Discussion Forum › General Discussion

No k tomu nezastavovaniu. To sa mi tiez paci ako vodic s bohorovnym kludom a plnym autobusom nezastavi, lebo si mysli, ze tam nikto nevystupuje.
Jedna podobna zastavka bola pred nasim domom na Uhlisku (Hviezdoslavova) - teda este v casoch, ked tam chodili plne busy a sem tam aj nejaka harmonika.
S bratom sme vzdy sutazili, kto uvidi zastavit autobus dalej, pretoze vacsinou zacal brzdit az na vykriky ludi po prejdeni zastavky. Podla toho sme volali aj jednotlivych vodicov, rekordy drzal vzdy ten isty. Neskor sme sutaz upravili, lebo rekorder sa zlepsil tak, ze zastavil az na mieste, ktore uz z okna nebolo vidiet, tak sme sutazili, kto ho naposledy videl zastat az "za rohom"
Maly problem bol, ze ako chlapec som na zvonec nedociahol, tak obcas bolo potrebne stupnut si na sedadlo.

A ked uz pisem, jeden nedavny zazitok z Murcie (Spanielsko). V autobusoch MHD je (ako v kazdom slusnom meste mozne kupit si rozne typy listkov v novinovych stankoch a tiez aj u vodica. To sme ale pri prvej ceste nevedeli a ani nijaky stanok v okoli nebol. Navyse sme mali iba bankovky v obrovskych (vzhladom na cenu listku) hodnotach. S malou dusickou sme nastupili do autobusu a snazili sa vodicovi vysvetlit co a ako. S usmevom nam ukazal, aby sme si sadli, pohol sa a zastal pri najblizsej banke. Vybehol z autobusu, rozmenil nam bankovku, vratil sa, vydal nam a dal listok.

Pokracovanie predchadzajuceho prispevku.
Este ako vyskoskolaci sme boli s priatelmi na Ivinach (podpolianske lazy). Bola tam konecna CSAD a v Ivinach byvali dvaja vodici - Ondro a Miso. Kazdy vychadzal od svojho domu a vsetko bolo OK, lebo domaci vedeli, kto ma dnes sluzbu. To iba na nas, co sme cakali na regularnej konecnej, pokrikovala akasi babka - chlapci, co tu stojite, ved dnes je Ondro!. Cize - domaci vedia co a ako a ini tu nemaju co hladat. BB je v tomto dost podobna. Zastavka nie je na znamenie, ale vodic nezastavi. Co na tom, ze niekomu povedali, ze ma vystupit na piatej zastavke. Zastavka nie je oznacena, no a co. Vsetci Bystricania predsa vedia, ze tam je. A potom take specialitky, ako napriklad - neviem ako teraz, ale este pred 2 rokmi to bolo tak, ze kto chcel zo sidliska Podlavice stihnut cez vikend rychlik Horehronec do Bratislavy, musel ist na autobus 34 aspon 90 minut pred odchodom vlaku ... alebo to, ze zivot v BB konci o desiatej vecer ... Pre toto vsetko si myslim, ze MHD v BB je k ludom, co nie su z Bystrice, NEPRIATELSKE.

Dakujem svojmu menovcovi za takmer analyticky clanok o MHD v BB. Par vlastnych postrehov: v roku 1994 som sa prestahoval z Bratislavy do Banskej Bystrice. Este ked som byval v Bratislave, vedel som naspamat vsetky linky MHD, vacsinu z nich som mal aj prejdenych. To len na vysvetlenie, ze moj vztah k MHD je viac ako dobry. Dnes v BB chodim vsade bud pesi, alebo autom. Dovodom je velmi zly stav siete MHD a jej nemozna organizacia. Neprestupny tarif je iba jednou strankou veci. Co mi ale vadi ese viac je skutocnost, ze BB nie je OTVORENE MESTO. Vysvetlim v dalsom prispevku.

Jak to tak citam, Banska Bystrica by si zasluzila vlastny Dopravny podnik.

Podla mna by zacal vo velmi kratkej dobe konkurovat Presovu a Ziline...

Ano, ano... Moj dalsi dojem z BB bol, ze vsade (uplne vsade) same B900 a B950

Caute pani! Najnovsie mini i klbove karosy uz jazdia! Malu (SPZ)...11 som videl ako 34- ku a klbovu 716-ku ako 90-ku, vecer ako 24-ka. Mala vo vnutri transparent, ktory aktualne ukazoval nasledujucu zastavku.

Ospravedlnujem sa za dlzku prispevku. Tie najvacsie novoziskane poznatky zhrniem:
- v BB je otrasna koordinacia spojov, po polhodine sme sformulovali heslo, ze v BB chodia T po dvoch (vzdy totiz po dlhsej chvili prisli dva trolejbusy naraz)
- v BB su otrasne oznacniky (budto stare osarpane so SAD-kovskym dizajnom alebo nove, ktore su vsak po esteticke stranke velmi nestastne riesene)
- v BB by som nikdy nedokazal zit! Ak by ste sa ma pytali preco, ako prvy dovod by som uviedol, ze by som nedokazal nastupovat len prednymi dverami (psychicky ma to deptalo). Druhym dovodom by bola absencia akychkolvek predplatnych listkov v BB
- v BB som si uplne inak predstavoval jednotlive ulice (najma Foncorda a Radvan). O uliciach ako Polna, Kyjevske nam., Nove Kalistie, Wolkerova som bol presvedceny, ze su to stvorprudovky bez stupania alebo klesania (opak je pravdou). Nikdy by som nebol povedal, ze taka Internatna ide do kopca
- v BB je poriadny bordel v displejoch. Nielen, ze su viacerych typov (o EMtestoch sa vyjadrujem na zaver), ale v ramci jedneho typu (BUSE) su roznych variantov s roznym typom naprogramovania. Najvacsi sok boli vsak autobusy B952 a B961 s vypnutymi displejmi EMtest a vpredu smarenou plastovou tabulou. Ceresnickou na torte bol v City Buse vypnuty vnutorny displej.
- v BB je najvyssi podiel rychlojazdiacich vodicov trolejbusov na Slovensku (v nasom pripade to bolo 100%, co je velmi potesitelne)
- v BB ziju velmi mili ludia. Za cely den sme so Sarkom nestretli ani jedneho neprijemneho cloveka, ba priam naopak. Vsetci (ci uz vo VKU, vozovni Kremnicka, vodici MHD, nahodni okoloiduci, v restauracii a pod.) boli nesmierne mili a ochotni, snazili sa nam vyhoviet, pomoct, poradit...
- BB je zasadena do prekrasneho prirodneho prostredia s uzasnym terenom ako stvorenym pre nadherne a zaujimave T trate.

Perlicka na zaver: v BB som videl prvy raz v zivote zblizka displeje EMtest. Fuj !!! Ved na to sa ani pozerat neda. A je to take blbe, ze ani nevie dat na velkom pismene makcen. Este raz fuj !!!.

Vazeni,

tak vam oznamujem, ze som si dna 29.11.2002 (piatok) konecne zobral na musku MHD v Banskej Bystrici. Do BB sme sa vybrali spolu so Sarkom (je z KE). Nasim cielom bola navsteva VKU Harmanec, no v odpoludnajsich hodinach sme si nasli cas na Bystricu. Moje dojmy:
Prve obrovske sklamanie bolo, ze v BB este nevynasli zazracnu prakticku vecicku menom "24-hod. turisticky listok". Z toho dovodu sa nam cestovanie v MHD BB neumerne predrazilo (1 jazda=10 Sk), cim mozem zodpovedne napisat, ze som este nikedy v ziadnom meste nevyhodil tolko prachov na MHD za jeden den. Kupil som si aspon ten CP, je celkom pekne spracovany (napr. v strede Majklova schema).
Smerom do Harmanca sme vyuzili L54 z Parkoviska Micinska. Pozoruhodna konecna, zajimave vozidla - napr. legendarne Ik 280 na L22 do Sasovej, ale aj to "vesele vozidielko" na L100. Ako to Sarko vsetko fotil, za chrbtom sa mi ozval nesmierne povedomy zvuk. S uzasom som pozoroval bystricky City Bus.
Cesta do Harmanca bola nekonecne dlha a pomala. Na ceste spat sme nepouzili MHD ale medzimestsku linku SAD, ktora mimochodom vychadza lacnejsie ako MHD. Zaujimave, SAD-ka konkuruje sama sebe, to sa nam este raz potvrdilo.
V BB sme sa najprv vybrali L2 do Kremnicky. Na linke bol trolejbus c. 1519 a prve, co ma okrem (mne dobre z Presova znamej bystrickej) generalky uputalo, bola rychlost drolejbusu. BYSTRICANIA, klobuk dolu, vase trolejbusy sa naozaj velmi rychle. Dobre mi to padlo, uz davno som nevidel vodicov tak krasne ignorovat trolejbove krizovatky. Elegancia a profesionalita v jednom. Ako som si neskor, vsimol, rychlo sli vsetci vodici, ktori nas viezli. V Kremnicke nas NEPUSTILI do vozovne s odovodnenim, ze vsetci (uplne vsetci) kompetentni sli na akusi poradu. Porobili sme nejake fotky pred branou a pokracovali sme nasledovne: L3 po Nove Kalistie (sok= Polna ulica, uplne inak som si ju predstavoval), dalej pesi na zast. Usvit (sok= najhorsi oznacnik, aky som kedy vidiel, Sarko mi pri nom urobil forku ). Dalej L6 od Usvitu cez Tulsku po Nove Kalistie. Tak vazeni, to ma uplne polozilo. Ta trat je nadherna! Dokonca som uvazoval, ze ju zaradim na prve miesto v mojich oblubenych T-tratiach na Slovensku (na 1. mieste mam zatial Kolibu v BA). Kazdopadne je najatypickejsia, po akej som sa kedy viezol. Citili som sa ako mimo SR.
Na Novom Kalisti sme zazili dalsi sok. Uz cestou do a z Kremnicky sme si vsimli, ze v BB trolejbusoch po signale "nevystupujte" okamzite nasleduje jazda a dvere sa zatvaraju uz za pomerne rychlej jazdy. No, co nase oci videli, to bolo neskutocne. Nemenovany trolejbus na L7 smerom na Internatnu sa ani neunuval dvere zatvorit. S otvorenymi 2., 3. 4. a dverami sa naplno pustil dolu ulicou, v plnej rychlosti odbocil vlavo na Internatnu a zastavil pred Astrou !!!!!
Pesi sme sa presli Internatnou a odtial pesi popri T-trati k Rooseweltovej nem. (nehnevajte sa, ale dalsie jazdy sme si uz jednoducho nemohli financne dovolit). Od nemocnice sme sli este City Busom na L80 po Nam. slobody (tu som vyuzil zakupeny CP, L80 predsa len nejazdi kazdych 10 min.). Sklamalo ma vsak, ze 80-ka nejde cez Sasovu. Ja som si neviem preco myslel, ze aspon cez Karpatsku a Rudohorsku ano. Bolo to vozidlo 868 a okrem potahov na sedadlach je uplne totzne s nasou 343 (ach, kusok domova v BB). Po neskorom obede v centre sme napokon chceli ist trolejbusom na stanicu zo Stadlerovho nabr. Cakali sme na 1506 (podla vodica 1524-ky je to jediny v BB zastvaky hlasiaci T). Tu sa nam podaril husarsky kusok, ked sme nestihli nastupit do trolejbusu, pretoze prisli naraz 3 T, my sme si vytipovali ten treti. Ten na nase prekvapenie nevahal otvorit dvere aj ako treti v poradi (v PO nepripustne) hadam 50 m od oznacnika a po behu nam zavriet dvere pred nosom. Hrozilo nam uz, ze nestihneme bus do PO (lebo najblizsi T, hoci bola spicka, siel az o 12 min.), no opat pomohlo medzimesto, ktore nas odviezlo na stanicu za 7 Sk.

Petik: jasne ze pamatam. Bolo to zaujimave spestrenie.
To ukazovanie ucteniek je prave kvoli preplnenosti autobusu. Jednoducho ludia chcu usetrit, tak sa radsej prejdu od Tesca. V tomto pripade je panom Tesco a Nay, BBDS jazdi len na objednavku.

Vladimir: v BB cierny pasazieri takmer neexistuju.

Presov ma prirodzene nizsie trzby na 1 km ako BB, do istej miery je tu zohrava rolu skutocnost, ze u nas je MHD ovela lacnejsia a taktiez je tu skupina ciernych pasazierov, ktori sa BB nevyskytuju az v takom pocte.
Na druhej strane sa PO moze hrdit najmensou spotrebou el. energie na 1 km. Ako napisal Papyr, je to vdaka rozumnemu pomeru trolejbus/autobus v jednotlivych obdobiach dna. Trolejbusy treba v spicke "tlacit nadol" a v sedle zasa "trochu povytiahnut". V noci vyuzivat predovsetkym trolejbusovu dopravu. Spickove trolejbusove linky su absolutne neprijatelne.

Tak Michalovecke CSAD je asi prve CSAD na Slovensku, ktore pochopilo ze s neprestupnym tarifom je MHD neefektivna (menej efektivna). 1Sk za prestup - to mozme kludne povazovat za prestupny tarif.

Ked som bol teraz v BB, tak som si vsimol extremne narvany bus 99.
Nerozumiem, preco Tesco plus susedne obchodaky nie su schopne zaplatit si viacej autobusov a vozia si zakaznikov ako dobytok.
Uplny vrchol je predkladanie uctenky vodicovi pri ceste spat (preco by mal vodic vediet co si kupujem!!!) a smiesny mi pride nastup prednymi dvermi pri Leninovy (aby nahodou nemohli vystupit cestujuci zo zeleznicnej stanice ???).
Len pre porovnanie (pobocka Tesco je ceskoslovenska ak sa nemylim).
Prazske Tesco Letnany (co je susedne sidlisko) ma 5 liniek (T,E,S,C,O), ktore obsluhuju vsetky mozne sidliska a dediny na okoli, su zadarmo, zastavuju na vsetkych zastavkach, kludne sa tym vozia ludia len po sidlisku. Linka O je najfrekventovanejsia a celodenne (asi do polnoci) chodi v intervale 20min.
Nerozumiem v com su prazsky zakaznici lepsi ako bystricky.
BTW - pamatate K-mart express na ktorom jazdila SM11?

Pridal som par fotociek.

Vedeli ste, ze v Michalovskej MHD je na cipovu kartu zlava 15% (z 8 resp 4 Sk) a pri prestupe do 30 min sa plati len 1 Sk ???
www.sadmi.sk

Papyr: verim ze BB uz nebude v takej situacii ze sa nakupovali stare vraky. Pre pamatnikov su to vozy ako BCA 16-19 a 16-20. Ak by zajtra padla bomba a Danny by sa zobudil s pohladom na trolejbusovu trat v Sasovej, vtedy by bolo treba nove troliky. Inak nie. (Danny ak sa to stane, daj vediet :)) )
Myslim ze na presovske naklady vplyvaju dve veci. Lepsia organizacia elektrickej a naftovej trakcie a ine ceny ako v Cechach. Tam je spotrebna dan na naftu nizsia a ceny elektriny mozu byt vyssie. Cize, elektricka trakcia moze byt aj lacnejsia ako pri nafte.

Okrem BBDS zverejnili hospodarenie aj v Ziline. Hned je vidno rozdiel v tarifnej politike. Pri rovnakych nakladoch je v Ziline strata 5 mil Sk. Jednoducho vypadla dotacia mesta (rocne 27 mil Sk). Niekto to musi zaplatit, inak budeme dalej nastupovat prednymi dverami.

No, teoreticky by ste mohli kupovat starsie trolejbusy z inych miest. Ale odkial? Vase napatie 750V sa zacalo pouzivat poprvykrat u vas v BB a maju ho len trolejbusove prevadzky v mestach, kde sa TR doprava zriadila neskorsie. Teda Zilina, Kosice, Usti nad Labem, Ceske Budejovice, Chomutov-Jirkov. Neviem, ci bude niekto ochotny predavat (aj ked, Kosice mozno ano, tie vypredavaju, co mozu).

K elektrickej trakcii... nechce sa mi to teraz hladat presne, ale myslim, ze v DP mesta Presova autobusy najazdia 2,9 a trolejbusy 2,2 miliona km rocne. Naklady na trakcny prud su pritom okolo 15 a na naftu 25 milionov Sk rocne. Usetrim vam klikanie, ked napisem 6,81 Sk za kilometer trolejbusom a 8,62 Sk za km autobusom.

Zaujimave je, ze na tom k-reporte sa vsade uvadzaju naklady na elektricku trakciu vyssie. Zeby na Slovensku bola o tolko lacnejsia elektrina? Alebo to mame v PO tak dobre vyriesene? Alebo "jazdime z kopca"?

LENZE: Ak chcete jazdit ekologicky a zaroven ekonomicky, tak pre TR dodrzte tieto podmienky:

- kratke intervaly (20 minut a kratsie)
- dlhe trasy, pokial mozno spajajuce velky obytny celok, centrum, stanicu a iny velky obytny celok
- interval v sedle sa nema velmi lisit od intervalu v spicke (dajme tomu, spicka 8 min., sedlo 10-12 min.), pretoze kazdy kus trolejbusu, ktory jazdi len v spicke, zozerie elektriku za taku vysoku cenu, akoby jazdil cely den,
- je vhodne mat trolejbusovy nocny spoj, pretoze jazdi prakticky zadarmo (jediny naklad = mzda vodica).

D3k0: velky predny trasparent, vzadu len cislo, vnutorny trasparent. Ako sa teraz dava na trolejbusy.

Papyr: proste stara skola

Petik: o nakup trolejbusov by som sa nebal. Ak po GO vydrzia 10 rokov, co by pri dobrej udrzbe mali (ide hlavne o brzdy a plechy), sucasny rozsah prevadzky nie je problem udrzat. Len treba konecne dokoncit GO zvysnych tykadlakov. V najblizsich rokoch treba nahradit Ikarusy a B732.

Pokles cestujucich nevidim tak tragicky. Je to trend, v Cechach su na tom ovela horsie.
Mna zaujali ine cisla. 62% nakladov pokryvaju trzby z cestovnych listkov, to je pekne cislo. Na jeden km pripada pat cestujucich, 1 km stoji 42 Sk. Kralik slubil ze za par rokov sa financa sitauacia mesta stabilizuje a bude na rozvoj. Len ho zvol a uvidis

Do uctovnictva sa dostanes len ako danovy kontrolor, ale neviem ci by si z toho ziskal aj naklady na trakcie, zalezi od analytiky a ta je danovakovi na ...

Asi teraz vyzeram ako nejaky nesvojpravny pomateny clovek, ale tento piatok asi uz fakt v BB budem, a tak si ten CP kupim sam. (ked nakoniec do BB ani tentokrat nepojdem a zas budem niekoho prosit, aby mi ho kupil, uz si budem pripadat smiesne aj sam pred sebou )

Papyr: Perfektna mp3 (skoro jak "socialisticky Husak"). Za 12 sekund plynuleho hovoru sa nedozvies ale absolute nic

Takze medzirocny pokles cestujucich 6%.
To je dokaz spravnej tarifnej politiky.
Cim menej ludi, tym mensia strata. Ziadny cestujuci = ziadna strata

Závod mestskej hromadnej dopravy (MHD) akciovej spoločnosti Slovenská autobusová doprava, Banskobystrická dopravná spoločnosť, vykázal počas prvých deviatich mesiacov tohto roku stratu 378 tisíc korún, keď celkové náklady predstavovali 150,5 milióna korún. "Zlepšenie hospodárenia očakávame už v októbri a koncoročný plánovaný zisk 500 tisíc korún sa pravdepodobne podarí dodržať," uviedol pre agentúru SITA riaditeľ odštepného závodu MHD Helmuth Bauer.
Najväčšiu časť tržieb, až 94 miliónov korún, zinkasoval podnik prostredníctvom priamych tržieb z predaja cestovných lístkov. Dotácia zo štátneho rozpočtu predstavovala 38 miliónov korún. Zostávajúcu časť výnosov tvorili vnútropodnikové a ostatné výnosy. "V uvedenom období sme zaznamenali celkový pokles tržieb takmer o 2,9 milióna korún, na konečných 150,1 milióna," dodal Bauer. Spoločnosť za prvých deväť mesiacov prepravila 17,7 milióna osôb, čo prestavuje medziročný pokles približne o 1 milión cestujúcich. Dopravné prostriedky najazdili 3,58 milióna kilometrov.
Závod MHD dosiahol vlani zisk vo výške 612 tisíc korún, čo v medziročnom porovnaní predstavovalo zlepšenie hospodárenia o 1,29 milióna. Minuloročné výnosy spoločnosti boli na úrovni takmer 207,17 milióna a celkové náklady dosiahli 206,55 milióna korún. Závod prefinancoval 72 percent celkových nákladov, dotácie tvorili 26 percent nákladov a výnosy z ostatných činností kryli zvyšné 2 percentá nákladov.