Discussion Forum › General Discussion

Cestoval som dnes do KN a späť a prekvapilo ma že pri oboch cestách mi opečiatkovali lístok. Neviete niekto odkedy a prečo sa to obnovilo?

V DPB majú údajne nejaký problém so SW v ktorom je vraj zložité robiť prejazdy medzi linkami, takže sa snažia tomu vyhýbať tam kde to nie je nutné. Osobne toto považujem za jeden z možných dôvodov (druhá možnosť je proste že nikdy sa to tak nerobilo).

Inak vedenie výjazdov/dojazdov po inej linke považujem za ideálne riešenie, najmä pri autobusoch kde by bolo vhodné vynechať také exotiny ako 20ka na Trnavskom mýte (namiesto toho by to mohol byť spoj L63 ktorý zo zastávky "OC Lamač v Karlovej Vsi" pokračuje ako linka 20 smer "Fabrika Opletalova"). Aj by sa v tom ľudia lepšie orientovali, aj by sa vďaka tomu tie spoje dostali do CP v celej trase. Prípadne potom som uvažoval nad vyslovene dedikovaných dojazdovými/výjazdovými linkami.

Rozumiem, aj do veľkej miery súhlasím (možno až na tú poslednú vetu, ale do toho sa radšej nejdem púšťať lebo by som vytvoril tento týždeň už druhý flame ), a musím priznať že sám som neprišiel na riešenie s ktorým by som bol úplne stotožnený.

Ale myslím si že tento typ dopravy by nejak mal byť pokrytý. Rámcovo má môj koncept "nepravidelnej dopravy" dve nosné idey:
a) Doprava musí byť naozaj nepravidelná, teda prevádzkovaná krátkodobo. Nemôže ísť o opakovanú prepravu po tej istej trase v súvislom období, alebo krátko po sebe (napr. každý víkend). Tým by sa zabránilo "zneužívaniu" na súbehy ako v tvojom príklade s 57.
b) Viem si predstaviť že by tam bolo potrebné aj nejaké schvaľovanie CP, ale malo by íst o výrazne jednoduchší a rýchlejší proces ako na pravidelnú linku. Možno by som sa inšpiroval protestami - oznamovacia povinnosť X dní vopred + oprávnenie správneho orgánu v definovaných situáciach ti prevádzku zakázať.
c) Nenosná idea - viazať to na výšku cestovného, t.j. tento inštitút by platil len ak máš výrazne vyššie cestovné ako objednávaná doprava na tej istej trase. (Ale týmto bodom som si nie istý.)

Ide o to že často aj správny orgán v princípe s takýmito jazdami problém nemá (nemyslím si že komukoľvek by vadilo keby si nejaký súkromník vytiahol Ikarus a jeden deň s ním jazdil do Stupavy), ale napriek tomu nemá inú možnosť než to prehnať regulérnym správnym konaním.

Samozrejme povolenie na prevádzkovanie cestnej dopravy ako také by na to bolo nutné, o tom vôbec nemusíme debatovať. Ide mi skôr o situáciu keď už to povolenie máš a chceš robiť jeden víkend nejakú akciu s dopravnými prostriedkami.

Na záver ešte jedna nesúvisiaca vec čo mi teraz napadla - je už nejak vyriešená (resp. bude v novom zákone) problematika "mestských" spojov na prímestských linkách? Lebo toto bol kedysi problém v BB, kde si počas boja SAD ZV vs DPMBB v rozpore s vôľou mesta SADka vybavila u BBSK licenciu na jazdenie akože prímestskej linky kde ale všetky / väčšina spojov bola výlučne na území BB, teda de facto išlo o MHD.

Neviem Ti odpovedať na otázku, ale nemal by byť. Licenciu na dráhovú dopravu vydáva VÚC podľa 514/2009 Z. z. a licencia sa riadi ustanoveniami v 351/2010 Z. z., pričom pri linke sa pripúšťa vetvenie, takže by to problém byť nemal.

Každopádne v novom zákone sa ruší "dopravná licencia" pre cestnú dopravu a "licencia" pre mestskú dráhovú dopravu a zjednocuje sa terminológia na "povolenie na prevádzkovanie linky" s tým, že v mestskej doprave (aj dráhovej) bude mať túto kompetenciu výlučne obec, lebo dnešný stav nedáva absolútne žiadne rácio.

Do budúcna je tiež ambícia presunúť aj povolenia na prevádzkovanie mestských dráh na dopravný úrad a v princípe odstrániť VÚC aj zo zákona 513/2009 aj 514/2009, keďže skutočnosť, že dnes VÚC majú nejakú kompetenciu vo vzťahu k mestskej doprave neprekračujúcej obvod obce je jeden veľký omyl.

Ak človek stojí v blízkosti dverí vodičovej kabíny, tak zvyčajne vidí na tachometer (alebo ako sa to správne nazýva pri električkách)

Neseldujem už Bratislavu ale v Prahe je po hrote z priameho smeru 30 km/h. A pochybujem, že pán BielikR má vstavaný radar, aby rozlíšil 30 km/h a 40 km/h.

Je nejaký (napríklad licenčný dôvod) pre ktorý nie sú výjazdové a dojazdové spoje 1 označené (a zapracované v CP) ako linka 7 ktorej trasu kopírujú na 100%?

Nuž tak to sa potom nijako nelíši od stavu, keby si Karosu nahradil osobným autom. V princípe si taxík.

Samotné podnikanie je ťažko definovateľné. Predávaš použité oblečenie na bazoši? Podnikáš alebo nie? Si prihlásený na blablacar? Podnikáš alebo nie?

Skúsme si predstaviť niekoľko scenárov:

1) Autobus vlastníš ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Je to mega nepravdepodobné, ale povedzme že si šotouš a náklady, ktoré s prevádzkou a držbou autobusu, ktorý podlieha amortizácii a nevynáša Ti oficiálne ani cent a zároveň vyžaduje nie lacnú údržbu (zober si len čisto náklady na pneu) Ti nevadia. A povieš si, že zvezieš kamošov a ich kamošov, ktorí Ti dajú dvacku na naftu a zaokrúhlia to že "to je dobré" a možno za jazdu zarobíš 500 €. Ak to spravíš dvakrát do roka, asi to nikto nebude riešiť, tak ako nikto nerieši, že som kamoša zobral na viedenské letisko a dal mi dvacku na benzín (a takýchto jázd som za rok spravil možno 7).

2) Autobus vlastníš ako fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba. Teda vedieš účtovníctvo. V predmete podnikania musíš mať predmet, ktorý súvisí s vlastníctvom autobusu, inak autobus nemôžeš legálne nadobudnúť (nemôžeš podnikať vo "fotografických službách" a kúpiť si bus) a aj keby Ti ho teoreticky mohol niekto darovať, bolo by Ti to na nič, lebo aj darovaný autobus by generoval náklady, ktoré by si si ako podnikateľ alebo právnická osoba nemohol účtovať + stále by si ho nemohol využívať na podnikanie. A tu sa dostávame k bodu č. 1. Ak máš autobus legálne a podnikáš doprave, platí bod 3 nižšie.

3) Akonáhle chceš podnikať s autobusom, musíš ísť podľa zákona 56/2012 Z. z., teda musíš mať povolenie prevádzkovateľa dopravy § 5 a byť spôsobilý na prevádzkovanie cestnej dopravy § 6 + ďalšie povinnosti, ktoré sú dnes v zákone 56/2012 + netreba zabúdať na zákon 8/2009 a samozrejme aj na zákonník práce. Tieto zákony nie sú naše výmysly, ale sú transpozíciou smerníc a nariadení EU.

A až keď prejdeš touto tortúrou, tak sa môžeš rozhodnúť, ktorým režimom budeš postupovať. Vozenie kámošov a príležitostné privyrobenie si je ideálne pre príležitostnú dopravu. Áno, musí byť objednávateľ, ale to môže byť formálne hocikto, ty, tvoj kámoš. Môžeš uzatvoriť zmluvu sám so sebou. Alebo eventuálne to vieš pokryť v rámci iného predmetu podnikania, napr. budeš poskytovať okružné jazdy a každý, kto si kúpi okružnú jazdu, bude oprávnený nastúpiť do tvojho autobusu.

Pokiaľ by si chcel jazdiť verejne, fakt verejne, v režime pravidelnej osobnej dopravy, tak potrebuješ dopravnú licenciu a tu je regulácia správna, lebo inak si pokojne zvolíš trasu linky 57, dáš nižšie cestovné a odchody si nastavíš o minútu skôr ako chodí 57 a dojíš rozpočet mesta. A zákon musí verejnú správu chrániť.

No napríklad mám tú Karosu a rozhodnem sa že ju z času na čas speňažím na nejakú verejnú jazdu (t.j. nie na objednávku nejakého klienta, ale na vlastné komerčné riziko).

Skús rozpísať ten business case, lebo mu nerozumiem. Ak budeš svojim autobusom voziť partičku kamarátov bez odplaty, tak nemusíš vôbec nič.

Nepozeráš správnu mapu, je tam 30 km/h, cez výhybky a križovania 15.
https://imhd.sk/ba/mapa-schema/2702/Mestsk%C3%A9-dr%C3%A1hy-19-3-2023

Príležitostnú dopravu možno realizovať len na niekoho objednávku. Nemôžeš si to zriadiť len tak z vlastnej iniciatívy.

Ak máš historickú Karosu, máš k dispozícii všetky tri režimy:

- príležitostná doprava: máš rovnakú skupinku ľudí, s ktorou jazdíš, v princípe ad hoc, krížom krážom. Na tu sa vzťahuje len jeden paragraf a povinností máš minimum. Ak by si ale neprekročil územie obce, môže Ťa zregulovať - to je novinka (cieľ boli "cestné vláčiky")

- osobitná pravidelná doprava: Máš CP, ktorý ti ale nikto neschvaľuje a trasu, ktorú len oznamuješ príslušnému správnemu orgánu. Predpokladá sa, že máš uzavretý okruh cestujúcich.

- pravidelná doprava: potrebuješ licenciu.

Hranice medzi týmito režimami sú ale nejednoznačné a v princípe to nie je zlé. A netýka sa to len tohto, v taxislužbe je to ešte hmlistejšie.

Podľa obrázka žiadne ale pokiaľ sa nemýlim cez výhybky má DPB určenú rychlost 15km/h

Jo, to mi napadlo, ale neviem ako by sa k tomu staval správny orgán (aj keby to vyhláška nezakázala, ako chápem z tvojho textu). Ale teda môže ísť aj o iné situácie, ktoré nie je možné tak jednoducho popísať.

Tiež je otázne či je naozaj vhodné aby dopravca musel ísť cez celý licenčný proces ak chce jeden víkend jazdiť nejakou historickou Karosou po regióne. Lebo podľa dnešných pravidiel by mal.

Môžem sa spýtať aká je max. rýchlosť pri obratisku v Karlovke lebo dnes nejaká tétrojka to preletela asi 40 km až to na tých výhybkách rachlo.

Edit: myslím že sa čislo končilo na 17 a 18

Kedysi aj L7 z Vinohradov v nedeľu.

V zákone sa nikde nespomína, že cestovný poriadok = fixné odchody. Nikde nie je napísané (zatiaľ, bude to vo vyhláške), že cestovný poriadok nie je veta "premáva podľa príletov po trase X, Y, Z".

Mne inak v starom aj novom zákone chýba príležitostná verejná doprava, resp. nepravidelná verejná doprava.

Napríklad si predstav že sa rozhodnem robiť shuttle na bratislavské letisko. Ten nebude mať fixný CP, ale bude jazdiť vždy podľa priletov/odletov v daný deň (tento model je bežný pre obsluhu letísk podobných BTS na rôznych miestach v Európe). Určený bude širokej verejnosti. Do ktorého režimu dopravy by takáto služba spadala? Mne to vychádza tak že to na Slovensku prevádzkovať možné nie je.