Discussion Forum › General Discussion

No skúsim sa opýtať Krnovákov, tí mi hovorili akurát o tom, že na 1737 je tá veľká škatuľa nad NP článkom preto taká veľká, lebo sú tam pôvodné veci spod podlahy. Na 1738 je už skutočne nový a oveľa menší statický menič. Inak čo sa týka vypruženia, tak údajne do všetkých GO v KOS Krnov sa dosadzujú tlmiace silikónové vložky na všetky spoje a spodok vozidla je nastriekaný antivibračným lakom. Na tie podvozky sa však ešte opýtam, ale som presvedčený, že sú pôvodné.

Kedže ako čítam, sa v Košiciach pripravuje prechod na prestupný tarifný systém a taktiež aj nejaký ten predaj nadbytočného inventáru (električiek), chcel by som sa spýtať, či by mi niekto nevedel zohnať (príp. aj za nejakú symbolickú sumu) ten označovací strojček na lístky ako je v dopravných prostriedkoch.

No podle myho se spis jedna o neco okolo podvozku . Jsou malo slyset i krizeni , vyhybky a podobny nerovnosti . Docela dost to je poznat v NP clanku. Kdyz sem s ni jel poprvy, tak byla solidne narvana , ale pri jizde sem skoro vubec nic neslysel . A to sem sedel primo u zasteyn u podvozku. Dokonce i na sadech sem spis hledal po pameti. tak proto premejslim esli tam neprovedli neco s vypruzenim , nebo zatlumenim . Ventilatory na streche sou tusim jenom vymeneny za novy . Ale jestli mne sluch nespletl (moc bych za to nedal) tak je tam asi novej statak.

cigancata boli na razii. Mali na cucco

Preco by nemali? Nazdavam sa, ze aj potom sa budu drzat tych svojich instrukicii ci smernic ci ako to volaju, ktore hovoria o povolenych rychostiach. Alebo tieto predpisy existuju len pre panely BKV?

Inak som to tu zabudol napísať, že včera som si všimol na VA USS, že na nových železničných výhybkach, ktoré sa normálne nepoužívajú sú už zabezpečené zámkami. Budú to pravdepodobne výmenové zámky, ale nie som si istý, či som dobre pochopil výklad Balkyho. Na výhybke, ktorá sa reže po hrote naopak ubudlo závažie na prestavníku a vyzerá ako všetky ostatné prestavníky na R-dráhe, kde sú závažia pravdepodobne šlohnuté.

Iste, ale aj v KE sú vykoľajenia z dôvodu nedodržania predpisov. Posledné vykoľajenie na žel. stanici sa údajne stalo tak, že vodič tu končiaci, vykoľajil v ľavotočivom oblúku preto, že mu vraj spadla stolička (zosunula sa až na podlahu), kvôli čomu neúmyselne našlapol na jazdný pedál až na podlahu a vozidlo v dôsledku veľkej rýchlosti vykoľajilo...

Tak ja Ti to vysvetlím, aby si sa toľko netrápil ;o)

1737 ex 519, bol v KE riadne prevádzkovaným vozidlom, i keď je pravda, že bol tiež jeden čas po DN brakovaný, ale našťastie pred totálnym vybrakovaním ho zachránila dodávka ND a preto sa pomerne rýchlo dostal do prevádzky. Po oprave dostal tmavší odtieň červenej, kvôli ktorej si vyslúžil prezývku "Ikarus".

Naopak, 1738 ex 504, to je vozidlo, ktoré si v KE zajazdilo od 27.7.1989 do veľkej DN dňa 15.2.1993, t.j. iba o niečo viac ako 3 roky. Vozidlo sa čelne zrazilo so súpravou T3 a aj keď samotná oprava netrvala dlho, jeho sprevádzkovaniu bránil pokročilý kanibalizmus. Z tohto dôvodu si toto vozidlo po predaji do Brna vyžiadalo aj väčšie investície, pričom však karoséria ako taká bola v zachovalom stave, nosný rám pri nehode nebol ohnutý.

Takže zhrnieme, 519 premávala v KE 12 rokov, predaná ako prevádzkyschopná, väčšie opotrebenie karosérie, ale menšie investície do GO. 504 premávala v KE 3 roky, predaná ako nepojazdná, minimálne opotrebenie karosérie, ale kvôli technickej kanibalizácii vyššie investície do GO.

Napadá mi ešte jedna vec, ako je riešené chladenie odporníkov na streche? Pokiaľ tam sú pôvodné ventilátory, ktoré sú vo vozidle najhlučnejšie, aj to môže robiť veľký rozdiel. Zisti si, či v 1738 ventilátory zostali, počuť to počas stánia vozidla.

Ne zatim ne . Snazim se prijit na ten propastnej rozdil v chodovych vlastnostech 1737 a 1738. S obema vozama sem se po brne najezdil docela dost a to ihned pote co vyjely na trat . A 1738 je az nechutne ticha. A to nejen zatlumenin ale i klidnejsi jizdou . Oproti 1737 je podle mne aspon o 20-30 procent tissi. Je to hodne znat . Tak sem tise doufal ze by byly dalsi podvozky k porovnani . Ale mam smulu :(( . Ted uz tam asi zadny cely KT8 delat nebudou. POdle vseho maji zakazky jenom na NP clanky.

Ale na vacsine plni svoj ucel

Aj v Korzári o tom písali
http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=26.11.2003/41503K

O nehode, ktorá na amfiteátri zablokovala električkovú dopravu:
http://www.kosickyvecer.sk/index.php?command=viewarticle&id=18279

Lenže miniatúrne štikače nie sú košickou, lež výlučne železiarenskou špecialitou.

Re #1072 S499.1023:
Tak to sa mi uľavilo, lebo už som mal pocit, že si si na mňa sadol... :-)))

Tie "visiace" koľajnice má na svedomí momentálne náhle oteplenie a absencia čo len jedinej dilatačnej špáry. Keďže v KE máme do 80% tratí na neosvedčenom systéme zvanom BKV (Blbec, Kto Vymyslel..), tak ešte môžeme byť radi, že sa to občas stane len na jednom krátkom úseku. Možno si ešte niekto pamätá, keď jedno leto prišli náhle horúčavy, ako sa na križovatke Tr. SNP-Toryská vydula koľajnica o celých 50 cm! Čiastočne sa ju podarilo skrotiť až privolaným hasičom, ktorí ju chladili prúdom studenej vody, ale pred električkou sa koľajnica doslova hadila ešte v úseku cca 50 metrov... :->

No to mi vaša šéfka tvrdí, že pri niektorých obmedzeniach obmedzenie ako také nebolo potrebné, ale že sa pozerala do nejakého predpisu, že v niektorých oblúkoch na tratiach z BKV panelov je údajne konštrukčná rýchlosť do 30 km/h...

Že sa 10 rokov po týchto úsekoch jazdilo a občas aj načierno jazdí aj 50 km rýchlosťou a nikdy sa nič nevykoľajilo, tak to na to nemám slov a vulgárne slová si odpúšťam.

Áno, podvozky si rekonštruoval DPMK vo vlastnej réžii. Objavil si niečo na fotografiách? Alebo nad čím špekuluješ? :->

Lenže to si nepleť s miestnou špecialitou nedodržiavať traťové a prejazdné rýchlosti. Len si spomeň ako nedávno dopadlo brnianske KT-čko ev.č. 1706... Okrem toho to nie je jediná udalosť, v Brne je každý týždeň minimálne jedno vykoľajenie a úplne bežný jav. Koľkokrát Brno navštívim, toľkokrát sa mi naskytne príležitosť na fotografovanie nejakej mimoriadnej udalosti.

Sarko: No este som nepočul zo žiadneho iného mesta aby si ľudia vyrábali štikače

#1057 Vladimír: No ja by som nástup prvými dvremi urobil u nás na linkách ako L38, 29, L28, L91, L191, L37, L53,... Samozrejme až po prehode do II. pásma. Revízory by sa tak mohli venovať len I. pásmo. Ideálne by bolo keby si revízora stretol raz za mesiac. To ťa v Ba výjde 1400,- a za 1500,- je električenka.

Ako názoné ukážky?! Myslíš článok ala Nový Čas a jeho blud, že si ľudia kreslia čísla na lístky lebo vedia kedy asi budú nastupovať? A že si lístky namáčajú v acetóne či Save? Potom keď sa pýtali revízora tak povedali občas je to vidieť u študentov ale lahko sa to zistí, bo okrem čísielok to robí aj dierky a nikdy sa netrafíš rovnako

Pochopitelne, mal som na mysli trate...preklep, pardon.