Jozef
Historický kalendár:
6.11.2000 - Pred piatimi rokmi bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Projektantom stavby, ktorú od augusta 1997 realizoval Doprastav OZ Žilina, je Dopravoprojekt Bratislava. Cieľom stavby cesty I/11 Estakáda, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1.559 metrov. Hodnota stavby je vyše 460 miliónov korún. Začiatok stavby nadväzuje na nové mosty cez Váh a už jestvujúcu estakádu pri závode Slovena. Mimoúrovňovo križuje železničnú trať zo Žiliny do Čadce a zo Žiliny do Bratislavy, priestor rušňového depa so 14 koľajami, halu na prehliadku rušňov, Bratislavskú cestu a vetvy D, C prvej vybudovanej estakády s napojením na pôvodne vybudovaný ozub estakády na vetve B. Šírkové usporiadanie je navrhnuté pre rýchlostnú komunikáciu kategórie MR 24,5/70. Po dobudovanej časti Estakády nepremáva MHD, ale po jej vybudovaní sa navždy odstránil vážny problém jedného zo žilinských dopravných uzlov na severnom okraji mesta, ktorý roky robil vážne problémy motoristom pri prejazde Žilinou, a tým sa uvoľnil priestor na mestských komunikáciách pre vozidlá MHD. Po iných vetvách estakády premávajú v tomto čase L27 do Závodia, L29 do Žilinskej Lehoty a L31 na zastávku Pietna, Krematórium.
6.11.2000 - Pred piatimi rokmi bola ukončená stavba Estakády, zložitého mimoúrovňového dopravného uzla na severnom okraji urbanizovaného priestoru Žiliny. Projektantom stavby, ktorú od augusta 1997 realizoval Doprastav OZ Žilina, je Dopravoprojekt Bratislava. Cieľom stavby cesty I/11 Estakáda, bolo dobudovanie už predtým jestvujúcej polovičnej časti estakády. Tá priamo nadväzuje na okruhový mestský komunikačný systém, ktorý sa začal budovaním prieťahu mestom Žilina ešte v roku 1974. Výstavbou druhej časti estakády sa dovŕšilo celé mimoúrovňové kríženie cesty I/11 s miestnymi komunikáciami a železnicou a zabezpečilo sa tak potrebné cestné napojenie na smery Bratislava, Čadca a Prievidzu. Vznikol tým moderný štvorpruhový obojstranný mimoúrovňový dopravný systém o celkovej dĺžke 1.559 metrov. Hodnota stavby je vyše 460 miliónov korún. Začiatok stavby nadväzuje na nové mosty cez Váh a už jestvujúcu estakádu pri závode Slovena. Mimoúrovňovo križuje železničnú trať zo Žiliny do Čadce a zo Žiliny do Bratislavy, priestor rušňového depa so 14 koľajami, halu na prehliadku rušňov, Bratislavskú cestu a vetvy D, C prvej vybudovanej estakády s napojením na pôvodne vybudovaný ozub estakády na vetve B. Šírkové usporiadanie je navrhnuté pre rýchlostnú komunikáciu kategórie MR 24,5/70. Po dobudovanej časti Estakády nepremáva MHD, ale po jej vybudovaní sa navždy odstránil vážny problém jedného zo žilinských dopravných uzlov na severnom okraji mesta, ktorý roky robil vážne problémy motoristom pri prejazde Žilinou, a tým sa uvoľnil priestor na mestských komunikáciách pre vozidlá MHD. Po iných vetvách estakády premávajú v tomto čase L27 do Závodia, L29 do Žilinskej Lehoty a L31 na zastávku Pietna, Krematórium.
Jozef
Ja som býval v tých časoch na sídlisku Vlčince pri Kazačku na terajšej zastávke Sv. Cyrila a Metoda. Vtedy boli všetci zamestnaní aj malé deti cestovali ako proletári už po piatej hodine do podnikových jaslí a škôlok. Dostať sa ráno napr. do autobusu ŠM11 na L5, ktorá premávala okolo Sloveny do Tepličky bolo nemožné. Autobus bol obsadený ženami s deťmi, ktoré pracovali v Slovene. Situácia v MHD bola katastrofálna a nikto ju neriešil. Nebolo vozidiel, nebolo náhradných súčiastok, nebolo údržbárov, vodičov, jednoducho povedané totálny rozvrat. Zasadali síce okresné a krajské stranícke orgány, mládežníci, výbor ľudovej kontroly, ale výsledok bol nulový. Pracujúci písali sťažnosti cez ROH vo svojich závodoch, ale nikto ich nevypočul. Stranícke orgány potom *múdro* rozhodli, aby do systému MHD boli zapojené aj podnikové autobusy v závodoch. Toto však zlyhalo. Súdruhov na podniku ČSAD Banská Bystrica situácia v Žiline nezaujímala. Nejaký chytrák potom poslal do Žiliny dvojdverové Ikarusy, ktoré neboli vôbec vhodné na MHD. Neskoršie ktosi podaroval Žiline staré vyradené Ikarusy 280, ktoré mali podlahu takmer prehnitú, do vnútra vchádzal dym z motora a do vozidla pršalo cez roztrhané gumy, ktoré spájali kĺbový autobus. Staré preplnené Ikarusy nemohli s masami cestujúcich vyjsť ani na terasu sídliska Vlčince a okolo nich bol len kúdol dymu. Obdobne ťažko vychádzali aj po Hurbanovej pri bývalom Priore. Pretože som nastupoval na poslednej zastávke do centra na 27 tis. sídlisku Vlčince, bol som rád, ak ma aspoň dvere privrzli na poslednom schodíku. Okrem toho museli cestujúci pri dverách na každej zastávke vystupovať, aby umožnili ďalším vystúpiť. Situácia bola ráno tak katastrofálna, že som cestovanie vzdal a pekne po svojich som niekoľko rokov chodil do práce po Hlbokej ceste. Môj kočík s deckami sa neviezol v autobuse MHD a keď sme potrebovali ísť do mesta, tak pekne kočík na svojich kolieskach a my peši po Hlbokej ceste.
Raz popoludní sme išli do mesta a zobral som si so sebou jednoduchú skladaciu buginu z hliníka socialistickej výroby. Aj za tu som musel zaplatiť revízorovi pokutu, lebo *kočík* nebol obsadený, hoci manželka stála vedľa mňa a držala chlapca na rukách. Okrem iného sa nedal ani v plnom autobuse rozložiť, lebo bol preplnený. Nespĺňal kritérium príručnej batožiny, lebo jeden rozmer na výšku bol prekročený. S odstupom času keď porovnávam úroveň dnešnej MHD, ktorú zabezpečuje náš vlastný DP, tak rozmýšľam ako sme to vlastne v tom čase žili !