrené peniaze na poplatkoch (a prípadne vozokm) môžeme zlepšiť intervaly, pridať nové spojenia a objektívne zlepšiť obsluhu kraja.

Autobusová stanica je potrebná len pre diaľkovú dopravu a na to úplne vyhovuje tá existujúca.

Zasa mimo. Čo má magistrát alebo BSK s tým, akým spôsobom štát privatizoval SADky a ktorý majetok im zveril? Navyše, koncept privazitácie je z roku 2000 a BSK vznikol až 2001, isto teda mali veľké slovo v procese