Discussion Forum › General Discussion

pardon, že sa toľko vypytujem. aký je plán siete trolejbusovej dopravy v Košiciach ? existuje reálna možnosť, že sa trate začnú trolejovať, alebo ostane len pri projektoch ? myslíš, že existuje v Košiciach úsek, ktorý v dlhodobejšom horizonte je výhodnejšie spravovať električkou ako trolejbusom ? teda, je vôbec niekedy výhodnejšia električka pred trolejbusom ?

čo sa Ti nezdá..choď do Šace a uvidíš...a odkedy je 6229 plyňák? ? ?

Asynchrónna výzbroj EVPÚ bola len na skúšku, ktorá dopadla tak ako dopadla, preto sa ďalších 5 ks T3 na modernizáciu už neposlalo. Nebyť tohto neúspechu, možno by už medzitým niekto DPMK presvedčil na TV Progress alebo Europulse od Cegelecu.

To sú všetky trate, s ktorými sa počítalo aj po páde komunistického režimu po roku 1989 a plánovaných päťročniciach.

V 6. päťročnici (1976 - 80) boli naplánované trate, ktoré však boli postavené v predstihu. A to trať ČS. armády - obratisko amfiteáter - kruhový objazd (v roku 1964) a odovzdaná bola aj nová vozovňa na Bardejovskej ul. (1966). Značný predstih sa prejavil v nekompletne dostavanej vozovne, ktorá mala slúžiť celkovo pre 150 električiek typu T a namiesto toho kryté odstavné plochy slúžia len pre 75 električiek.
V predstihu bola postavená aj preložka električkovej trate Senný trh - Žel. stanica, ktorá sa z Kirovovej ul. preložila na Ul. protifaš. bojovníkov s novovybudovaným obratiskom na Staničnom nám (1972?).

V 7. päťročnici (1981 - 85) bola načas postavená trať VSS - Nad Jazerom, OC Važec (1983; nebolo však postavené obratisko na Spišskom nám.). Takisto nebola postavená odbočka z rýchlodráhy na križovatke s Popradskou ul. a obratiskom pri dnešnej hale Cassosport (na parkovisku medzi športovou halou a konečnou liniek 16 a 34 na blšáku) a pokračovanie trate od OC Važec na Golianovu ul., kde sa mala dodatočne vybudovať ďalšia vozovňa.

V 8. päťročnici (1986 - 1990) sa okrem spomenutých plánovaných tratí v príspevku #6113 mali postaviť tieto trate:

* Št. Lokomotívy - Čermeľ (vrátane obratiska) - Alpinka
* Zimný štadión - Toryská - Moskovská tr. - Myslava
* Nad Jazerom - južne cez Tallinskú - východne cez Golianovu (západným smerom odbočka do vozovne) - most cez Hornád - severne cez cez nepostavené sídlisko Družba - obratisko v strede sídliska Družba - popri Vyšnom Opátskom a cez Nižný Heringeš - obratisko niekde na Sečovskej ceste
* Sečovská cesta - Tr. arm. gen. Svobodu - obratisko niekde v priestore mimoúrovňovej križovatky Tri brody - Prešovská cesta - Americká tr. - plánovaná komunikácia križujúca vetvy Jazvečej ul. - obratisko pred žel. traťou do Kysaku

Okrem toho boli v tejto päťročnici navrhované aj 2 visuté lanovky v priestore od Jumbo centra na Furču k pošte 22 (neskôr čiastočne nahradená projektom električkovej trate) a od stanice Detskej železnice Čermeľ na výletné miesto Bankov.

Aha, myslíš toto: http://www.ckdpragoimex.cz/pic/kt8_d5r/im33.jpg
Tak toto je práve tá zjednosmernená ostravská KT8D5R.N1. T6A5 má užšie čelo, ktoré sa vľavo zužuje už vrátane prvého veľkého okna a vpravo už vrátane predných dverí (pozri napr. http://www.imhd.sk/ke/fotky/e600a03.jpg). Na KT8 je zúžený len koniec čela (bočné okná kabíny vodiča).

Áno, minimálne trať Nám. MMM - Svätoplukova - Žel. st. a Valcovne USS - Nemocnica Šaca. Rozumné by mohlo byť aj postavenie trate na Petzvalovu. Ostatné strácajú zmysel buď plánovanou výstavbou trolejbusových tratí, alebo nevybudovanými komunikáciami (most na Furču k Pošte 22, mimoúrovňové kríženie žel. trate na Rampovej) a nepostavenými sídliskami (sídl. Košická Nová Ves, sídl. Tallinská, sídl. Družba, sídl. Myslava).

V minulosti existovali okrem trate NMM-stanica a na Aničku, aj ku obci Ťahanovce, do Čermeľa a ku cintorínu (Cintorínska ul.). Zrušená a medzitým obnovená bola aj trať na Kuzmányho a zrušiť sa mala ešte trať na B. Němcovej. Toto všetko riešil schválený generel z roku 1963, ktorý dával zelenú rozmachu autobusovej dopravy, výstavbe širokých komunikácií a výpadoviek v meste. Mestská električková doprava by sa týmto krokom de facto zrušila, existovať mali len trate na dovoz/odvoz zamestnancov VSŽ.

Projekt trate na Aničku počíta s prevádzkou len v rekreačnej podobe. V súčasnej ekonomickej situácii je nereálny.

Ano len keby rozmyslali poriadne, tak nedaju do rekonstrukcie zrychlocvac ale radsej by som dal minimalne tv3, tv8, ale ta sa uz asi nikde nenaide, tak by som tam svacol progres, aj tak je to asi najlepsia vyzbroj na ceskoslovenskom trhu, sice ani Europlus nie je spatny. Len nie prosim Dubnicu

Neviem Ti poslať mail, mám s ním nejaké problémy. Mobil nemám, takže telefónny kontakt Ti nemôžem dať. Tom čo zistíš mi, prosím Ťa, môžeš poslať na startrek.10@zoznam.sk
Ešte raz díky veľmi pekne za ochotu

To sú všetky, alebo len niektoré? Mali ísť presne po tých uliciach alebo si to načrtol len približne?

Pardon, ja som sa pomýlil s tou hypertextovou adresou - na mysli som mal tú ostravskú úpravu, kt. je tiež uvedená na tej stránke.

fuha. myslíš, že by niektoré stáli za dokončenie aj dnes ? trať z lokomotívy na aničku už niekedy dávno neexistovala ? takisto aj z MMM na stanicu ?

* Nám. MMM - Masarykova - Svätoplukova - Žel. st.
* DPMK - Bardejovská - Petzvalova - obratisko/úvrať Mikovíniho
* Alejová - Pri prachárni - obratisko Hala Cassosport
* Bardejovská - Popradská - obratisko Hala Cassosport
* Masarykova - most smerom na Furču - Ľavobrežná - Priemyselná - dočasná konečná Orechová
* Masarykova - Alvinczyho - Rampová - Severné nábr. - Dopravná - Americká tr. - obratisko/úvrať Madridská
* Valcovne USS - Buzinská - Železiarenská - Lúčna - obratisko Nemocnica Šaca
* Senný trh - Bajzova - Palackého - Prešovská cesta - Sečovská cesta - Herlianska - obratisko na nepostavenom sídlisku Košická Nová Ves

Existoval aj projekt výstavby tratí vnútri VSŽ:
* Vstupný areál VSŽ - Oceliarne VSŽ
* Ludvikov dvor - Strojný závod VSŽ

Z novších pribudol ešte projekt jednokoľajnej trate s prevádzkou KT8D5:
* Št. Lokomotívy - Kostolianska cesta - Anička

kadiaľ malo viesť takmer 20 km plánovaných tratí, ktoré spomínaš ?

Ohľadne parku KT8D5 to treba brať z tej stránky, že pred rokom 1990 bol plánovaný nákup iba 10 ks tohto typu vozidla. Pre rok 1995 bol naopak plán nákupu 10 ks jednosmerných RT6N1 a až pre roky 1994 a 1995 po 10 ks (spolu 20 ks) vozidiel T6A5. Všetkých týchto 40 nových vozidiel však malo reflektovať na výstavbu plánovaných električkových tratí v celkovej dĺžke cca 20 km, ktoré sa mali postupne vybudovať v rokoch 1990 až 2000.

Aká je realita? Ešte v roku 1989 prichádza do Košíc 10 ks T3SUCS (415 - 424) a 10 ks KT8D5 (502 - 511), čo by mohol byť postačujúci prírastok pre novú trať a linky na Alejovej ul. Zatiaľ čo z ďalších plánovaných tratí sa nepostavil ani len kilometer, do Košíc prichádza v rokoch 1990 - 1 prichádza ďalších 27 ks KT8D5 (čo je o 300% viac ako bol plán) a už v rokoch 1992 - 3 až 30 ks T6A5 (čo je o 33,3% viac ako bol plán). T.j. pri prírastku 0% ďalších tratí nastal 333,3% neplánovaný prírastok nových vozidiel.

Čo sa týka dopytu, naozaj tu bol dopyt v podstate len po obojsmerných (a prirodzene po nových) vozidlách. V takom Straussbergu môžu premávať len obojsmerné vozidlá, v Brne ich potrebujú pre linku 8 kvôli úvraťovej konečnej v Líšni, v Miškolci tak isto kvôli zrušenému obratisku na linke 1 v Diósgyőri. V Sarajeve iné ako kĺbové električky v tom čase nepremávali a vo Volgograde zasa chceli KT8 pre podzemnú električkovú rýchlodráhu... Na druhej strane však súhlasím s názorom, že nezáujem o 20 ročné T3 môže súvisieť aj nezodpovedajúcou údržbou a stavom. V iných DP je napr. už úplnou samozrejmosťou ošetrovanie dutín karosérie, na čo DPMK ešte "neprišiel".

Ja s takým názorom nesúhlasím. Čo sa týka kapacity, skúsme to teoreticky prepočítať - dĺžka skrine 2xT3: 28 m, dĺžka skrine KT8: 30,3 m. T.j. rozdiel 2,3 m, lenže KT8 je obojsmerné a má o 4 priestory dverí naviac, takisto má o cca 10 sedadiel viac ako 2xT3 (cca 22+22), čo ide na úkor stojacich cestujúcich. Takže pri počítaní podľa K8 vychádza v prípade 2xT3 cca 44 miest na sedenie+cca 280 miest na státie=spolu cca 324 cestujúcich. V prípade KT8 je to cca 54 miest na sedenie+cca 280 miest na státie=334. Celkový približný rozdiel medzi 2xT3 a KT8 je teda 10 ľudí.

Čo sa týka výzbrojí, s tým súhlasím. Ak však nebol záujem o T3, DPMK sa po predaji KT8 mohol pustiť napr. do modernizácií súčasných T3. Nezabúdaj, že vozidiel je prebytok, nákup nových neprichádza do úvahy, takže je potrebné udržiavať a modernizovať z toho, čo je.

Košice dnes majú sotva 50% z pôvodného parku KT8 D5. Všetko ostatné rozpredali. Ja som sa vždy čudoval, prečo sa trebárs niekam na východ neodpredávajú T3-ky a nenechávajú sa len KT-čka. Možno nebol po T3 taký dopyt. Jedno je ale isté - KT-čka sú rozpredané a to je realita. Usilovať, čo i len v myšlienkach, sa o nejaké nové po tom, čo sa posledné odpredali doslova len "predvčerom", je šialenstvo.

No ja som takeho nazoru, ze dvojicka nevykrije to co KTcko a rataju sa vozokilometre rovnako. Tak preco by sme mali pouzivat menej kapacitnu supravu ako kapacitnu anakondu. Po dalsie tyristorova vyzbroj ma mensiu spotrebu a lepsie sa s tym jazdi a myslim, ze v kosickych oblukoch, vyhybkach a podobnych neduhoch kosickych trati je lepsie mat tyristorak, kde mozes jazdou udrziavat konstantnu rychlost ako naslapovat na T3jke, strielat linkoacom a vytvarat moznost na zalepenie palcov zrychlovaca. To su len dve dovody a dost podstatne. preco by som som bral viac anakondy a zehlicky ako T3ky

A to už prečo? Reálna potreba obojsmerných vozidiel sú 3 KT8 na L5 a pridajme k tomu ešte nejakú rezervu pri výlukách a podobne - takých 10 ks KT8D5 by bolo postačujúcich, ale kvôli údržbe a ND je súčasný stav s 19 ks takisto vyhovujúci.

Práve SHORTYho spomínali v istom rádiu - nechal pozdravovať všetkých Košických električkárov... ? ?