Vozidlá › Autobusy › Škoda 706 RTO

Modernizáciou autobusu Škoda 706 RO vznikol typ Škoda 706 RTO vyrábaný v rokoch 1958 - 1971. Karoséria pochádzala z dielní firmy Karosa Vysoké Mýto a podvozky s motormi dodávali závody LIAZ Rýnovice a Mnichovo Hradiště. Pracovalo sa aj na kĺbovej verzii RTO-K, ale vyrobil sa len jeden prototyp. Už koncom roku 1958 odkúpili Jelczańskie Zakłady Samochodowe licenciu na autobusové karosérie 706 RTO a tak výroba autobusov československého pôvodu prebiehala aj v Poľsku (podvozky a motory sa naďalej dovážali z Československa) pod značkou Jelcz. Vďaka svojmu vzhľadu dostali autobusy prezývku "Uhorka". Autobusy 706 RTO boli vyrábané v mestskej, linkovej aj diaľkovej verzii, pričom výrobca ponúkal mnoho rôznych modifikácií.

Pre martinskú MHD nakupoval prvé vozidlá ešte Dopravný podnik mesta Martin, od roku 1963 už podnik ČSAD Banská Bystrica, pod krídla ktorého prešla aj prevádzka MHD v Martine. Informácie o počtoch dodaných vozidiel nie sú známe. Dodávané boli mestské tuzemské verzie MTZ a tiež aj exportné verzie MEX. Či v martinskej MHD jazdili aj poľské autobusy Jelcz MEX 272, nie je známe.

Na podvozku Škoda 706 RTOch umiestnili oceľovú polosamonosnú karosériu trambusového typu, zvonku oplechovanú. Do pravej bočnice pri type MTZ (Mestská TuZemská) a MEX (Mestská EXportná) umiestnili pre rýchlu výmenu cestujúcich dvojicu dvojdielnych dverí s elektropneumatickým pohonom. Bočnice a strop nad oknami v interiéri pokryli umakartom, zvyšnú časť stropu sololitovými doskami, pri niektorých sériách dierkovanými. Drevenú podlahu pokryli gumeným kobercom. Osvetlenie interiéru riešili žiarovkovými svietidlami. Pre cestujúcich umiestnili v interiéri spočiatku laminátové(nie je známe, či boli takéto vozidlá aj v Martine), neskôr koženkové sedadlá (rôznych typov) v priečnom usporiadaní. Pri zadných dverách umiestnili v prvých sériách sedadlo pre sprievodcu. Pracovisko vodiča s vlastnými dverami v ľavej bočnici oddelili od priestoru pre cestujúcich polovičnou zástenou a krytom motora.

Vykurovanie vozidla v zimnom období zabezpečili naftovým agregátom v bočnej schránke autobusu. Vetranie interiéru zabezpečili v prvých sériách (cca do r. 1960) dvoma veľkými stropnými vetrákmi a výklopnými časťami bočných okien. Pri ďalších sériách MTZ použili jeden veľký výklopný stropný vetrák, tri malé stropné vetráky pretlakového vetrania a posuvné horné časti bočných okien (spočiatku všetky, neskôr každé druhé). Exportné série MEX vybavovali dvoma veľkými a dvoma malými strešnými vetrákmi, niektoré mali aj otvárateľné spodné časti bočných okien.

Autobusy prvých sérií dodali v červenom nátere s bielou strechou a okennou časťou. Neskoršie série (cca od polovice roka 1968) dostali v podokennej časti biely pás. Priestor pre linkovú orientáciu na prednom a zadnom čele dostal pri prvých autobusoch hranatý, neskôr zaoblený tvar. Prvé série autobusov mali v prednom nárazníku umiestnenú dvojicu žltých reflektorov do hmly.

Životnosť autobusov bola predlžovaná generálnymi opravami. Pri opravách sa náter starších vozidiel neskôr zmenil po vzore novších vozidiel dodávaných v druhej polovici 1960-tych rokov.

Bližšie informácie o prevádzke týchto autobusov nie sú známe. Prvé autobusy Škoda 706 RTO mohli byť zakúpené koncom 1950-tych rokov a ich dodávky skončili v druhej polovici 1960-tych rokov. V priebehu 1970-tych rokoch ich postupne v premávke nahradili autobusy Karosa ŠM 11 a Ikarus 280. Posledné autobusy Škoda 706 RTO mohli byť vyradené na začiatku 1980-tych rokov. Autobusy boli očíslované podnikovými evidenčnými číslami, ale pravdepodobne až po prevzatí MHD podnikom ČSAD.

Ak máte bližšie informácie o týchto autobusoch v martinskej MHD, môžete sa o ne podeliť v komentári pod týmto popisom.