Discussion Forum › General Discussion

možno ten negatívny postoj ľudí k trolejbusom pramení z toho, ako sa k nimi dopravné podniky stavajú. Viď. Banská Bystrica, alebo iné kde sú montované pomalé výhybky a práve toto ľudí znepokojuje, prípadne aj staré trate, zlá údržba, zanedbávanie obnovy vozového parku (Bratislava, Žilina, Košice, Banská Bystrica)... autobusy sú prezentované ako bezproblémové, (vraj) nízkonákladové a neviem čo všetko... človeku tieto drísty lezú na nervy, ale kto chce hľadať nájde. Človek ochotný premýšľať nedá nikdy prednosť autobusu pred trolejbusom (teda zas nie všade kde chodia spoje každých 20-120minút, tam by to bolo choré robiť trolejbus... aj keď pri 20min je to ešte celkom OK). Takisto ako keď sa niekde postaví električka, rovnako sa musí udržiavať trať, trolej, stĺpy, vozidlá,... inak to pôjde z kopca.

Preboha, robil som jeden projekt na navrat trolejbusov do Prahy s vypoctami ekonomickej navratnosti, VIEM, kedy tam bola zrusena trolejbusova doprava. Mimochodom, s BB ma Praha spolocny aj datum spustenia trolejbusov - 29. august (Praha 1936, BB 1989).

Takisto je velmi tazke nejakemu Prazanovi dnes vysvetlit, ze je skutocne poznat znizene emisie, ked sa troleje zavedu. O sviznosti jazdy hlavne do kopca uz ani netreba hovorit.

Treba už vydržať a všetky potrebné údaje o MHD v Žiline budú čoskoro k dispozícii. V predchádzajúcom príspevku napísal Mgr. Peter Šimko, historik dopravy Považského múzea, že kniha Žilina dejiny mestskej hromadnej dopravy je už v tlači. Predpokladám, že prvá kniha venovaná MHD v Žiline, ktorá vychádza pri príležitosti 60. výročia založenie DPMŽ, by mohla byť uvedená na trh koncom novembra.

K tym planovynm trolejbusovym tratial podla atlasu trolejbusu 1986 sa planovala ako realna pripravenost na T busy- Zilina, Kladno a K Vary+ Havirov, Jablonec nad nisou, Karvina, Nitra a Sokolov. Podmienena pripravenost je vo Fryd. mystku, Martine, Mlade boleslave, Prostejove, Prerove, Pribram, Tabor, Trencin, Trnava, Trinec. O zavedie trolejbusovej dopravy sa zaujmaju mesta ako Kolin, poprad, Pov Bystrica, Sumperk, Znojmo ale aj oblast Vysokych Tatier.
?

Zdá sa mi, že po sprevádzkovaní trolejbusov na L1 vyhodili z tej linky zastávku Fatranská. Po niekoľkých mesiacoch sprevádzkovali trolejbusové linky 4 a 5, ktorým bola tiež vyhodená Fatranská, lebo tam ešte neboli postavené troleje.
Potom (asi buď v '97, alebo '98) začali chodiť aj na L3 a vtedy sa kúpili prvé TrM-ká. Trolejbusy začali chodiť (asi od '98) aj na Fatranskú.
Niekoľko mesiacov fungovala aj trolejbusová linka 8.
Po septembri boli sprevádzkované aj trolejbusové linky 6, 16 a 7, pričom sa na L6 vyhodila zastávka Rosinská VÚVT, ktorú odvtedy obsluhuje L2 (dnes už L20). Vtedy sa kúpili posledné TrM-ká a trolejbusy začali používať na Matici slovenskej aj bližšie obratisko (predtým sa otáčali až okolo hostinca Žaba).

Praha ich mala ale odpratala ich bohužial 15.10.1972, tu je aj link http://www.trolejbusyvpraze.net/tb_historie.htm ? čo som tam čítal tak zmýšľanie, resp. postoj Prahy k trolejbusom je obdobný ako v Banskej Bystrici ? dnes som v Bratislave šiel trolejbusom z Kramárov na L212 a bola to úplne iná jazda ako autobusom, príjemná, tichá ? také názory, že prínos trolejbusov v oblasti ekológie dopravy je minimálny sú hodné akurát tak na vyvolanie dávivého reflexu ? počul som aj také perly ako napr. :"Trolejbus v Petržalke nechcem lebo sa strašne fláka a zdržuje dopravu."

ďakujem ti za obsiahle popísanie ? ? ešte ak ťa môžem poprosiť, tak by si mi vedel nejak dodať staré CP trolejbusov, príp. autobusov? Hlavne by ma zaujímali začiatky trolejbusov. Napr. vôbec som nevedel, že ako prvá bola trolejbusová linka 1. Za aký čas sa pridali L3,4 a 5?

...Prahe...

...Kladne, Trebici, Tabore...

Pozri si príspevok z 5. júna:
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=687402&page=39

o tych priestoroch vozovne pre MT Tbusy neviem. Kde presne to malo byt? Ja viem zase o zamyslanom obratisku Tbusov vo vrutkach - byvala budova MTH(mala sa zburat)+ budova reklamnej agentury(vtedy tam nebola). krajny dom pri obratisku mala byt dnesna pizzeria fiore vo vrutkach.

Spojenie Rajeckej cesty s oblasťou ĽP nie je potrebné, preto nie je suplované. Potrebu v oblasti Rajeckej cesty dostatočne pokrýva l. č. 22, po novom aj l. č. 20, predtým l. č. 28.

Linka č. 30 premávala pôvodne z Vrania do Brezian. Po rozdelení sfér vplyvu medzi DPMŽ a SAD (1. 4. 1993) obslauha obcí, ktoré neboli (od r. 1990) súčasťou Žiliny mestskou dopravou bola zrušená, čím sa L30 skrátila len po zastávku Žitná. Po vybudovaní južnej prístupovej cesty na Hájik, od februára 1995, bola linka predĺžená na Hájik. Po stanicu ju skrátili, keď vznikla linka č. 16 (na základe požiadavky úspory linky č. 6 na menej využívanom úseku centrum - Vlčince) - na jar 2001.

Linka č. 31 od zavedenia AVTD začínala a končila na zast. Komsomolcov (Kragujevská). Zastávky v Mojšovej Lúčke boli (v poradí ranného okruhu: RK-Šibenice, STK, RK-Motel Šibenice, ML-Hydinárske závody (neskôr HYZA), ML-Lúčky II (zast. vznikla neskôr), ML-Asanačný podnik, ML-Pstruhová, ML-Ostriežová, ML-Lieňová, ML-Hruštiny č. 28, ML-Hruštiny, RK-Šibenice, STK.
Po zatopení Hruštín vzniklo dočasné obratisko na Lieňovej (jar 1997), po zatopení M. Lúčky na Pstruhovej (10/1997) a vznikla zachádzka na Rybné nám. Na druhom konci linku predĺžili najskôr na Kvačalovu, potom na Nový cintorín.

Re #17880 Mongolec: Koľko bolo verzií AVTD neviem, to vedia asi len samotní autori. Mne sa dostala do rúk veľmi zaujímavá verzia AVTD z 1. polroku 1987, kde toho bolo celkom dosť odlišného od konečnej verzie. Konkrétne trasy a plánované linky uvádzať nebudem, nakoľko ak všetko klapne tak ako má (a klapne to len ak všetci imhďáci budú nasledujúce 2 týždne intenzívne držať palce) sa dočkáme histórie MHD Žilina v tlačenej forme.

Mimochodom, na niektorých zastávkach sa objavili mapy Žiliny pomerne veľkého formátu s vyznačením trás liniek MHD. Dobrá práca.

Linka 31 obsluhovala teraz už zatopenú časť Mojšovej Lúčky :
Trasa :
Pietna - Rázusova - Žel. stanica - Na horevaží - Hruštiny - zatopená časť ( zastávky neviem presne ale bola tam Lieňová, Hruštiny, Ostriežová, Pstruhová, Lipňová ) - Asanačný podnik - Rybné nám. - Šibenice - Na horevaží - Žel. stanica - Rázusova - Pietna . Linka robila okruh v tomto smere ale aj opačnom.
Čo sa týka výpravy vozidiel si to už moc nepamätám ale pravidelne premávala Karosa B 732 ev.č 74 a 94

Na L30 Karosy B 732 #82, 73, a Karosa B 932 #69

Áno, L30 robila takú istú obchádzku, keď som vtedy pozeral poriadok L30, tak som to videl.

čiže L30 robila v úseku Budatín - Štefánikova - Hálkova takú istú obchádzku ako L22 potom...je tak?

Ak teda chodila kedysi L30 na Hájik, tak to bolo v takejto chronológií zmien (roky neviem) :
- len L6 (či bolo aj niečo iné na Hájiku pred samotnou L6 neviem)
- L6 a 30
- L6,7 a 30 (tento stav trval veľmi krátko, L7 premávala ako autobus, sólo, len v špičke každých 30min)
- L6,7 (HA-ZV-Polícia-HL-SO) a 16
- L6,7,16 a 17
- súčasný stav

Áno, L30 chodila kedysi na Hájik, a to zo ŽST išla cez Štefánikovo a Štúrovo námestie na Hálkovu a odtiaľ už ako L6, L7 a L16. O L31 moc neviem.

V Martine boli vraj dokonca aj vybudované priestory trolejbusovej vozovne, ktoré stoja dodnes - s iným využitím.
...
Koľko verzií AVTD bolo? Doma mám verziu platnú od 3. júla 1988 označenú ako "Zlepš. návrh č. 2/88 c".

keď sa tu už vraciate do histórie, nemá niekto k dispozícií mapku s linkovým vedením keď ešte MHDčka premávala do Lietavskej Lúčky, Tepličky n. Váhom a Hôrok?

Ešte sa chcem opýtať, že ako je teraz suplované spojenie Rajeckej cesty s oblasťou ĽP (Ľahký priemysel) kam premáva(li) linka/y 26 a 28. Teraz L26 premáva po Bánovskej ceste od Závodského do ĽP a skrátene po PRIUS. Čo sa stalo, že už sa nemôže L26 otáčať pri ZVL? Problémy so súkromným pozemkom kde sa L26 točila?! Posilnila sa aspoň kapacita L22 na Rajeckej, či to vykrýva spolu s L20?

Ďalej sa chcem opýtať na linkové vedenie z roku 1997-1999. Zaujímajú ma konkrétne linky 30 a 31. Ešte keď na Hájik premávala L6 ako autobus spomínam si matne, že tam premávala ešte jedna linka, ale niesom si istý či to bola L30, alebo niečo iné. Tiež si spomínam na staré tlačené CP ktoré mali font ako klasické písacie stroje a pri každej zastávke bol v CP aj zoznam (resp. rad) liniek, ktoré tam zastavovali spolu s danou linkou, aby sa tak ľudia mohli orientovať lepšie pre prestupy.