Historický kalendár:
7.11.2003 - V Žiline bol spustený pred dvoma rokmi Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém (ŽRIDS) ako prvý na Slovensku. Súčasťou tohto systému je MHD v Žiline a regionálna železnica Žilina - Rajec. Tarifný systém je rozdelený do 7 tarifných pásiem, z toho 5 na Rajeckej železnici a 2 pásma na MHD v Žiline. V tomto roku pribudla nová železničná zastávka Žilina-Solinky, ktorá leží na dôležitom mieste a prestupnom bode s autobusmi L2 a L22 a blízko trolejbusovej trate na sídlisku Solinky.
Medzi zastávkou Smreková (Solinky) a železničnou zastávkou Žilina-Solinky sa buduje v tomto čase podchod popod rozostavaný diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Terajšia cesta I/64 do Prievidze pri železničnej zastávke po ktorej premávajú L2 a L22 do Bytčice bude po vybudovaní privádzača zrušená a autobusy budú premávať po Obvodovej ulici cez zastávku Smreková (Solinky).
7.11.2003 - V Žiline bol spustený pred dvoma rokmi Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém (ŽRIDS) ako prvý na Slovensku. Súčasťou tohto systému je MHD v Žiline a regionálna železnica Žilina - Rajec. Tarifný systém je rozdelený do 7 tarifných pásiem, z toho 5 na Rajeckej železnici a 2 pásma na MHD v Žiline. V tomto roku pribudla nová železničná zastávka Žilina-Solinky, ktorá leží na dôležitom mieste a prestupnom bode s autobusmi L2 a L22 a blízko trolejbusovej trate na sídlisku Solinky.
Medzi zastávkou Smreková (Solinky) a železničnou zastávkou Žilina-Solinky sa buduje v tomto čase podchod popod rozostavaný diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina. Terajšia cesta I/64 do Prievidze pri železničnej zastávke po ktorej premávajú L2 a L22 do Bytčice bude po vybudovaní privádzača zrušená a autobusy budú premávať po Obvodovej ulici cez zastávku Smreková (Solinky).
Jozef
6.11.2000 - Pred piatimi rokmi bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Projektantom stavby, ktorú od augusta 1997 realizoval Doprastav OZ Žilina, je Dopravoprojekt Bratislava. Cieľom stavby cesty I/11 Estakáda, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1.559 metrov. Hodnota stavby je vyše 460 miliónov korún. Začiatok stavby nadväzuje na nové mosty cez Váh a už jestvujúcu estakádu pri závode Slovena. Mimoúrovňovo križuje železničnú trať zo Žiliny do Čadce a zo Žiliny do Bratislavy, priestor rušňového depa so 14 koľajami, halu na prehliadku rušňov, Bratislavskú cestu a vetvy D, C prvej vybudovanej estakády s napojením na pôvodne vybudovaný ozub estakády na vetve B. Šírkové usporiadanie je navrhnuté pre rýchlostnú komunikáciu kategórie MR 24,5/70. Po dobudovanej časti Estakády nepremáva MHD, ale po jej vybudovaní sa navždy odstránil vážny problém jedného zo žilinských dopravných uzlov na severnom okraji mesta, ktorý roky robil vážne problémy motoristom pri prejazde Žilinou, a tým sa uvoľnil priestor na mestských komunikáciách pre vozidlá MHD. Po iných vetvách estakády premávajú v tomto čase L27 do Závodia, L29 do Žilinskej Lehoty a L31 na zastávku Pietna, Krematórium.