Discussion Forum › General Discussion

Ja im to tiež nezávidím. Súhlasím s tým, že sa s nimi má ľudská spoločnosť podeliť, ale celá spoločnosť - t.j. prostredníctvom zdravotného poistenia, či štátneho rozpočtu, nie úzky okruh ľudí - cestujúci MHD.

Podobný názor mám na zľavy telesne postihnutým - tí nech dostávajú príspevok na dopravu, ktorý môžu použiť buď na individuálnu dopravu, či na MHD - podľa ich vlastného uváženia.

Alebo najlepšie - nech dostávajú postihnutí sociálny príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý nech využijú na čo chcú.

Historický kalendár:
7.11.2003 - V Žiline bol spustený pred dvoma rokmi Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém (ŽRIDS) ako prvý na Slovensku. Súčasťou tohto systému je MHD v Žiline a regionálna železnica Žilina - Rajec. Tarifný systém je rozdelený do 7 tarifných pásiem, z toho 5 na Rajeckej železnici a 2 pásma na MHD v Žiline. V tomto roku pribudla nová železničná zastávka Žilina-Solinky, ktorá leží na dôležitom mieste a prestupnom bode s autobusmi L2 a L22 a blízko trolejbusovej trate na sídlisku Solinky.
Medzi zastávkou Smreková (Solinky) a železničnou zastávkou Žilina-Solinky sa buduje v tomto čase podchod popod rozostavaný diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Terajšia cesta I/64 do Prievidze pri železničnej zastávke po ktorej premávajú L2 a L22 do Bytčice bude po vybudovaní privádzača zrušená a autobusy budú premávať po Obvodovej ulici cez zastávku Smreková (Solinky).

Este dodatok - ak kedysi tvorili ZTP-ckari dajme tomu 1% z poctu prepravenych a dnes tvoria 6,5%, tak chyba je v ubytku plne platiacich cestujucich (sposobenom odstrasujucou tarifou DPMZ) a nie v tych ZTP-ckaroch. Nema teda zmysel tento problem (privysoke percento ZTP-ckarov) riesit tak, ze aj im co najviac stazite pouzivanie MHD.

Tou mukou som samozrejme chcel naznacit len tolko, ze su ludia, ktori sice maju nizsie cestovne na MHD (co tu vyvolava casto prudku alergicku pravicovu reakciu - vsetko im zrusit, hajzlom lenivym), ale zato maju vyssie naklady v inych, este dolezitejsich oblastiach zivota. A kto ma tieto naklady znasat? DP, ktory ich nesposobil? Zdravotna poistovna, ktora ich tiez nesposobila? Ten, kto ich sposobil, ergo Panboh? Ludska spolocnost je holt vyvinuta a usporiadana tak, ze vacsinou zo solidarity sa s takymito ludmi podelime - bud prostrednictvom statneho rozpoctu, alebo zdravotnej poistovne, alebo dopravneho podniku, alebo inak. Kazdopadne ide o to, ze sa zdravi rozdelia s chorymi (ak su tito NAOZAJ chori).

A tu islo o to, ze Jozef vypisal cosi z akehosi diskusneho fora, kde si celiatici radia, co a ako. No nehnevajte sa na mna nikto, ale JA MAT CELIAKIU, TAK SI TIEZ OKAMZITE VYBAVUJEM ZTP. To je otrava a obmedzenie na cely zivot, a bodaj by to na nikoho z vas neprislo. Hlavne nie na Jozefa a dalsich, ktorym celiatici radiaci si navzajom ako vybavit ZTP lezia v zaludku.

Ale este stale mi nikto neodpovedal na inu, podstatnejsiu otazku: AKO JE MOZNE, ZE ZO VSETKYCH SLOVENSKYCH DOPRAVCOV IBA DPMZ ZAUJIMAJU DRZITELIA ZTP?

Preco to v Presove nikto nekontroluje, ZTP-ckari jazdia zadarmo (dokonca predstav si svete, bez evidencneho korunoveho listka!!!) a DP napriek tomu dobre prosperuje?

Preco ste v Ziline taki zaujati pocitanim kazdej hypotetickej koruny (zdoraznujem hypotetickej, to nie su realne peniaze)? Preco pre same pocitanie hypotetickych ziskov nevidite realny KRACH, do ktoreho sa pomaly, ale isto sunie vasa MHD? Preco tu marnite cas diskusiami o ZTP a nebavite sa radsej o tom, preco s vami necestuju zdravi a platiaci ludia?

Iste, ďalšie generácie na nás budú spomínať a preklínať nás za to, že sme namiesto štvorprúdových prieťahov cez mesto radšej rovno nebudovali diaľnice D1 a D3 v ich navrhovaných trasách, t.j. cez tunel Ovčiarsko a estakádu ponad Hričovskú priehradu ? presne si to povedal, zvolili sme lacnejšie riešenie (aj keď treba povedať, že privádzače sa "nestratia", lebo budú po dobudovaní diaľnic slúžiť na svoj účel, t.j. privádzať dopravu z mesta na diaľnicu a naopak. Obávam sa ale, že to už naozaj bude záležitosť generácií, ktoré prídu po nás, pretože vybudovaním privádzačov Strážov a Rajecká sa tu toto riešenie zabetónuje na dlhé dlhé roky - tunely Ovčiarsko a Považský Chlmec budú v nedohľadne, pretože peniaze budú potrebné inde, kde, uznávam, bude situácia ešte horšia.)
S tou križovatkou Košická (Hypertesco) máš stopercentnú pravdu, to je najviac odfláknutá stavba celého okruhu ?

Niekde som videl územný plán, na ktorom bola zakreslená aj nejaká diaľnica či RC, ktorá obchádzala Žilinu zo SV strany, dokonca aj s nejakým tunelom popod Dubeň... ale to bolo už dávno, na http://mestskadoprava.sk/diskusia//files/zilina_doprava_5111_427.jpg už nič také nevidím, je tam len nejaká červená čiarkovaná komunikácia od tunela Višňové a most cez Váh pri Strečne. Tiež mi tam chýba pôvodne plánované napojenie Ľavobrežnej popri Váhu k Vodnému dielu Žilina - od toho sa už upustilo?

Tak trinástka už brázdi ulice Žiliny... tak teda šťastnú cestu, nech je tá trinástka šťastným číslom!

V tejto súvislosti ma napadá, keď sa začali nové autobusy číslovať od 01 s nulou na začiatku (čo je naozaj originálne), prečo sa nezačalo s 001 (dvoma nulami na začiatku), aby mali postupne všetky vozidlá MHD trojmiestne čísla? Isuzu by potom malo bondovské 007 ?

Tá ulica je po celej dĺžke Martina Rázusa až po Priemyselnú pri DP, ale vedľajšia ulica je Tichá. O tom premostení sme niekedy diskutovali, aby bolo aspoň v polovičnom profile. Myslím si, že toto by nič nevyriešilo, lebo výstavba mesta sa bude uberať západným smerom, a preto bude nutné postaviť plnohodnotnú komunikáciu bez ohľadu na pár rodinných domov. Výjazd a vjazd zo štvorprúdovky môže byť zrušený a L27, L29 a L31 môžu byť presmerované cez nový most. Pri dopravných stavbách sa nevypláca lacné riešenie, lebo o pár rokov sa potom k týmto nedorobkom musia druhé generácie vracať. Ak sa nemýlim, štvorprúdovka sa tam začala stavať možno v roko 1975 a po 30 rokoch sa musí spraviť potrebné premostenie, ktoré malo byť urobené už vtedy. Určite sa niekedy prerobí aj križovatka Košická na mimoúrovňovu. Nebude mysliteľné v budúcnosti, aby po Rajeckej ceste premávali kamióny z D1 od Košíc (Lietavská Lúčka) do Ostravy a Poľska. Veď kto pôjde z Košíc až do Hričova, aby sa vracal naspäť po D3 do Česka alebo Poľska, keď to má cez Žilinu blízko? Myslíš si, že ďalšie generácie budú trpieť, aby v intraviláne prechádzala diaľničná osobná a kamionová doprava?

Niekto to kdesi na fóre už navrhoval, a ja sa k tomuto názoru pripájam, že premostenie Rázusovej by mohlo byť len v šírke jedného jazdného pruhu a len pre trolejbusy, resp. MHD. Bolo by to lacnejšie, lepšie by sa to v stiesnených pomeroch napojilo a najmä by sa príliš nezhoršilo životné prostredie v tichej časti medzi Rázusovou a Tichou (aký príznačný názov!). MHD by takto získala potrebné druhé prepojenie najkratšou cestou a tí, čo chodia autami nech chodia po komunikáciách, ktoré sú na intenzívnu dopravu vhodnejšie (Priemyselná, Kragujevská, estakáda).

Premávka na moste by mohla byť riadená semaformi a prípadne by som tam dal aj závoru, ktorú by si vodiči MHD mohli diaľkovo otvárať ? trolejbusy diaľkovým ovládaním, ktoré je určené pre výhybky

To bude ešte zaujímavé... ja si spomínam cca pred dvadsiatini rokmi, keď sa budovala poloestakáda medzi bytčianskym mostom a odbočkou do Hlbokého, tak bola celá doprava presmerovaná cez Kotešovú a Považský Chlmec... pravda, intenzity boli vtedy menšie...

Myslím, že otázka nestojí tak, že či majú nárok na úľavy, otázka stojí tak, že kto má tieto náklady znášať. Prečo by to v tomto prípade nemala byť práve zdravotná poisťovňa? Čo má tá múka spoločné s dopravou?

Na celom úseku privádzača má byť jedna svetelná križovatka a z celej trasy mi vychádza, že to bude bohužiaľ asi tá, ktorú spomínaš. Prepojenie Rázusovej bude potrebné aj pre MHD. Možno v budúcnosti sa tam vybuduje aj trolejbusová trať do centra, aby dopravný podnik nebol závislý len na jednom spojení s trolejbusovou sieťou. Takto bude systém menej zraniteľný.

No, neviem, Rázusova a jej pokračovanie smerom na Kvačalovu mi nepripadá ako vhodná na kapacitnú komunikáciu smerom ná hájik ? ja by som to videl lepšie z Kragujevskej cez Priemyselnú, ktorá by sa dala v prípade potreby ľahko rozšíriť aj na štvorpruh, miesta je tam dosť. Otázkou zostáva, ako bude vyzerať križovatka Kragujevská - Priemyselná, ktorá je už teraz preťažená - tu bude potrebná mimoúrovňová križovatka, neviete niekto, ako bude bude vyzerať? Nie je privádzač cez Strážov niekde na nete?

V Historickom kalendári som spomínal, že bola pred piatimi rokmi ukončená Estakáda. Táto stavba ako aj celý okruhový štvorprúdový systém značne odľahčili ulice pre MHD. Žilinčania síce poznajú tento komunikačný systém, ale určite sa naň radi pozrú aj z leteckej výšky na stránke MIPo:
http://www.mipo.ssag.sk/fotoblog/2005-04-23-zilina-ako-na-dlani.html
a v plnej veľkosti: http://www.mipo.ssag.sk/fotoblog/pict/zilina-letecky-original.jpg

Dnes v ŽT odpovedal na rôzne otázky redaktorky o zamestnanosti, rozmachu bytovej výstavby, investičnej výstavbe a doprave primátor mesta. Napr. na budúci rok spoločnosť SSiM by mala v rámci svojich záväzkov vybudovať kruhový objazd na Komenského ulici a má sa riešiť aj križovatka na Závodskej ceste pod Rondlom.
V minulosti sme tu diskutovali aj o preťaženej komunikácii na Závodskej ceste, ktorá je jedinou spojnicou západnej časti mesta s centrom. Pri budovaní Estakády a štvorprúdového okruhového systému, bola preťatá dôležitá ulica Martina Rázusa a nahradená len pešou lávkou. Dnes je už Závodská cesta preťažená a v budúcnosti pri budovaní sídliska Pod Hradiskom, by bola doprava už nezvládnuteľná. V tomto priestore máme aj jediný prístup trolejbusov z DP a na sídlisko Hájik. Primátor povedal, že sa pripravuje od budúceho roka premostenie Estakády na Ul. Martina Rázusa pri starom cintoríne, aby sa predišlo dopravnému kolapsu. Okrem iného v Územnom pláne Žiliny - urbanizmus a doprava sa s týmto premostením počíta. Cesta má pokračovať ďalej na Kvačalovu a v budúcnosti do Ovčiarska.
Na nasledujúcej stránke si pozrite plánovaný kruhový objazd na Komenského ulici:
http://www.ssim.sk/fandly/fand_sit.jpg
a na stránke mestskádoprava. sk je Územný plán Mesta Žiliny - urbanizmus a doprava s plánovanými diaľnicami D1, D3, privádzačmi a hlavnými komunikáciami mesta a okolia.
http://mestskadoprava.sk/diskusia/viewtopic.php?t=302

Jozef: nechcem ťa krotiť v tvojom spravodlivom hneve, ale ak má niekto konkrétne tú celiakiu, tak musí jesť všetko len z bezlepkovej múky, ktorej kilo stojí asi 130 Sk. Nemôže jesť obyčajné pečivo ani žiadne výrobky z normálnej múky, pretože by ho to mohlo v najhoršom aj zabiť. Nemusím snáď dodávať, že poisťovňa ani štát mu na takúto múku neprispeje ani korunou. Preukaz ZŤP je v tomto pripade naozaj oprávnený.

Historický kalendár:
6.11.2000 - Pred piatimi rokmi bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Projektantom stavby, ktorú od augusta 1997 realizoval Doprastav OZ Žilina, je Dopravoprojekt Bratislava. Cieľom stavby cesty I/11 Estakáda, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1.559 metrov. Hodnota stavby je vyše 460 miliónov korún. Začiatok stavby nadväzuje na nové mosty cez Váh a už jestvujúcu estakádu pri závode Slovena. Mimoúrovňovo križuje železničnú trať zo Žiliny do Čadce a zo Žiliny do Bratislavy, priestor rušňového depa so 14 koľajami, halu na prehliadku rušňov, Bratislavskú cestu a vetvy D, C prvej vybudovanej estakády s napojením na pôvodne vybudovaný ozub estakády na vetve B. Šírkové usporiadanie je navrhnuté pre rýchlostnú komunikáciu kategórie MR 24,5/70. Po dobudovanej časti Estakády nepremáva MHD, ale po jej vybudovaní sa navždy odstránil vážny problém jedného zo žilinských dopravných uzlov na severnom okraji mesta, ktorý roky robil vážne problémy motoristom pri prejazde Žilinou, a tým sa uvoľnil priestor na mestských komunikáciách pre vozidlá MHD. Po iných vetvách estakády premávajú v tomto čase L27 do Závodia, L29 do Žilinskej Lehoty a L31 na zastávku Pietna, Krematórium.

Ja som býval v tých časoch na sídlisku Vlčince pri Kazačku na terajšej zastávke Sv. Cyrila a Metoda. Vtedy boli všetci zamestnaní aj malé deti cestovali ako proletári už po piatej hodine do podnikových jaslí a škôlok. Dostať sa ráno napr. do autobusu ŠM11 na L5, ktorá premávala okolo Sloveny do Tepličky bolo nemožné. Autobus bol obsadený ženami s deťmi, ktoré pracovali v Slovene. Situácia v MHD bola katastrofálna a nikto ju neriešil. Nebolo vozidiel, nebolo náhradných súčiastok, nebolo údržbárov, vodičov, jednoducho povedané totálny rozvrat. Zasadali síce okresné a krajské stranícke orgány, mládežníci, výbor ľudovej kontroly, ale výsledok bol nulový. Pracujúci písali sťažnosti cez ROH vo svojich závodoch, ale nikto ich nevypočul. Stranícke orgány potom *múdro* rozhodli, aby do systému MHD boli zapojené aj podnikové autobusy v závodoch. Toto však zlyhalo. Súdruhov na podniku ČSAD Banská Bystrica situácia v Žiline nezaujímala. Nejaký chytrák potom poslal do Žiliny dvojdverové Ikarusy, ktoré neboli vôbec vhodné na MHD. Neskoršie ktosi podaroval Žiline staré vyradené Ikarusy 280, ktoré mali podlahu takmer prehnitú, do vnútra vchádzal dym z motora a do vozidla pršalo cez roztrhané gumy, ktoré spájali kĺbový autobus. Staré preplnené Ikarusy nemohli s masami cestujúcich vyjsť ani na terasu sídliska Vlčince a okolo nich bol len kúdol dymu. Obdobne ťažko vychádzali aj po Hurbanovej pri bývalom Priore. Pretože som nastupoval na poslednej zastávke do centra na 27 tis. sídlisku Vlčince, bol som rád, ak ma aspoň dvere privrzli na poslednom schodíku. Okrem toho museli cestujúci pri dverách na každej zastávke vystupovať, aby umožnili ďalším vystúpiť. Situácia bola ráno tak katastrofálna, že som cestovanie vzdal a pekne po svojich som niekoľko rokov chodil do práce po Hlbokej ceste. Môj kočík s deckami sa neviezol v autobuse MHD a keď sme potrebovali ísť do mesta, tak pekne kočík na svojich kolieskach a my peši po Hlbokej ceste.
Raz popoludní sme išli do mesta a zobral som si so sebou jednoduchú skladaciu buginu z hliníka socialistickej výroby. Aj za tu som musel zaplatiť revízorovi pokutu, lebo *kočík* nebol obsadený, hoci manželka stála vedľa mňa a držala chlapca na rukách. Okrem iného sa nedal ani v plnom autobuse rozložiť, lebo bol preplnený. Nespĺňal kritérium príručnej batožiny, lebo jeden rozmer na výšku bol prekročený. S odstupom času keď porovnávam úroveň dnešnej MHD, ktorú zabezpečuje náš vlastný DP, tak rozmýšľam ako sme to vlastne v tom čase žili !

Ale nezaspomíname niekedy s troškou nostalgie na tie krásne časy, keď autobusy ŠM11 a Ikarusy 280 s logom ČSAD n.p. Banská Bystrica jazdili také preplnené, že sa mase cestujúcich podarilo aj vytlačiť okno ? ?

Historický kalendár:
6.11.1992 – Jedným z významných dátumov v histórii DPMŽ je jeho znovuobnovenie (zanikol v r. 1963), ktoré schválilo Mestské zastupiteľstvo v Žiline pred trinástimi rokmi. Katastrofálna situácia v MHD neriešená desiatky rokov podnikom ČSAD Banská Bystrica sa rázne vyriešila rozhodnutím MZ v Žiline. V auguste kúpilo mesto z vlastných prostriedkov 6 nových sólo autobusov a v septembri 6 kĺbových autobusov, zapožičalo (!) ich podniku ČSAD Banská Bystrica, aby zabezpečili MHD v Žiline. Vozidlá sa stali neskoršie majetkom znovuobnoveného DPMŽ, ktorý začal vykonávať dopravu pod vlastným menom od 1.11.1993. S odstupom času sa potvrdilo, že rozhodnutie o obnovení DPMŽ bolo správne.