Discussion Forum › General Discussion

Ďakujem za upresnenie detailov, niektoré ma celkom prekvapili. Podľa môjho názoru sa vagóny na koniec Strojárenskej dostávali priamym prepojením a križovaním Komenského ul. Bolo tu už naznačované, že nákladné vagóny by z Hviezdoslavovej na Strojárenskú zrejme nevybočili, tak je možné, že sa mohla používať trasa Kuzmányho-Strojárenská.

Takže k tabačke neskôr predsa len viedol manipulačný trojuholník. Nerozumiem akurát, ako je myslené, že bolo zrušené prepojenie na Komenského po vybudovaní obratiska L6 (že by odbočenie z Komenského v smere z Lokomotívy?). Na tú koľaj, ktorá vedie po Gorkého sa pôjdem pozorne pozrieť. K tej úzkokoľajke - ako som spomínal, rozvor náprav mohol byť max. 800mm, čo dáva tušiť, že šírka vagónov bola veľmi malá. Išlo o prenosné a ručne tlačené vagóny, takže ich šírku odhadujem od pol metra až metra.

Na Južnej za malým kostolíkom (presnejšie kostol sv. Ducha), to je na Hollého ul. (medzi NO a Astóriou). Ak som dobre rozumel, trojuholník tu bol postavený v r. 64. Dokedy existoval a kedy vznikol novší trojuholník na Oštepovej ul. (medzi Astóriou a zast. Stará nemocnica)? Pre presnejšiu lokalizáciu uvádzam, že sa trojuholník nachádzal zarovno so Smetanovou ul., keď bola v minulosti cez Južnú triedu ešte prejazdnou komunikáciou. Východná časť, kde sa trojuholník nachádzal (dodnes sú viditeľné kocky a kúsok koľaje), je v súčasnosti vetvou Oštepovej ulice, slepo končiacej neďaleko Južnej tr.

Juhoslovanská ulica sa vzťahuje na pôvodnú Juhosláviu, ktorá existovala od konca 20. do začiatku 90. rokov 20. storočia.

Re #3968 Sarko: Rovnako ako včera, tak aj dnes som pozeral po košických busoch a ich eurovlajkách. Nestačil som krútiť hlavou...

Re #3975 Dopravák: V čase, keď sem pridám nejaký odkaz, je vždy funkčný (aspoň sa snažím). Stránky Košického Večera stále bežia, takže nerozumeim, skús byť konkrétnejší.

Ako si sem hodil ten link na Večerník, keď od mája už neexistuje ( kúpil ho Korzár) a ani jeho internetová verzia už od 1.5.2004 neexistuje...

V meste sa rozmohlo zarezávanie do okien vozidiel MHD neznámym predmetom. Je to otras ? napr. taká 1020 ?

Nové slovenské EČV sa zrejme začínajú na KE-001DH. Videl som už aj IGK s KE-066DH.

Prakticky kazde mesto v CSSR malo nejaku ulicu/ulice pomenovane po niekom (zvycajne velky hrdina ZSSR). Napr Leninova, v BA zas Stalinovo namestie, dokonca nasa opantanost ZSSR viedla aj k pomenovaniu Gerlachu - Stalinov stit.

~> Sarko my sme silne osobnosti Vlajka EU ani inak posobit nemoze, 12 ci kolko ich je hviezdiciek zltou a podklad modry.

To bolo ináč. Niečo z toho som ešte zažil.
Trať z Kuzmániho na Strojárensku bola normálna linková, na konci u spš bola konečná L3. Od spš odbočovala kolaj smerom na Hlavnú, ďalšia odbočka na Masarykovu (pred vojnou bez osob dopravy). Je fotka tesne po vojne. Komenského nekrižovala -nenašiel som dokaz . V 50tych rokoch vystavaná dvojkolajka nmm-st.radnica v dnešnej trase. Povodné spojenie Strojarenskou ponechané ako manipul.trať a pre nd. //zmeny liniek nepopisujem// Asi v r.64 zrušená, a postavený manipul. trojuholník k tabačke; a na Južnej za malým kostolíkom. Trojuholniky mali slúžiť ako obratisko pri výlukách a odstavné kolaje pre poruchy. V 70tych rokoch časť telesa k tabačke využitá pre dnešnú smyčku L6, prepojenie na Komenského zrušené.
Treba sa ísť pozrieť na ten zbytok kolaje po Gorkého, tie kolaje sú skutočne s prídavným žliabkom. Pozná sa to neomylne , lebo spoje kolají sú inde než žliabkov. (Pri demontáži týchto kolají by bolo vhodné zachovať tak meter,dva pre múzeum -pamiatkári !...) Už som to písal, domnievam sa , že boli použité na stavbu staršie kolaje z iných zrušených úsekov -možno že práve zo strojárenskej u spš.
U tej úzkokolajky je sporná jedna vec. Pokial by vedla boli kolaje pre nákladné vagony -šírka až 3m , tak by zasahovali do jej profilu.

SU 15 má kapacitu 40 + 1 + 104 = 145 osôb. Je to napísané na technickom plechu v 3527 pri predných dverách (konečne aj po slovensky). Dnes na linke 27: 3527, 351x (nevšimol som si), 43xx (tiež som si nevšimol) - nuž pestré. Na linke 12: 4206 ? ? ? zrazu im už netreba SOLARISY.

V súvislosti s názvami ulíc (a tiež niečo s Horthym).
1/Okrem triedy je (bol) v Košiciach aj iný typ ulice -Okružná (körút...Ringstrasse) -Kuzmányho,Štúrova,Hviezdoslavova. Možno že ešte niekde je stará tabula.
2/Nám. osloboditelov dostalo svoju dopravnú podobu a vedenie električkových tratí práve za Horthyho. Do tej doby neupravená plocha - drevný trh (vlečková spojka viedla krížom zhruba od vzp k lekárni). Za Maďarov bola plocha vydláždená, postavená fontána a za ňou socha Horthyho na koni. Podstavec (slúžiaci ako strojovňa) tam je dodnes. Námestie malo povodne názov Alžbetine (Erzsibet tér), po prestavbe dostalo názov Horthy Miklós tér. Je ale zaujímavé, že už v tej dobe padol návrh na názov Felszabadulás tér ,čo je námestie osloboditelov.
Horthyho osobnosť by som smelo dal do paralely s Tisom. Ideológiou a formou politiky sa v ničom nelíšili.
Dejinným faktom je, že za posledných sto rokov bol Horthy v Košiciach jediným "dobyvatelom-osloboditelom" ktorého spontánne vítali davy s kvetinami.
(Košice majú takú smolu, že ich stále niekto chce bez pozvania oslobodzovať...)

Prejdem už konečne na dopravnú tému:

Dnes som prvý krát videl EČV KE-112DH, ktoré už nemalo znak SR, ale EÚ. Priznám sa, že graficky európska značka pôsobí strohejším dojmom, než slovenská.

O pár minút na to okolo mňa na Tr. SNP preletela bielo-zelená ŠD 11 (alebo ŠL?, videl som iba ľavú stranu), á la náter DPMK s EČV KE-715BF. Vyzerala perfektne a išla dosť veľkou rýchlosťou. Je to nejaký súkromný autobus.

Včera som videl, tiež na Tr. SNP, modro-biele staručké RTO-čko s ešte starou michalovskou ŠPZ a takisto v dobrom stave. Veru som si zabudol zavrieť ústa...

Vo svojom príspevku som uviedol, že v prípade Horthyho sa jedná o humorne mienený argument, preto sa tým naozaj netreba hlbšie zaoberať. Vyjmúc súvis s pomenovaním ulice a priebehu udalostí, horthyovsky režim je podobný Juhoslávii za čias Miloševiča. Dve z vtedajších zväzových republík Juhoslovanskej federácie - Chorvátsko a Slovinsko, vyhlásili v roku 1991 samostantosť, ktorú ústredná vláda odmietla uznať a o dva dni neskôr zasiahla vojenskou silou s cieľom udržať spoločný štátny zväzok. Ten istý cieľ malo aj Maďarsko za čias slovenskej okupácie.

Re #3966 Vladimír:
Áno, Titogradská by sa mohla premenovať aj na Podgorickú, ale ako vravíš, premenovanie je vážny krok. Už len finančného hľadiska, zmena tabúľ, OP, pečiatok a pod. je dosť drahá záležitosť. Čo sa týka Juhoslávie, mal som na mysli Juhosláviu tvorenú zväzovými republikami Srbsko a Čierna Hora, ktorá vznikla po vojne a existovala do roku 2003. Dnes sa tá istá republika nazýva Srbsko a Čierna Hora (Srbija i Crna Gora).

Furčan : Veď sme len ľudia ?

Sarko:Stále nevidím paralelu medzi menom osoby (Horthy) a nazvom statu (Juhoslavia).To asi ako keby niekto v Cechach tvrdil,ze ulica sa nemoze volat Slovenska,lebo to by sa rovno mohla volat Tisova... A len tak mimochodom,ake cudzie uzemie Juhoslavia nasilim zabrala? Ze je niekto "politicky znama osobnost" neznamena,ze ho budem nekriticky pocuvat,skor presne naopak.

Všimli ste si pri posledných fotkách je jedna trochu premenovaná,s názvom "Farebná súhra trolejbusov stojacich pri Kláštore." a pritom je to fotene na Lingove.Žeby sme mali Kláštor aj na Lingove?
?

Ako tak rozmýšľam a pozerám po webe, v prípade Juhoslávie a hortyovského Maďarska môže ísť o súvislosť s násilným zabratím cudzieho štátneho územia.

Na paralelu medzi Juhosláviou a hortyovským Maďarskom sa radšej opýtam autora výroku, potom dám vedieť. Ja proti názvu "Juhoslovanská" ako takom neprotestujem.

Čo sa týka tried, BA ich v minulosti nemala, preto sa nečudujem, že Ťa bývalý názov Trieda L. Novomeského irituje. V KE však majú triedy svoju dávnejšiu históriu a nazývajú sa nimi bulváry. Každá väčšia mestská časť má svoj vlastný bulvár, ktorou je spravidla jej hlavná dopravná tepna:
Sever - Národná tr.
Juh - Južná tr.
Západ - Tr. SNP, Šafárikova tr.
Sídl. KVP - Tr. KVP, Moskovská tr.
Darg. hrdinov - Tr. arm. gen. Svobodu
Sídl. Ťahanovce - Americká, Austrálska, Ázijská a Európska tr.

Tried máme teda presne 11 a toto "charakterové" pomenovanie nevystihuje azda iba Šafárikova trieda. Trieda inak zodpovedá napr. maďarskému "sugarút", čo sa ako úplná samozrejmosť dodnes používajú len v Szegede. Tiež z historických dôvodov.

Sarko:Medzi Juhoslaviou a HortHym je,prosim pekne,aka paralela?Tu v Prahe je Jugoslavska nepretrzite od 1.republiky a Triedu EU pokladam za rovnake ritolezectvo ako napr.Triedu sov.osloboditelov.Nezabudni na vetu p.Somra z "Jak basnikum chutna zivot":svetove strany su konstantne:-).Mna irituje uz len samotny fakt,ze v KE sa kazdy chodnicek do UP musi volat Trieda...K nam to privliekli az bolsevici (kupodivu z vychodu:-)),ktori z Karloveskej cesty urobili Triedu Laca Novomeskeho (ake priznacne!).

Dovoľ Tebe a aj Petrovi vysloviť obdiv, že ste v nákladnej "jednotke" zvládli tých, viac ako 10 hodín. V prípade CP niet za čo a dúfam, že sa vám podarí vytvoriť nejakú ucelenú vystaveniahodnú zbierku. ?

Je jasné, že vlečkové trate sú jedna zo záhad, ktoré dodnes neboli poriadne prebádané. Podľa toho, ako som počul jedného pamätníka, si pamätám upozornenie, že trať na Strojárenskej viedla priamým prepojením z Kuzmányho ul. a následne krížením Komenského ul. V neskoršom období, po zrušení trate na Strojárenskej ul. (medzi Čs. armády a Komenského) ešte zvyšok trate od Komenského po Gorkého ul. zostal, ale neviem napojenie mi nie je známe (triangel?, slučka?). Čo sa týka koľaje, som presvedčený, že súčasné koľaje, ktoré zostali zachované dodnes, sú typ NP4 (alebo príbuzný typ), teda priamo žliabková koľaj (nie s prídavnými žliabkami). Vedľa trate ešte pred niekoľkými rokmi tu vedľa vlečkovej trate viedol kúsok trate z "U" profilov pre vozíky z tabakovej továrne (rozchod cca 500mm). Pri vchode sa nachádzala aj točňa, ktorá mala priemer cca 1m, čo svedčí o tom, že vozíky boli malých rozmerov (rozvor náprav do 800mm). Na konci Strojárenskej ul., kde sa končila vlečková trať, sa nachádzal ten spomínaný, priečne pridaný žliabok (vlastne koľajnička z trate pre vozíky), ktorá však slúžila ako odvodnenie dažďovej vody.

O vlečkovej trati na Požiarnickej ul. nie som dostatočne presvedčený a jediná rozeta na začiatku ulice môže svedčiť aj o nejakom prevese k trati na Južnej triede. Nikdy som sa nedopátral k bližším informáciám a nákresom vlečkových tratí v 90-ročnici sa nedá vôbec veriť. Je aj možné, že tam bola trať len veľmi krátko. Na strane 84 je vlečková trať na Strojárenskej (od Čs. armády po Komenského) nakreslená kdesi po Letnej až k amfiteátru a číslom 9 je označená trať k tabakovej továrni (t.j. Strojárenska ul. od Komenského po Gorkého ul.), a tá je zakreslená kdesi na úrovni Komenského ústavu (križovatka Komenského-Havlíčkova). Na strane 100 to potom "niekto" označil ako "11 - odbočka na Ťahanovce", čo môže byť tiež dôkaz prenesenia chyby a budúceho tvrdenia, "niečo tadiaľ viedlo"...

Viac sa prikláňam k tomu, čo je zakreslené v 100-ročnici na stranách 35 (stav z roku 1939) a 39 (stav z roku 1954). Tu vlečková trať k malej stanici vôbec nefiguruje a ku Komenského ústavu je zakreslený malý kúsok vleškovej trate až z Kostolianskej cesty (blízko križovatky s Kavečianskou cestou), nie z Komenského ul. I keď aj tu sú viaceré nezrovnalosti...