A T 334ka má aký rázvor? Kdesi som vyčítal, že 4,2 m. Chceli to nakúpiť ako údržbové vozy na RD, no nakoniec od toho upustili, lebo to údajne perešský nadjazd nezvládne a potrebuj to Rmin = 100 m.
Pajtášova M131 z Hanisky sice prešla cez perešský most, ale len tak tak, bez problémov to nebolo. Čakal že kedy vykolají. hovoril som s ním o tom. A celé to zdochlo na križovatke na Moldavskej ďalej už to nešlo. Motorák mal jazdiť v rámci akéhosi májového juchuchú v uliciach mesta a na Hlavnej ako atrakcia.
Po meste bežne "rajtovali" vagóny Ztr a Vtr ČSD s rozvorom 6 m, to je doložené fotkami. Spomínajú sa aj "mohutné" vozne DRG (zjavne teda ide o tzv. jednotné typy z 30. - 40. rokov) v časoch okupácie,otázka ostáva aké konkrétne, tam bolo viac typov rozvoru náprav. Dačo sa mi marí, že som videl aj foto Zdv ČSD, rozvor 7 m alebo aj 9 m! A určite v meste sa jazdilo aj po menších polomeroch ako na Perešskom moste.
Cez Pereš prešiel bez problémov M 131.1 s rozvorom 6,5 m, podbíjačky majú počítam aj väčší. Predpokladám, že montážny vozeň bol stále ten z roku 1913-14 postavený na platforme vozňa pôvodom z Košicko- Bohumínskej železnice.
Táto vlečka mala ešte jedno využitie, ako odstavná kolaj pre lokomotivu a pracovný vlak pre údržbu rýchlodráhy. Predtým než boli zhotovené asfaltované nájazdy pre montážne automobily s kolaj.podvozkom bola pri výlukách používaná súprava z lokomotivy T212 (T211?) krytých vozov pre materiál a náradie a vozov pre opravu trakč.vedenia. Samotná lokomotiva tam bola odstavená dlhé roky. Dokonca niektoré údaje uvádzajú, že bola majetkom DPMK. Neviem kde skončila.
Zaujímavosťou bol aj železničný plošinový vagon s nástavbou pre opravu trakč.vedenia. Ten dlhé roky bol odstavený vo vozovni. Ešte v 90-tych rokoch , jeho osud mi nie je známy. (zaujímavé je, ako mohli tento voz s velkým rozvorom prepraviť cez perešský viadukt).
Zaujímavé je, že vlečka zostala počas rekonštrukcie na prelome 80. a 90. rokov nedotknutá. Doteraz je možné vo výhybke na Hydrostave nájsť koľaje s označením VŽKG 61 (Vítkovické železárny Klementa Gottwalda, rok výroby 1961).
Do sedemdesiatych rokov existovalo ešte prepojenie na Stromovej ul. Boli to predávacie kolaje nákladných železničných vozov , ktoré boli ďalej prepravované po mestskej sieti do roznych vlečiek el nákl. motorovými vozmi (upravenými ako lokomotiva). V tej dobe boli ešte mestské trate plne kompatibilné pre prevádzku vozidiel s železničným profilom kola.
Ako sa to vezme. Odbočka z rýchlodráhy na vlečku síce je, ale to sa používalo na vykladanie/nakladanie električiek z vagónov pri dodávkach nových vozov alebo ich reko mimo Košíc. Bol jeden pokus prepraviť električku po vlečke po vlastnej ose, ale skončilo to nezdarom. Mimochodom vlečka nie je zatrolejovaná. Iná spojka neexistuje ani nebola.
tak vidieť to je aj v klbaku pokiaľ stojí rovno- ja ak ho vidím v zrkadle,tak viem že vidí aj on mňa a preto kývem. Niekedy sa ani nepozriem,len dvihnem ruku a skáčem dnu nech nezdržujem ?
je pravdou, že v KE sa môže električka dostať aj na železničnú trať cez vlečku USS Steel napojenú niekde v mieste zastávky valcovne? Je aj iné miesto spojenia železničnej trate a električkovej?
,,,, len ja nie som autorom tej myšlienky, ani navrhovateľ - pomenovať naše VARIO ako Veronika ? , ja som s tou myšlienkou neprišiel... to sa zrodilo v inej hlave ... no ak začali, som zvedavý či budu aj pokračovať.. ?
KVKV