Múzeum dopravy pozýva na výstavu o bratislavskom metre, ktorým sme sa nikdy neodviezli.
Návštevníci Slovenského technického múzea - Múzea dopravy v Bratislave budú mať od 29. februára 2024 počas najbližšieho roka možnosť navštíviť novú výstavu o bratislavskom metre s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“. Obrazová výstava prenesie návštevníkov do veľkej kapitoly v dejinách plánovania verejnej dopravy v našom hlavnom meste prostredníctvom počítačovej simulácie, vizualizácií a archívnych materiálov.
Príbeh bratislavského metra sa začal rozvíjať na začiatku 70. rokov 20. storočia, keď vládne orgány v bývalom Československu rozhodli, že sa z Bratislavy v dlhodobom výhľade stane miliónová sídelno-regionálna aglomerácia. Pre požadované nároky na prepravu obyvateľstva vyšiel v tom čase ako najvhodnejší dopravný systém rýchlodráhy na báze metra. Písal sa rok 1973, keď sa prvé projekty pre bratislavské metro začali objavovať na doskách projektantov. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Výstavba bratislavského metra začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát. Prvýkrát v roku 1983 a druhýkrát v roku 1988. Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
Múzeum dopravy STM sa nachádza na Šancovej 1/B neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice medzi Pražskou ulicou a Nám. Franza Liszta. Prístup pre peších návštevníkov je po schodoch od nadchodu pri zastávke Pod stanicou, motorizovaní návštevníci môžu svoje dopravné prostriedky zaparkovať priamo pred múzeom zo strany Pražskej ulice (odbočka na začiatku Pražskej ulice, alebo za zastávkou Sokolská v smere na Kramáre). Otváracie hodiny múzea a ďalšie informácie nájdete na stránke STM.
bobitwo
Širší rozchod zlepšuje trakciu. Nerovnosti v reálnom svete proste budú spôsobovať, že vždy jedna strana bude viac zaťažená a druhá logicky ľahšia, má to vplyv na rozbiehanie sa a brzdenie. Ono to vyznie neuveriteľne, ale na vodorovnom povrchu na koľajnici 1 človek dokáže posúvať prázdny vlakový vagón, keďže koľajnica a koleso majú veľmi malé trenie. Preto hlavne pri brzdení je problém, ak je jedna strana odľahčovaná, keďže proste oceľ-oceľ nemá trenie ako pneumatika a asfalt.
Podval má nejakú pružnosť materiálu, ako všetky materiály, teda sa deformuje pod váhou. Sily teda budú pôsobiť inak pri rovnakej šírke podvalu pri 1000mm rozchode a 1435mm. Pri užšom sa koncentruje viac do stredu. To je optimálny svet. V neoptimálnom proste koľajnice sú vydraté, jeden podval troška podmylo atď a až sa to začína nakláňať zo strany na stranu. To pozná asi každý, kto cestoval električkou. Užší rozchod znamená, že podval bude viac pracovať a nakláňať sa na strany (princíp kolísky). Širší rozchod to dokáže lepšie eliminovať, keďže aj keď sa mi električka nakloní na stranu, tak vďaka širšiemu rozchodu bude tá strana menej zaťažená, lebo ten širší rozchod stabilizuje električku. Z tohto hľadiska je širší rozchod lepší, lebo odpúšťa väčšie nerovnosti a nekladie až tak vysoké nároky na presnosť uloženia. Tam kde pri 1000mm rozchode už musíš spomaľovať rýchlosť, lebo už ti hádže električku na stranu, tak pri tom istom posune pri 1435mm rozchode cítiš, že áno, troška to hádže, ale nie je to až taký problém. Sám si to spomenul. Čím menej roboty je z koľajami, tým je lacnejšia prevádzka. Čo som čítal rôzne štúdie, tak v prípade použitia električkových koľají, tak 1435mm rozchod v priemere vydrží o 10-15 rokov viac ako 1000mm rozchod, kým bude nutná generálka. Samozrejme záleží od údržby a intenzity dopravy. A čo si budeme klamať, údržba koľají nie je zrovna silná stránka DPB. Nie je to hejt, ale nejaký objektívny fakt.
Ďalšia dôležitá vec, prečo napríklad pri tom metre v Bilbau rozchod 1000mm pri tej šírke skrine nie je až taký problém. Tu je schéma vlaková koľaj a vlakové koleso (modré) a električková koľaj a električkové koleso (zelená). https://en.wikipedia.org/wiki/Comparison_of_train_and_tram_tracks#/media/File:TreinTramwielprofiel.svg Ak sa pozrieš, tak vidíš, že vlakové koleso má tvar kónusu a koľajnica je zaoblená, teda to celé znamená, že pod váhou vozidla (električka, vlak, metro) sa to snaží centrovať kolesá a stabilizuje to celé vozidlo vo vyšších rýchlostiach, menej to proste lieta zo strany na stranu, tým pádom máš aj sily na podvaly a teleso násypy a celé to menej trpí, teda viac to vydrží. Keď si pozrieš električkovú schému, tam ti priečny smer zabezpečuje len tá obruba na kolese. Ak je teda viac vydratá, tak proste celá os s kolesami ti viac pláva zo strany na stranu, rýchlejšie to poškodzuje samotné koľaje. Ty teda môžeš spraviť nové koľaje, ale ak ti tam budú jazdiť električky s kolesami v zlom stave, tak ti ju skôr zlikvidujú. V tomto smere vlakový typ je šetrnejší ku koľajniciam a aj samotným kolesám. Posledná nevýhoda električkových koľají, hlavne žliabkových je to, že ich treba pravidelne čistiť (čo stojí peniaze), môžu do nich napadať rôzne veci, ktoré môžu spôsobiť vykoľajenie v horšom prípade, v tom "lepšom" ti cez tie veci môže skákať podvozok, teda začnú sa ti tvoriť žliabky na koľajniciach a sploštené plochy na kolesách. Tým pádom aj samotná koľajnica, aj koleso rýchlejšie degradujú a ak sa električka presúva po rôznych linkách, tak ti pomôže poškodzovať aj koľajnice, čo sú v poriadku. Aj z tohoto dôvodu proste väčšina výrobcov robí pre 1000mm rozchod na električkové koľaje skriňu so šírkou do 2,2m. Nikomu sa nechce riešiť prípadné reklamácie. Áno, vedia to spraviť, kľudne ti spravia aj 3m širokú električku na 900mm rozchode, ak to zaplatíš, ale odnesú si to tvoje koľajnice a podložie, tak isto aj podvozky vozidiel. Koľajová doprava je tu s nami už cez 170 rokov, teda výrobcovia vedia už, čo ešte má zmysel a čo už zmysel veľmi nedáva vyrábať. Niekde na konci je to vždy len otázka peňazí. Otázkou, ktorú si musíš položiť je, že či si dostatočne bohatý, aby si si mohol kupovať drahé a unikátne veci, ktorých budeš mať problém sa zbaviť. Padol tu argument, že T3 sa predali. Prečo? Niečo kanibalizmus, niečo išlo inde, ostali podvozky a T3 mohli jazdiť na 1000mm, 1435mm a 1525mm rozchode a bola rozšírená hlavne v krajinách východného bloku, kde koľkokrát boli už v horšom stave ako tie v Bratislave. Teda záujemcovia sa našli. Ale kam budeš chcieť odpredať napríklad Škodu 30T? Myslíš, že Škodovka o nejakých 30 rokov ešte bude mať na sklade 1435mm podvozky? Lebo proste narazíš na problém, že ak niekto má 2,2m skrine na električkách a zrazu príde 2,5m skriňa, tak sa nemusia vedľa seba zmestiť na koľajnice, alebo bude problém, že narážajú do nástupišťa.