Múzeum dopravy pozýva na výstavu o bratislavskom metre, ktorým sme sa nikdy neodviezli.
Návštevníci Slovenského technického múzea - Múzea dopravy v Bratislave budú mať od 29. februára 2024 počas najbližšieho roka možnosť navštíviť novú výstavu o bratislavskom metre s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“. Obrazová výstava prenesie návštevníkov do veľkej kapitoly v dejinách plánovania verejnej dopravy v našom hlavnom meste prostredníctvom počítačovej simulácie, vizualizácií a archívnych materiálov.
Príbeh bratislavského metra sa začal rozvíjať na začiatku 70. rokov 20. storočia, keď vládne orgány v bývalom Československu rozhodli, že sa z Bratislavy v dlhodobom výhľade stane miliónová sídelno-regionálna aglomerácia. Pre požadované nároky na prepravu obyvateľstva vyšiel v tom čase ako najvhodnejší dopravný systém rýchlodráhy na báze metra. Písal sa rok 1973, keď sa prvé projekty pre bratislavské metro začali objavovať na doskách projektantov. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Výstavba bratislavského metra začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát. Prvýkrát v roku 1983 a druhýkrát v roku 1988. Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
Múzeum dopravy STM sa nachádza na Šancovej 1/B neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice medzi Pražskou ulicou a Nám. Franza Liszta. Prístup pre peších návštevníkov je po schodoch od nadchodu pri zastávke Pod stanicou, motorizovaní návštevníci môžu svoje dopravné prostriedky zaparkovať priamo pred múzeom zo strany Pražskej ulice (odbočka na začiatku Pražskej ulice, alebo za zastávkou Sokolská v smere na Kramáre). Otváracie hodiny múzea a ďalšie informácie nájdete na stránke STM.
andix
Bratislava Slovensko - 475 503, zhustenie 1 297,18 obyv./km², rozloha 367,58 km²
v porovnaní s mestami do 700 000 obyvateľov:
Lausanne SCH - 140.000, zhustenie 3 362,61 obyv./km², rozloha 41,37 km²
Perugia ITA - 165.000, zhustenie 371,2 obyv./km², rozloha 449 km²
Brescia ITA - 200.000, zhustenie 2 129,09 obyv./km², rozloha 90 km²
Rennes FRA - 222.000, zhustenie 4 164,72 obyv./km², rozloha 50,39 km²
Lille FRA - 240.000, zhustenie 6 532,67 obyv./km², rozloha 34,83 km²
Porto POR - 240.000, zhustenie 6902 obyv./km², rozloha 41,66 km²
Catania ITA - 311.000, zhustenie 1 725,18 obyv./km², rozloha 182,9 km²
Solún GRE - 325.000, zhustenie 760 obyv./km², rozloha 19,30 km²
Bilbao ESP - 345.000, zhustenie 8 316,65 obyv./km², rozloha 41,50 km²
Palma de Malorca ESP - 410.000, zhustenie 1 947,3 obyv./km²,
Toulouse FRA - 482.000 - zhustenie 3 781,4 obyv./km², rozloha 118,3 km²
Janov ITA - 511.000 - zhustenie 2 509,24 obyv./km², rozloha 243 km²
Norinberg DE - 512.000 - zhustenie 2 764,25 obyv./km², rozloha 186,38 km²
Lyon FRA - 540.000 - zhustenie 10 459,89 obyv./km², rozloha 47,87 km²
Dublin IRL - 555.000, hustota 4 588,33 obyv./km², rozloha 114,99 km²
Malaga ESP - 572.000 - zhustenie 1 457,29 obyv./km², rozloha 398 km²
Rotterdam HOL- 635.000 - zhustenie 1 939,69 obyv./km², rozloha 304,24 km²
Helsinki Fínsko - 650.000 - zhustenie 1 335 obyv./km², rozloha 715,55 km²
Oslo Nórsko - 681.000 - zhustenie 1 286,9 obyv./km², rozloha 454,03 km²
Sevilla Španielsko - 688.000 - zhustenie 5 029,99 obyv./km², rozloha 140 km²