Vznik mestskej hromadnej dopravy v Trenčíne sa datuje do prvej polovice 50-tych rokov 20. storočia. S rozvojom mesta po druhej svetovej vojne a vznikom nových priemyselných podnikov (napr. Strojárne 9. mája, Merina, Odevné závody V. Širokého, Pozemné stavby, Stavoindustria, Doprastav, Hydrostav, Bavlnárske závody) narastal aj počet obyvateľov. Pre fungovanie mesta bola preto čoraz viac potrebná vyhovujúca doprava obyvateľov mesta a pracovníkov jednotlivých podnikov. O okolnostiach vzniku MHD v Trenčíne vypovedajú historické dokumenty v Štátnom archíve v Bratislave v archívnom fonde Krajského národného výboru v Bratislave.
Začiatky MHD v Trenčíne
Začiatkom 1950-tych rokov však hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečovali len prímestské autobusové linky národného podniku ČSAD (Československá automobilová doprava), ktorý vznikol v roku 1949. V roku 1953 cez územie mesta Trenčín premávali tieto linky:
- 14220: Trenčín – Horná Súča (8 spojov denne)
- 14222: Trenčín – Horné Sŕnie (5 spojov denne)
- 14224: Trenčianske Biskupice – Trenčín – Trenčianske Teplice – Omšenie (4 spoje denne)
- 14227: Trenčín – Selec (6 spojov denne)
- 14229: Trenčín – Beckov (5 spojov denne)
- 14231: Trenčín – Štvrtok nad Váhom (6 spojov denne)
Prímestské linky však boli určené prednostne na prepravu cestujúcich z okolitých obcí do Trenčína a ich prevádzka bola značne obmedzená, keďže vozidlový park ČSAD bol v tom čase nedostatočný. Okrem týchto liniek si niektoré podniky zabezpečovali tiež obmedzenú autobusovú dopravu vo vlastnej réžii (6 autobusov na 6 trasách) a niekoľko spojov pre robotníkov medzi sídliskami a podnikmi zabezpečovalo aj ČSAD.
Obyvatelia mesta preto opakovane požadovali od miestnej samosprávy zavedenie vyhovujúcej mestskej autobusovej dopravy. Mesto Trenčín malo v tom čase okolo 22-tisíc obyvateľov, ďalších viac ako 10-tisíc obyvateľov mali najbližie obce Kubra, Trenčianske Biskupice, Istebník nad Váhom, Orechové, Zamarovce, Zlatovce a Záblatie, ktoré prakticky tvorili s Trenčínom jeden organický celok.
V roku 1952 urobilo ministerstvo vnútra v Trenčíne prieskum možnosti zavedenia mestskej autobusovej dopravy, ale napriek prísľubu jej urýchleného zavedenia k tomu neprišlo. Začiatkom roka 1954 sa Okresný národný výbor (ONV) v Trenčíne obrátil na Krajský národný výbor v Bratislave, Povereníctvo miestneho hospodárstva a Ministerstvo miestneho hospodárstva v Prahe s požiadavkou, aby podnikli potrebné kroky na zavedenie MHD a zároveň aby dali súhlas na jej prevádzkovanie Okresným dopravným podnikom v Trenčíne založený na tento účel Radou ONV.
Vo februári 1954 Povereníctvo miestneho hospodárstva v Bratislave pridelilo Okresnému dopravnému podniku (ODP) v Trenčíne štyri staršie autobusy z Dopravného podniku mesta Žiliny. Hoci autobusy mali byť v dobrom stave a prevádzkyschopné, pri pokuse o ich prevzatie zástupcovia ODP zistili, že ani jeden nebol prevádzkyschopný. Išlo o autobusy:
- Škoda s motorom Büssing – autobus mal pokazený motor a nemal vyhovujúce brzdy,
- Krupp – rovnaké nedostatky ako autobus Škoda,
- Tatra – autobus mal viaceré poruchy (motor, diferenciál), navyše bol havarovaný a neopravený,
- Tatra – autobus nebol schopný prepravy ani ťahaním vo vleku.
ODP sa nakoniec podarilo do Trenčína prepraviť dva z uvedených autobusov – autobus Škoda-Büssing a jeden autobus Tatra, ktoré plánoval opraviť. Na základe týchto skutočností začiatkom marca 1954 Miestny národný výbor v Trečíne požiadal Povereníctvo miestneho hospodárstva o pridelenie iných, vyhovujúcich autobusov, ktorými by bol ODP schopný zabezpečiť premávku.
Okrem ODP sa ale o prevádzkovanie MHD v Trenčíne zaujímal aj podnik ČSAD. Okresný národný výbor v Trenčíne ale preferoval, aby MHD zabezpečoval ODP, pretože ČSAD podľa neho nezvládalo zabezpečiť vo vyhovujúcom rozsahu ani prímestskú a diaľkovú dopravu a navyše sa podľa výhľadového plánu rozvoja mesta počítalo aj so zavedením trolejbusovej dopravy, a keby dopravu zabezpečoval podnik ČSAD, k výstavbe trolejbusových tratí by v plánovanom období rokov 1956 – 1960 neprišlo, keďže ČSAD trolejbusovú dopravu nemalo vo svojej náplni. Proti výstavbe trolejbusových tratí v Trenčíne však bolo Ministerstvo miestneho hospodárstva, ktoré spolu s Povereníctvom dopravy preferovalo zabezpečovanie MHD podnikom ČSAD (na Slovensku bolo riadené práve Povereníctvom dopravy, od r. 1956 prešlo riadenie na KNV) a odmietalo vydať povolenie na prevádzkovanie dopravy pre ODP.
Dňa 5. apríla 1954 sa zúčastnené strany (KNV Bratislava, MNV a ONV Trenčín, ODP Trenčín, ČSAD Bratislava) stretli v Trenčíne za účelom vyjasnenia aktuálnej situácie a ustálenia navrhovaných trás liniek MHD. Zúčastnení sa po miestnej obhliadke dohodli na návrhu troch liniek MHD:
- Linka 1: Železničná stanica – Kubra
- Linka 2: Železničná stanica – Dlhé hony
- Linka 3: Sihoť – Trenčianske Biskupice
Celkovo sa navrhovalo 148 spojov denne s potrebou 9 autobusov (vrátane rezervy) s kapacitou aspoň 60 cestujúcich. Denne sa predpokladalo prepraviť 5300 cestujúcich. Na začiatku sa nepočítalo s obsluhou územia na pravej strane Váhu z dôvodu prebiehajúcej prestavby mosta ponad Váh.
Deväť autobusov však nemal k dispozícii ani ODP, ani ČSAD. Podnik ČSAD mal hneď k dispozícii 5 vozidiel, preto MNV v Trenčíne následne vypracoval upravený návrh s dvoma linkami, ktoré by obsluhovali štyri autobusy:
- Linka 1: Kubra – Strojárne 9. mája – Železničná stanica – Štúrovo námestie – Soblahovské rázcestie – Dlhé hony
- Linka určená pre zamestnancov strojární bývajúcich na Dlhých honoch a pre školákov z obytnej kolónie a okolia Meriny dochádzajúcich do centra mesta.
- Linka 2: Horná Sihoť – Hotel Tatra – Štúrovo námestie – Nemocnica – Trenčianske Biskupice
- Linka určená pre príslušníkov armády dochádzajúcich z Hornej Sihote do Biskupíc a z Dlhých honov na Hornú Sihoť.
Intervaly liniek boli navrhované v rozmedzí 20 – 25 minút, pričom v spoločnom úseku medzi hotelom Tatra a odbočkou na Soblahov by bol interval medzi spojmi polovičný.
V priebehu apríla 1954 sa podarilo prípravy na zavedenie MHD dotiahnuť do úspešného konca. Ako dopravca bol nakoniec určený podnik ČSAD Bratislava, dopravný závod 1412 Trenčín, keďže ODP nemal potrebný počet autobusov. Dňa 20. apríla 1954 prebehlo za účasti všetkých strán na navrhovaných dvoch trasách premeranie vzdialeností, určenie vhodných miest pre zastávky a vypracovaný bol návrh cestovného poriadku. So začatím premávky sa počítalo 29. apríla, alebo najneskôr 1. mája 1954.
Na otvorenie premávky sa ČSAD podarilo zabezpečiť štyri autobusy – jednu dvojdverovú Škodu 706 RO, jeden Ikarus 30 a dve malé Pragy RND. Vyrobených bolo 65 červených označníkov zastávok. Zastávkové terčíky a linkové tabuľky vyrobila trenčianska firma Dekora. Na začiatku mala trenčianska prevádzka MHD 20 zamestnancov, z toho 9 vodičov, 9 sprievodcov, 1 dispečer a 1 pokladník. Obchodná kancelária bola zriadená na Štúrovom námestí. Ďalšie linky bolo možné zriadiť až po rozšírení vozidlového parku.
V nasledujúcich desaťročiach pokračovalo zabezpečovanie trenčianskej MHD podnikom ČSAD a jeho nástupcami.
1960 – 1963: Československá štátna automobilová doprava Trenčín, n. p.
Po zmene usporiadania Československa z 19 na 10 krajov v roku 1960 boli pôvodné krajské podniky ČSAD (na Slovensku boli 3) rozdelené na okresné podniky, ktoré boli riadené priamo Okresnými národnými výbormi. V Trenčíne to bol podnik ČSAD Trenčín. Okresné podniky sa ale ukázali ako neefektívne, preto už v roku 1963 prišlo k ďalšej zmene.
1963 – 1989: Československá štátna automobilová doprava Bratislava n. p., dopravný závod 811 Trenčín
Na jar 1963 prišlo k zrušeniu okresných podnikov a vytvoreniu krajských podnikov ČSAD, opäť pod správou Krajských národných výborov. Trenčiansky podnik sa stal súčasťou národného podniku ČSAD Bratislava ako Dopravný závod 811 Trenčín.
S výstavbou nových sídlisk a s rozširovaním priemyslu a školstva postupne narastal aj počet liniek. Do roku 1989 sa počet denných liniek MHD zastavil na čísle 23. Súčasťou MHD bola aj jedna nočná linka. K pôvodne zamýšľanej výstavbe trolejbusových tratí nikdy neprišlo. Vozidlový park postupne tvorili autobusy z produkcie domácej Karosy Vysoké Mýto a tiež veľkokapacitné autobusy Ikarus z Maďarska.
1989 – 1993: Československá automobilová doprava Bratislava š. p., odštepný závod 811 Trenčín
V roku 1989 prišlo k zmene právnej subjektivity ČSAD z národných podnikov na štátne podniky. Názov "dopravný závod" za zachoval len v ČSAD Banská Bystrica, iné používali len odštepné závody. Riadenie podnikov ČSAD prešlo v tomto období z Krajských národných výborov na Ministerstvo dopravy a spojov. Dotácie do štátu sa znížili, čím sa skončila aj systematická obnova vozidlového parku MHD.
Vozidlový park bol tvorený len autobusmi Karosa B 731/732 a Ikarus 280. Od tohto obdobia začala dlhá stagnácia trenčianskej MHD. Náklady na MHD rástli, preto sa začalo zvyšovať aj cestovné. Pre cestujúcich s jednorazovými lístkami sa zaviedol nástup iba prednými dverami (lístky sa označovali v mechanickom označovači), aby sa obmedzil počet čiernych pasažierov. Postupne sa tiež začali obmedzovať spoje na linkách a niektoré linky boli zrušené, prípadne sa upravila ich trasa.
1994 – 1995: Slovenská autobusová doprava Bratislava, š. p., odštepný závod 811 Trenčín
V januári 1994 sa opäť zmenila organizačná štruktúra, pričom prišlo k rozdeleniu ČSAD Bratislava na podniky osobnej (SAD) a nákladnej (NAD) dopravy. Trenčiansku MHD následne zabezpečoval podnik Slovenská autobusová doprava Bratislava, OZ 811 Trenčín.
1996 – 2002: Slovenská autobusová doprava Trenčín, š. p.
Od januára 1996 sa štátny podnik SAD Bratislava rozdelil na jednotlivé okresné podniky SAD. V Trenčíne vznikol z pôvodného OZ 811 nový š. p. SAD Trenčín, ktorý ďalej pokračoval aj v prevádzkovaní MHD v Trenčíne. V rámci príprav na privatizáciu bol v roku 2000 podnik zlúčený s podnikmi SAD Ilava, Považská Bystrica, Púchov a Nové Mesto nad Váhom, ktoré vytvorili odštepné závody materského podniku SAD Trenčín.
Stagnácia MHD pokračovala aj v týchto rokoch. Zastaraný vozidlový park bol dopĺňaný aj ojazdenými vozidlami z iných miest. Nákup nových vozidiel sa počítal len v jednotkách kusov. V septembri 1999 boli v MHD zavedené bezkontaktné čipové karty, ktoré umožnili bezhotovostné zakúpenie jednorazového lístka cez čítačku kariet vo vozidlách. Autobusy boli vybavené čítačkou kariet s tlačiarňou EMtest EM 326 a elektronickou pokladňou EM 216. Takto zakúpený lístok bol lacnejší než v prípade jeho kúpy v hotovosti (v roku 2001 bola cena nezľavneného lístka v hotovosti 8 Sk, čipovou kartou 7 Sk). Súčasne sa zrušili dovtedajšie papierové predplatné lístky, čiastočnou náhradou mali byť práve lacnejšie jednorazové lístky pre držiteľov čipových kariet. Všetci cestujúci tak už museli nastupovať iba prvými dverami.
2002 – 2022: Slovenská autobusová doprava Trenčín, a. s.,
V roku 2002 bol štátny podnik SAD Trenčín transformovaný na akciovú spoločnosť. Akcionárom spoločnosti bol Fond národného majetku SR. V roku 2005 štát odpredal 49 % akcií SAD Trenčín (s predkupným právom na ďalších 17 %) spoločnosti Slovenská investičná a realitná spoločnosť, a. s., Žilina (SIRS). Vstup súkromného investora vytvoril podmienky aj na obnovu vozidlového parku trenčianskej MHD, ktorý v tom čase tvorilo 39 autobusov (z toho 8 kĺbových Ikarusov 280) s priemerným vekom až 14,74 roka. Sieť MHD bola tvorená 20 linkami.
V roku 2005 prešlo zabezpečovanie služieb MHD (objednávanie dopravy vo verejnom záujme, preplácanie straty dopravcovi) zo štátu na mestá a obce. Mesto Trenčín sa rozhodlo pokračovať v zabezpečovaním mestskej hromadnej dopravy prostredníctvom dovtedajšieho dopravcu SAD Trenčín.
Obnova vozidlového parku začala už na konci roka 2005, kedy boli zaradené prvé 4 nové autobusy Karosa B 952. V nasledujúcom roku bolo zaradených 16 nových autobusov (11 vozidiel Karosa B 952, 4 kĺbové Karosy B 961 a prvý nízkopodlažný autobus Irisbus Citelis 12M). Obmena vozidiel trenčianskej MHD sa zavŕšila v rokoch 2008 až 2011, kedy bolo zakúpených spolu 21 autobusov, z nich 5 plne (Citelis 12M a 18M) a 16 čiastočne nízkopodlažných (Crossway LE 12).
Zmluvný vzťah so SAD Trenčín trval až do augusta 2022. Následne mesto vo verejnej súťaži vybralo nového dopravcu, ktorým sa stala spoločnosť TD Transport Nitra patriaca do nadnárodnej skupiny Transdev. Nový dopravca zabezpečuje MHD od 1. septembra 2022.