Sarko
Reply on: jt #43818:
Predstavy a potreby MHD pre mestá mali skôr na rováši miestni pohlavári, než komunisti ako takí. Jeden z nich bol Schuster, ktorý v 70-tych rokoch pracoval na Národnom výbore mesta Košice (podpredseda odboru služieb a neskôr ekonomiky) a v rokoch 1983-1986 bol prvýkrát primátorom Košíc. Čiže mohol mať podľa mňa priamy vplyv na vývoj ED v Košiciach. Keď bol primátorom druhýkrát (1994-1999), nikdy netajil, že električky sú preňho hlučné a na obtiaž, dokonca sa úplne otvorene vyjadroval, že by ich najradšej celkom nahradil trolejbusovou dopravou. Lebo to takto videl v nejakom porovnatelne velkom rakuskom alebo nemeckom meste (neviem si spomenúť, ktoré presne spomínal, ale napada mi Salzburg, ktore ma cca 210 tis. obyvatelov a cca 20 TD liniek s 10 min. intervalmi), kde sú len trolejbusy a že aké to je úžasné a tiché! Po vzore tohto mesta presadil aj kvetinovú výzdobu vo veľkých kvetináčoch (mnohé s "poschodovými" košíkmi) alebo v kombinácii so stromčekmi. Úplne zlikvidovať ED sa mu naštastne už nepodarilo.Najviac ma štve, že som ho dosť obhajoval, koľko pre mesto urobil a nedal som naňho dopustiť. Mnohé súvislosti mi však dochádzali až s odstupom času po hľadaní rôznych článkov a výrokov. Na svetlo sveta vynesiem aj "incident", keď som ho raz pri fotografovaní na Hlavnej stretol, ako si obzerá pozostatky hradieb pred Vedeckou knižnicou. Napadlo mi, že si takúto momentku zvečním, ale zo slušnosti som sa pre istotu opýtal, či tak môžem urobiť. Odpoveď bola šokujúca - "Keď vám to urobí dobre...?" Čo viac dodať?
Sarko
Čo sa týka plánov o výstavbe TD v Košiciach, tak by som chcel upresniť, že:
A) Plány o výstavbe TD v 60-tych rokoch boli pravdepodobne len v rovine úvah. Nikdy som sa nestretol s akýmikoľvek bližšími informáciami, či plánmi. Toto by som považoval za nezávislú kapitolu od neskorších plánov v 80-tych rokoch.
I. Lingov - Mier - Mlynská bašta (POSTAVENÉ 1993)
II. Mlynská bašta - Hviezdoslavova - Moyzesova - Poštová - Vojenská - Trieda KVP - Lechkého (NEPOSTAVENÉ)
III. Exnárova - Sečovská - Prešovská - Palackého - N.O. - Toryská - Moskovská - Myslava+prepojenie na Lechkého (IIIA: Exnárova - N.O. NEPOSTAVENÉ, IIIB: N.O. - Myslava/Lechkého POSTAVENÉ 1999/1998)
Z uvedeného vyplýva, že II. etapa sa nerealizovala, naopak, realizovala sa časť III. etapy - IIIB. Bolo to najmä z dôvodu plánovanej a schválenej rekonštrukcie jednosmernej Hviezdoslavovej na obojsmernú komunikáciu a Bačíkovú s Továrenskou na pešiu zónu. Tu takisto DPMK nezačal stavbu, kým nebude jasné, aký bude konečný stav na dotknutých uliciach.
Trať do Myslavy bola takisto pôvodne plánovaná vedením po osi celej obce a mala končiť obratiskom na jej konci v blízkosti križovatky s Tr. KVP (konečná Kolibár) a tesnej blízkosti hranice MČ Luník IX. V 90-tych rokoch sa rozhodlo o postavení do súčasného stavu len po centrum Myslavy (zastávka Grunt).
Začatá výstavba v roku 1986 a jej plánované otvorenie cca v rokoch 1988-89 sa výrazne zdržalo kvôli zmene totalitného režimu na demokratický a tak sa úplne všetko prehodnocovalo. V tom čase sa postavili len garáže a stavala sa meniareň a potom všetko niekoľko rokov stálo až do na plné obrátky zrýchleného tempa v roku 1992.
Treba si uvedomiť, že aj trať z Mlynskej bašty cez Štefánikovu na N.O. (1995) je v podstate neplánovaný úsek a postavenie trate bolo vyvolané potrebou riešenia komplikácie prepojenia jednotlivých tratí.
Popri prepojení neplánovanej spojky Mlynská bašta - Štefánikova - N.O. sa uvažovalo aj o odbočke na Žst., kde sa však zistil opäť konflikt s budúcou plánovanou prestavbou Staničného nám. a plánovaným vybudovaním električkovej trate Žst. - Svätoplukova - Nám. MMM.
C) Kategória "plánov TD v 90-tych rokoch". Všetky ostatné plány výstavby trolejbusových tratí nie sú resp. neboli schválené a teda nemožno o nich hovoriť ako o oficiálnych, len predpokladaných alebo vhodných.