Moje skúsenosti. Ten lepší prípad. Na Sofijskej sa načasujem na L10, na NO dobehnem (v ideálnom prípade) na L4 a doma som na košické pomery v luxusnom čase. Ten horší prípad. Na Hronskej nestihnem L17 a keďže intervaly jak noty na bubon, tak idem pešo na Hodonínsku, tam čakanie na L71/72 5-8 minút, ďalších možno 10 minút cesta na NO, tam znovu čakanie na 1/3/4. Sry, v lotérii som čas nevyhral. Asi sa zhodneme na tom, že niekde je chyba.
mi.v
Áno, ja v tomto mám skôr rozmýšľanie Nemca. Vadí mi, ak je dopravná zápcha aj preto, lebo ju tvorí moje auto. Na trase, ktorú som mohol absolvovať inak. Vadí mi hopsanie po meste autom. Vadí mi záťaž pre mestský a cestný priestor, ktorú auto predstavuje, ak je použité nepotrebne. Nech ho používajú tí, ktorí potrebujú, ostatní nech im uvoľnia cesty. Keby dali do miest 30 km/h a prerobili väčšinu ciest na jednopruhové, myslím, že by mi to nevadilo, skôr by som to uvítal kvôli cyklistom a kolobežkárom (ktorí u smú ísť po chodníku len 5 km/h, rýchlejšie len mimo neho), aby mohli viac a bezpečnejšie používať cesty. Tiež by som povedal, že zatiaľ si vôbec neuvedomujete, že čas, kedy nešoférujete, je váš čas. Vtedy vyjde auto nevýhodnejšie skoro na každej trase. (Na krátkej – jazda na studený motor, ktorý sa tým ničí. Plus ušetrený čas sa môže stratiť hľadaním parkovania. Na dlhšej – celý čas si musíte robiť osobného šoféra, ako bolo spomínané.) Nehovoriac o ekonomickej záťaži auta pre peňaženku.
Áno, je to rozdiel v pohodlnosti, ďakujem, že ste to priznali. Už aj tu v diskusii narážam na fanúšikov MHD – a nie ste prvý – ktorí namiesto čakania 8 minút vezmú radšej auto. Obraz našej spoločnosti. Ja len valím oči, ale asi by som sa nemal čudovať. Píšete, že sme zaseknutí v dikatúre. Myslím, že by som ju nazval diktatúra pohodlia. Lebo ona človeka zároveň obmedzuje a bráni jeho rozvoju. Ten primátor to videl dobre: NAŠI VOLIČI SÚ V AUTÁCH.