Discussion Forum › General Discussion

Pokiaľ ide o ŽRIDS, konkrétne rajeckú železnicu, tak je mi veľmi smutno, keď vidím, koľko súbežných autobusov ide zo Žiliny do Rajca a pýtajú za to 31,- Sk oproti 22,- Sk na ŽRIDS. Som presvedčený, že ten deravý cestovný poriadok železnice je spôsobený tým, že prepravu zabezpečuje práve ZSSK. Preto tvrdím, že tu treba firmu na regionálnu koľajovú dopravu bez účasti ZSSK!

Veď to je to, že TB dopravu do KIA sľúbilo mesto, menovite primátor Slota, nie štát. Takže veľmi pochybujem, že sa štát bude hrnúť do financovania tohto projektu.

Lenže jedným z "členov" ŽRIDS je práve ZSSK a tá je účinnou brzdou jeho rozvoja, ako to ja vidím. Myslel som to teda tak, že to bude spoločnosť, nazvime ju teda ŽRIDS, ktorá nebude mať vôbec nič spoločné so ZSSK.

Hyundai/Kia nebude až tak ďaleko od mesta. Na výstavbu trolejbusovej dopravy do automobilky bol daný prísľub Mesta Žiliny. Od terajšieho nového mosta cez Váh má byť poza Tepličku vybudovaná štvorprúdová komunikácia po ktorej by mala byť vybudovaná trolejbusová doprava. Trolejbusová trať bude obchádzať obec Teplička. Nosným dopravným systémom do automobilky bude železnica, ostatné formy budú doplnkové. Ak by sa trolejbusová doprava mala realizovať z vlastných prostriedkov mesta radšej by som uprednostil mestské časti Bánová, Bytčica, nový cintorín a podobne. Ak bude stavba hradená z prostriedkov štátu, tak nemám námietky.

Dopravu do Hyundai/Kia má zabezpečovať ŽRIDS, čiže netreba zriaďovať novú spoločnosť. Čo nazývaš odvážnym projektom, bude skutočnosťou. ZSSK sa čoskoro rozsype, nákladnú dopravu vláda predá spoločnosti CARGO asi za 15 miliárd Sk a zvyšok so stratovou osobnou dopravou a zaostalým vozovým parkom, to sa bude nazývať ZSSK. Elektrické jednotky netreba voziť z Nemecka, ŽOS a.s. Vrútky už také vyrába.
Čo sa týka Tepličky zriaďovacej stanice nie je až taká malá, ako si predstavuješ. Obhliadku môžeš začať nevyužívaným mostom cez Váh a skončíš na koľaji poza Vápenku vo Varíne pri rieke Varínke. Na zriaďovacej stanici sa nebude nič rušiť, bude sa dokončovať čo bolo po roku 1989 zničené. Sú navrhnuté štyri varianty napojenia automobilky na železnicu, uvidíme ktorý variant sa bude realizovať.

V najnovšom čísle Žilinského večerníka je informácia o zmenách trás liniek č. 5 a 15, kde sa okrem iného píše:
Prvotné riešenie liniek č. 5 a č. 15 a určenie východzej a konečnej zastávky „Matice slovenskej“ bolo navrhnuté z dôvodu nedostatočnej kapacity odstavných plôch na konečných „Fatranská“ a „Jaseňová“, ale podrobné prehodnotenie grafikonu umožnilo realizovať horeuvedené úpravy,“ uvádza sa v odpovedi DPMŽ, s.r.o.
Horeuvedené úpravy sa rozumie, že L5 vychádza opäť z Fatranskej a po prejdení okruhu cez VL-HL-SO sa vráti na Fatranskú a skončí na Matici slovenskej. L15 vychádza z Matice slovenskej cez ŽU-SO-HL-VL prejde cez Maticu slovenskej a končí na Fatranskej.

Pozn.: Neviem ako v DPMŽ pripomienkovali projektovú dokumentáciu rekonštrukcie obratiska Fatranská (alebo ju dokonca zadávali), keď nechali počas rekonštrukcie obratiska zrušiť jednu odstavnú stopu, nenahradili ju novou, a potom zistili, že majú nedostatočnú kapacitu na obratisku??? Pribudnuvšia odstavná plocha na Ul. Vysokoškolákov tento problém nerieši, lebo je na tej istej stope a vodič musí po každý raz vystúpiť, stiahnuť zberače, aby umožnil prejsť za ním stojacemu vozidlu. Pri tak veľkej investícii, ako som už predtým písal, nemohla sa vložiť jedna výhybka a vytvoriť na Ul. Vysokoškolákov druhú odstavnú stopu?

Ona tá zriaďovacia stanica Teplička nie je až taká veľká, pozri www.zilina.sk/dokumenty/ostatne/autoza10.doc
a okrem toho sa bude rozširovať práve kvôli KIA.

Netreba spolupracovať so zssk. Už dnes je možné prevádzkovať železničnú dopravu konkurujúcu zssk. Čo keby Žilina zriadila vlastnú železničnú spoločnosť a jazdila na trase Rajec - Žilina - Teplička(KIA) - Martin s ľudským intervalom? Prípadne aj na trase Skalité - Čadca - Žilina? Vyzerá to odvážne, ale podľa mňa to nie je nereálne. A nemusí to mať nič spoločné so zssk, podobne ako Bratislava už prevádzkuje konkurenčnú osobnú dopravu v okolí BA.
Keby na to zohnali moderné motorové vozne (mohli by byť aj mierne ojazdené napr. z Nemecka) s jednočlennou obsluhou (rušňovodič) a samoobslužným vybavovaním cestujúcich, mohlo by to byť konkurencieschopné.

re #739, tebece:
kriteriom pre posudenie vhodnosti tbusu a cohosi kolajoveho by mali byt prepravne vztahy a pozadovana kapacita objemu prepravy a pozadovany interval. ale dokazem si predstavit varianty aj jedneho, aj druheho a taktiez aj oboch v zajomnej koexistencii.
len jedno si nedokazem predstavit: ako by sa dalo spolupracovat so sucasnou zssk na takejto rozsiahlej integracii.

re #739, tebece:
ak rozoberies nepouzivane skupiny zriadovacej stanice zilina-teplicka, tak:
ziskas pozemky na jednu kiu a dvoch jej dalsich konkurentov,
kia, rusko, slota a zilina invest maju po probleme,
kia nemusi stavat vlecku,
zsr sa zbavia pozemku, ktory im je aj tak na figu,
majitelia pozemkov budu opat ticho,
investicia zahranicneho kapitalu nebude ohrozena,
sudy nebudu zavalene zbytocnymi kauzami.
za utrzene peniazteky mozu zsr modernizovat sucasny uzol, teda zst.zilina, zst.zilina, zriadovacka (vsetky, teda staru harfu, novu harfu, novu zriadovacku), budatinsku spojku a mozno aj zaspagatovat rajec, kapacity meniarni urcite umoznia.

ked som minuly week isiel do terchovej, tak sa mi zdalo, ze ta KIA bude dost daleko od ziliny. nebolo by lepsie namiesto trolejbusu spravit tam nieco kolajove? ved kolajnic je tam na okoli viac nez dost

Čiže inými slovami, "keď to máš blbé doma, nemáš čo poučovať iných", tak si to chcel povedať?

zabudol si dodat, ze a) plati len pocas skolskeho roka, cize teraz nie, a b) napriek tomu, kde nam presovska nemocnica lezi, z nej odchadza linka na kazde sidlisko Presova.

Tak za a): od domu Ti k nemocnici jazdí v sedle v preloženom 60 min. intervale L43 a teda máš k nemocnici celodennú 30-minútovku a za b): tiež rozlišuj medzi polohami nemocnice vzhľadom k zvyšku siete v prípade Žiliny a Prešova. Keby žilinská nemocnica ležala tiež tak od veci ako prešovská, povedzme niekde na rohu Hviezdoslavovej a Na Horevaží, vedel by som pochopiť hodinové spojenie. Ale žilinská nemocnica leží na hlavnom ťahu na dve sídliská.

Citybus #08 vídam ráno na L21 s odchodom z Hurbanovej o 7:44 smer Pov. Chlmec

To akoze ked povazujes 60 min. int. v sedle za "akoby ani neexistovalo", tak v Presove mi od domu akoby ani neexistuje spojenie do Nemocnice raz za hodinu v sedle dvadsatdeviatkou

Vzhľadom na ten výkričník za poslednou vetou chcem všetkých uistiť, že som maximálne pokojný a že sa nesnažím žilinskú MHD za každú cenu kritizovať. Len vidím nedostatok a tak vyjadrujem svoj názor. Som zvedavý na protiargumenty a k čomu nakoniec dospejeme.

Kým si mi písal odpoveď ja som si vypísal všetky spoje MHD na trase Stodolova - Hájik. A dospel som k zaujímavým zisteniam.

Vedeli ste, že:
- v čase rannej špičky kolíše interval z Hájika od 6 do 16 minút a z centra od 2 do 21 minút?
- v čase sedla kolíše interval z Hájika od 10 do 30 minút a z centra od 11 do 25 minút?
- v čase popoludňajšej špičky kolíše interval z Hájika od 5 do 20 min., pričom k večeru už môžeme nájsť aj 35 min. dieru nasledovanú ďalším spojom o 10 min.? Z centra sa interval pohybuje medzi 4 a 17 minútami, podvečer okolo šiestej aj 24 minút.
- večer (po 20.00h) sa vám môže stať, že z centra nejde na Hájik nič celých 37 min. a potom hneď po 7 minútach ďalší spoj?

Diagnóza? Premnoženie liniek a nemožnosť ich koordinácie!

Pokúsim sa Vladimír odpovedať na tvoju otázku.
V pôvodnom návrhu bola cestujúca verejnosť informovaná, že po zokruhovaní trolejbusovej dopravy budú premávať len L7 a L17, krátko pred otvorením k tomu pribudli L5 a L15. Nechcem sa bližšie už vyjadrovať k ich presunutiu na Maticu slovenskú, následne vrátenie na Fatranskú, zrušenie dôležitej odstavnej stopy po rekonštrukcii na obratisku Fatranská a podobne. Všetko však so všetkým súvisí.

Pôvodný návrh bolo zavedenie len L7 a L17. Tieto linky neslúžia len na prepravu zamestnancov do priemyselných zón mesta. Slúžia aj na prepravu cestujúcich medzi všetkými sídliskami. Výhody vzájomného prepojenia mohli využívať len sídliská Solinky, Hliny a Vlčince. Sídlisko Hájik, ktoré sa neustále rozrastá nemalo zabezpečenú kvalitnú dopravu. Postupne sa riešilo pridávaním rôznych spojov, ktoré problém sídliska riešili krátkodobo. Problém sa začal riešiť vybudovaním trolejbusovej dopravy a po rôznych úpravách liniek je posledná zmena CP od 6.7.2004. Touto zmenou, hlavne zavedením L7 a L17 a spolu s L6 dostalo sídlisko rovnocenného postavenia medzi ostatnými žilinskými sídliskami. L7 a L17 sú hlavnými dopravnými linkami a nie robotníckymi linkami ako napr. 26 a 28. Majú výhodu, že prechádzajú cez centrum, železničnú a autobusovú stanicu a smerujú na iné sídliská. Ako sa tomu odborne hovorí majú zdroj a cieľ cesty. Cez víkend sú linky využívané na zastávke Žilinská univerzita na návštevu Lersoparku Chrasť. L17 začali používať od vlakov zo železničnej stanice aj obyvatelia Soliniek, lebo cesta popri ŽU na Jseňovú trvá 20 minút a klasickou L3 21 minút. Niektorí to majú ešte bližšie ak vystupujú na zastávke Pod hájom. Poškodení s novým CP od 6.7.2004 sú obyvatelia Hlín, lebo pred zmenou CP bol interval počas víkendu na L4 20 minút a po zmene je interval až 30 minútový. Myslím si, že diskutovať môžeme, ale robiť stále zmeny v CP by verejnosť neprivítala. Kvalitnú analýzu využitia jednotlivých liniek (nielen L7 a L17) môže DPMŽ urobiť až po niekoľkých mesiacoch. To je môj názor na L7 a L17.