Múzeum dopravy pozýva na výstavu o bratislavskom metre, ktorým sme sa nikdy neodviezli.
Návštevníci Slovenského technického múzea - Múzea dopravy v Bratislave budú mať od 29. februára 2024 počas najbližšieho roka možnosť navštíviť novú výstavu o bratislavskom metre s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“. Obrazová výstava prenesie návštevníkov do veľkej kapitoly v dejinách plánovania verejnej dopravy v našom hlavnom meste prostredníctvom počítačovej simulácie, vizualizácií a archívnych materiálov.
Príbeh bratislavského metra sa začal rozvíjať na začiatku 70. rokov 20. storočia, keď vládne orgány v bývalom Československu rozhodli, že sa z Bratislavy v dlhodobom výhľade stane miliónová sídelno-regionálna aglomerácia. Pre požadované nároky na prepravu obyvateľstva vyšiel v tom čase ako najvhodnejší dopravný systém rýchlodráhy na báze metra. Písal sa rok 1973, keď sa prvé projekty pre bratislavské metro začali objavovať na doskách projektantov. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Výstavba bratislavského metra začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát. Prvýkrát v roku 1983 a druhýkrát v roku 1988. Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
Múzeum dopravy STM sa nachádza na Šancovej 1/B neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice medzi Pražskou ulicou a Nám. Franza Liszta. Prístup pre peších návštevníkov je po schodoch od nadchodu pri zastávke Pod stanicou, motorizovaní návštevníci môžu svoje dopravné prostriedky zaparkovať priamo pred múzeom zo strany Pražskej ulice (odbočka na začiatku Pražskej ulice, alebo za zastávkou Sokolská v smere na Kramáre). Otváracie hodiny múzea a ďalšie informácie nájdete na stránke STM.
bobitwo
Prečo 1435mm rozchod koľajníc?
1) koľajnice S 49 sú lacnejšie ako tie žliabkové, vyžadujú menšiu údržbu
2) podvaly a všetko okolo lepšie prenášajú sily ma podložie, nemusí to byť až tak presne osadené ako pri 1000mm rozchode.
3) väčší výber vozidiel, možnosť odpredať staršie vozidlá potom. Ako som aj spomínal, väčšina výrobcov pri električkách s 1000mm rozschodom má šírku skrine 2,2m, pri električkách so skriňou 2,5m je štandard 1435mm sa na 1000mm rozchod musia robiť dodatočné skúšky. Podvozoková časť električky tvorí cca 1/3 ceny samotného vozidla. Aby sa to oplatilo výrobcovi ako tak spraviť certifikát, tak potrebuje predať 40-50 kusov strojov. Čo Bratislava proste nemá šancu si objednať. Takže proste nejak sa to pláta. Navyše, všetky električky v BA boli originálne vyvíjané pre 1435mm rozchod, takže vymeniť podvozky nie je problém a je to výrazne lacnejšie ako zháňať nové vozidlá. Tak isto sa ľahšie v prípade záujmu vedia zohnať jazdené súpravy.
4) z hľadiska bezpečnosti pri 1000mm rozchode je max. rýchlosť obmedzená na 50km/h. Kým pri 1435mm rozchode je bez problémov možné premávať až rýchlosťou 90km/h a jazda je pohodlnejšia.
5) koľajnice pri 1000mm rozchode sa rýchlejšie opotrebúvajú, horšie znášajú sily od vozidiel, tak isto podložie viac trpí. Hlavne ak šírka skrine je o 30cm širšia ako by mala byť.
6) pre 1000mm rozchod sú problematické podvozky, ktoré v kombinácii s 2,5m skriňou sú proste atypické a ich vývoj je extrémne drahý a náročný a výrobcom sa to neoplatí. Čo som si pozrel, kde všade majú 1000mm rozchod, tak používajú vozidlá s šírkou skrine do 2,2m, alebo je to pre tie mestá úplne okrajová záležitosť, alebo len doplnková a netvorí nosný systém dopravy.