Reply on: S499.1023 #53375:
Toto sme tu raz riešili už. Nevidím dôvod, prečo by mal byť v autobusových staniciach humbug. Rovnako ako sú železničné stanice infraštruktúrou v rukách štátu pre služby cestujúcim a dopravcom, tak by mali byť aj autousové stanice. Nevidím na tom nič zlé a ani reminiscenciu dávnych časov. Jednoducho si ľudia platia myslím dosť do štátnej kasy na to, aby to štát zvládol udržiavať a modernizovať. Nie je v tom žiadna snaha niekomu liezť do privátneho sektora, ale odtiaľ potiaľ, všetko má svoju mieru a kto ju nepozná, tak by nemal przniť isté veci. Nákupné centrá a bizniscentrá nech si stavajú spolu so stanicou iba v prípade, že nabllízku nie je nikde do 20 min cesty MHD väčšie nákupné centrum. Beztak je v Bratislave nákupných centier a biznis centier prebytok, či je nevyhnutná podmienka aby mala každá m.č. zvlášť veľké nákupné centrum príp. nestačí Eurovea a na druhej strane Aupark, treba ešte celé Nivý týmto obstavať? V BB je Európa dakedy poloprázdna, iba cez víkendy je tam viac ľudí ale o prevratných návštevách sa tam nedá hovoriť. To už, že niektorí ľudia stratili zdravý úsudok a chodia na prechádzky do nákupých centier neznamená, že na každé 2km cesty mestom bude jedno nákupné centrum. Kto si to myslí, tak bohužiaľ ale doporučujem sa zamyslieť nad sebou.Stačí sa pozrieť na autobusovú, alebo skôr nákupnú stanicu v BB, ako to vyzerá keď to v slovenskej anarchií dostane do rúk investor/developer ako sa honosne nazývajú tí, čo sú iba záujmovými skupinami (od významu develop = rozvinúť majú naozaj ďaleko). Mesto BB si malo zadať keď tak u zhotoviteľa prednostne budovanie autobusky v takej podobe, aby tam mohli autobusy aj dlhšie odpočívať a aby bol peší presun z autobusových náštupíšť k vlakovým minimálny, alebo čo najmenej komplikovaný. Až potom čo by sa vyriešilo nadimenzovanie autobusovej časti by sa eventuálne mohlo uvažovať, že kde sa umiestnia nejaké obchody, kaviareň a reštika. Keďže si autobusku v BB videl len na fotkách, tak doporučujem ti si ju presť ako sa "báječne" chodí od niektorých nástupíšť k eskalátorom.
Absolútne nerozumiem čo má kto proti tomu, aby bol vo veci autobusových staníc poriadok a aby boli spravované ako železničné stanice. Poriadok a systém môže prekážať len bordelárovi alebo človeku, ktorý trpí nejakou psychickou abnormalitou, príp. niekomu koho to teší, že je vo veci bordel alebo sa sám na tom obohacuje. Na Slovensku však nič nové a obávam sa, že mnohí to po tých rokoch už začali nielen tolerovať, ale podporovať a velebiť ako niečo cnostné. ?
PIT
To sú akože účelne vynakladané prostriedky na verejnú dopravu, z ktorých cestujúci oproti stavu spred času novej AS získali za vyše milióna korún minimum. To pomaly lepšie bude, keď na AS ani jazdiť nebude
Pre zaujímavosť: pri modeli počtu spojov podľa stavu CP v júni 2017 sa mesačné poplatky bez DPH za MAL, DAL a PAL navýšili nasledovne:
MAL
- vychádzajúcich, prechádzajúcich a končiacich spojov: 602 (z toho SAD ZV 10,1
- 2017 sadzba 1,99 €/spoj, t. j. 1 197,98 €/mesiac
- 2018 sadzba 4,50 €/spoj, t. j. 2 709,00 €/mesiac
- rozdiel +1 511,02 €
DAL
- vychádzajúcich, prechádzajúcich a končiacich spojov: 2 200 (z toho SAD ZV 12,2
- 2017 sadzba 1,66 €/spoj, t. j. 3 652,00 €/mesiac
- 2018 sadzba 3,70 €/spoj, t. j. 8 140,00 €/mesiac
- rozdiel +4 488,00 €
PAL
- vychádzajúcich, prechádzajúcich a končiacich spojov: 12 826 (z toho SAD ZV 94,0
- 2017 sadzba 0,83 €/spoj, t. j. 10 645,58 €/mesiac
- 2018 sadzba 1,90 €/spoj, t. j. 24 369,40 €/mesiac
- rozdiel +13 723,82 €
- celkovo za mesiac poplatky 35 218,40 € bez DPH (z toho SAD ZV vyše 68,6 %, t. j. 24 172,50 €), t. j. nárast o 19 722,84 € (z toho SAD ZV +13 599,75 €).
+ keďže teraz už na AS jazdia aj PAL 601454 a 601455, tak k tomu pribúda ďalších 2 370 spojov/mesiac s poplatkom 4 503,00 € bez DPH-
Čiže celkovo za mesiac na poplatkoch cca 40 tis. € + 28 tis. € za MHD = 68 tis. € (oproti stavu v júni 2017, kedy to vychádzalo cca 15,5 tis. €), z toho za výkony vo verejnom záujme je 57 tis. €/mesiac.