Discussion Forum › Off-Topic Forum

Nesúhlasím celkom. Napíšem to tak, ako mi to onekdy vysvetlila profesorka slovenčiny na gymnáziu.

Píšeme napr. dejiny Česko-Slovenska, prvá česko-slovenská republika, susedia Česko-Slovenska, hymna Česko-Slovenska, česko-slovenská armáda. Píšeme Ústava Československej republiky, ale na druhej strane česko-slovenská ústava. Ak hovoríme o prechodnom období jeseň 1938-jar 1939 píšeme Česko-Slovenská republika (oficiálny dobový názov). Ďalej sa píše Československá ľudová armáda.

Problematické to je s korunou česko(-)slovenskou, nakoľko isté obdobie sa to písavalo aj so spojovníkom (1918-1920 a 1938-1939) + na Slovensku neoficiálne aj inokedy.

Preto si osobne myslím, že by sa malo písať Ulica Česko-slovenskej armády. Ak by to bola Ulica Československej ľudovej armády, bolo by to čosi iné.

áno, správne je to Česko-Slovensko. Lenže je tu opäť jedno, alebo aj viac, ale. Československo je názov, ktorý vznikol, aby pomenoval určitý geografický útvar - či ide o štátny alebo krajinný, alebo akýkoľvek iný útvar, je teraz irelevantné. V dobe, keď vznikol tento útvar, bol pomenovaný ako Československo. Je preto otázne, prečo by sa mal v minulosti vzniknutý názov prepisovať neskôr vzniknutými pravidlami pravopisu. Ak hovorím o Česko-Slovensku ako o 2 susedných krajinách vo všeobecnosti, tak by sa mali písať so spojovníkom - napríklad: Po víťazstve spoločného futbalového družstva sa v Česko-Slovensku konali veľké oslavy. Tu ide o pomenovanie 2 krajín a nikde sa veta netýka niekdajšieho štátneho útvaru. Ale na 2. strane: Dňa 15. 2. 1926 bol v Československu prijatý nový daňový zákon. V tejto vete už hovorím o konkrétnom útvare, ktorý kedysi existoval - práve v dobe, ku ktorej zaujíma daná veta postoj.

ja viem tak, že Československo sa píše podľa PSP z roku 2000 so spojovníkom Česko-Slovensko. Formu Československo používame len ak sa vyslovene zmieňujeme o štátnom útvare, napr. Československá socialistická republika, resp. keď spomíname presný názov nejakej staršej inštitúcie: Zväz československo-sovietskeho priateľstva atď.

jaj tak, nad spojovníkom som vôbec nerozmýšľal. Ak sa to však berie vyslovene z teoretického hľadiska, tak armáda bola česká aj slovenská, takže ak by išlo vo všeobecnosti o pomenovanie akejkoľvek armády, tak je správne pomenovanie česko-slovenský. Ak by však toto prídavné meno bolo odvodené z vlastného podstatného mena Československo, čo aj asi je, tak potom sa píše bez spojovníka.

Narážal som na spojovník "Ulica Česko-slovenskej armády". V súčasnosti platí názov z 1. júla 1949 Ulica Československej armády podľa starého pravopisu.

Dámy a páni v JÚĽŠ v tom majú troška bordel, nie? ?

skôr sa prikláňam k názvu Červený Rak.

Ulica česko-slovenskej armády, Ulica hocičoho. Názov ulice sa píše len s veľkým začiatočným písmenom 1. slova. Ulica Červený Rak, ak sa tak vôbec volá, sa píše aj s veľkým Č, lebo obsahuje v sebe iné vlastné podstatné meno. Názov ulice nemožno porovnávať s názvom lokality, lebo ide o 2 rôzne typy vlastných podstatných mien, na ktoré sa vzťahujú rôzne pravopisné pravidlá.

po preštudovaní múdrej knihy konštatujem, že som nemal pravdu - to pravidlo už neplatí vo všeobecnosti, ale len pre niektoré typy vlastných podstatných mien.
Vzhľadom k tomu, že pravidlá slovenského pravopisu nie sú úplne exaktné, tak čo sa týka Červeného Raku, je to sporné, lebo rak je všeobecné podstatné meno, a teda by sa mal písať s malým začiatočným písmenom, ale na 2. strane neoznačuje danú vec vo všeobecnosti, keďže rak je živočích a nie žiadne geografické označenie, preto by sa mala lokalita volať Červený Rak. Aj 1., aj 2. názov sa dá na základe slovenskej gramatiky obhájiť.
Ešte pre zaujímavosť dodám, že paradoxná situácia nastáva, ak vo forme podstatného mena vystupuje prídavné meno. Paradoxná je preto, lebo o tejto situácii sa priamo pravidlá slovenského pravopisu nezmieňujú, ale keďže prídavné meno nemôže, logicky vzaté, označovať žiadnu vec, automaticky sa píše s veľkým začiatočným písmenom. Napríklad ak by sa rieka volala Malá Vodnastá, tak sa Vodnastá píše s veľkým začiatočným písmenom, ale akonáhle by išlo o Malú vodu, tak s malým v.

Kapustníky sú určite s veľkým K. Netušil som, že existovali niekedy Vyšné Kapustníky.

Inak, teraz si ma ozaj zneistil, či pravidlo, ktoré som tu popísal, existovalo v minulosti alebo platí dnes. Musím to nájsť v múdrej knihe.

Čo sa týka mimoúrovňovej križovatky v centre mesta, tak to je fakt skvelý nápad. Nič iné tam nechýba, len stĺpy pod cestou.

No ale niekedy tam boli kapustníky, preto sa to aj volalo Nižné kapustníky. Nižné preto, lebo pri Džungli boli tiež kapustníky - Vyšné kapustníky. Dnes je tam VSS a štvorprúdovka a volá sa to Nižné Kapustníky.

Príkladu Štrbské Pleso/pleso rozumiem, ale nemyslím, že je to aplikovateľné na naše kapustníky. Takisto lokalita pri Optime sa odjakživa volá Červený rak a existuje už aj Ulica Červený rak s malým "r" (štvorprúdovka vybudovaná na sklonku 90. rokov pomenovaná minulý rok nakoľko tam vznikli nejaké stavby). Tam sa už veľké "R" nevyskytuje.

teraz som to domotal, ospravedlňujem sa - práve názvy obcí sú výnimkou tohto pravidla.
Takže iný príklad: ak by sa rieka volala Štrbská rieka, tak by bola s malým začiatočným písmenom, ale ak by sa jazero volalo Štrbská Rieka, tak by bolo s veľkým začiatočným písmenom. A, samozrejme, platí to aj opačne: ak by sa rieka volala Štrbské Jazero, tak by sa písala s veľkým začiatočným písmenom, ale jazero by sa volalo Štrbské jazero s malým začiatočným písmenom.

ak by existoval výraz kapustníky, bol všeobecným podstatným menom a označoval danú vec vo všeobecnosti, tak by to boli Nižné kapustníky. Pekný vzorový príklad na aplikáciu tohto pravidla je Štrbské pleso a Štrbské Pleso. Štrbské pleso je názov plesa, preto je pleso s malým začiatočným písmenom, ale Štrbské Pleso je názov obce, preto je Pleso s veľkým začiatočným písmenom. Ak by sa tieto 2 názvy zneli Štrbská obec a Štrbská Obec, tak obec by sa volala Štrbská obec a pleso Štrbská Obec. Snáď je to už jasné.

Nižné Kapustníky opravené (http://fotokosice.eu/trateED.pdf). Aj keď celkom nechápem, prečo sa to píše s veľkým K, v minulosti sa to písavalo Nižné kapustníky, maď. Alsókaposztások.

Dávam do pozornosti prekreslený jeden starší projekt z prelomu 70. a 80. rokov ? http://fotokosice.eu/mapaMUKRadnica.pdf.

Je to napísané v nejakom dokumente na stránke mesta: http://www.kosice.sk/uz_planovanie.asp. Neviem to teraz v rýchlosti nájsť. Spomínal to aj pán Titl v nejakej diskusii na Korzár.sk.

Re #6711 redburger: Nejde o mapu, len o schému. Nie sú tam dodržané medzizastávkové vzdialenosti a rozdelenie nástupíšť by to len podľa mňa zbytočne komplikovalo inak jednoduchú schému.

odkiaľ berieš tieto informácie? Sú z textovej časti? Lebo v grafickej časti ich nevidím.
Inak, všimol som si náhodou 1 preklep v Tvojej schéme: Nižné Kapustníky s malým k.

Re #6711 redburger: pre stručné znázornenie siete môže byť irelevantné, koľko nástupíšť sa kde nachádza (napríklad aj na NO je ich viac ako 2). Nevidím tam nikde, že ide o mapu. Ak už mapa, tak potom by mali byť zachované mnohé iné rozmery podľa skutočných pomerov - napríklad medzizastávkové vzdialenosti.

A ja by som si dovolil troška vytknúť nákresy zastávok v križovatkách. Napríklad VSS križovatka, je pravda, že sa tak volá , ale sú tam dve stanovištia v dvoch smeroch. A keďže je to mapa, asi by som to riešil zakreslením zastávky aj od Kapustníkov, aj od Barce, nie v strede.

Na Kostolianskej podľa regulatív ÚP má byť vynechaná rezerva pre ED po jej rozšírení na 2+2. Do ÚP bola nakreslená nová komunikácia smerom na Európsku triedu (2+2 pruhy) v strede s električkovým pásom.

Trať na Svätoplukovej sa už kdesi v budovateľskom Korzári spomínala, s tým, že IAD by mala byť presmerovaná po Bencúrovej (nová cesta by mala obchádzať areál Pošty 2 krížom cez v súčasnosti zastavanú parcelu nejakým polorozpadnutým domom). Takže po presmerovaní IAD zo Svätoplukovej možno hovoriť o akejsi rezerve-priestore pre trať na tejto ulici.

na Kostolianskej ceste alebo na Svätoplukovej je nejaká územná rezerva

Jakeby si nepoznal emtest a hlavne na začiatku prevadzky...