trolejbus6207
Reply on: N/A #232053:
Na rozdiel od dnešných diaľkovo ovládaných výhybiek boli staré "kremnice" nastavené natrvalo do jedného smeru, keď si nepotreboval prehodiť, prešiel si cez výhybku bez jazdy (bez prúdového odberu). Keď si chcel prehodiť, tak si cez výhybku prešiel s našliapnutou jazdou (prúdový odber) a súčasným pribrzdením vzduchovej brzdy, magnety pritiahli jazyky do druhej polohy. Po prejdení výhybky hlavy zberačov pomocou zarážiek na jazykoch vrátili výhybku do prednastaveného smeru. Takto fungovali všetky výhybky v meste okrem výhybky na Námestí 1.mája pre vtedajšiu L213 na Kolibu (dnešná L203), ktorá sa prehadzovala "diaľkovo", t.j. kontakt na prehodenie nebol súčasťou výhybky, ale bol predsunutý o nejakých 20m pred výhybkou. Ak ma pamäť neklame, vozy od 6224-ky mali vľavo pod oknom tlačidlo na prehadzovanie výhybky, takže už nebolo potrebné mať našliapnutú jazdu so súčasným pribrzdením, ale stačilo mať jemne našliapnutú jazdu, aby sa zopol siloblok a stlačením spomínaného tlačidla si prehodil výhybku.
Mhr1
2) Koľaj, ktorú nazývaš výťažná, bola za poslednou výhybkou tak na dve súpravy, nebola dlhá. Výjazd z vozovne doľava na Martanovičovu bol vlastne vjazd. Električka prišla zo Štúrovej a pokračovala rovno po vtedajšej Martanovičovej do slepého konca. Potom zacúvala do vozovne. Odtiaľ však nebol vjazd na všetky koľaje vozovne, preto súprava išla znovu dopredu až k hlavnému výjazdu po nesprávnej koľaji (kedysi vjazd). Tým sa dostala za potrebnú výhybku a potom zacúvala na príslušnú koľaj.
3) Vjazd do vozovne bol cúvaním odvtedy, čo sa aj staré súpravy zjednosmernili (najneskôr od konca 50. rokov, keď boli na Martanovičovu dodané prvé vozy T2). T2 obsadili kusú koľaj na Martanovičovej, ktorá bola od ich dodania až do otvorenia vozovne JD zdvojkoľajnená. Odstavené T2 znemožňovali cúvanie popísané v bode 2. Vtedy sa krátko cúvalo už zo Šafárikovho námestia do hlavného vchodu. Pri pohľade od Šafka cúvali vozy najprv po koľaji určenej na výjazd (teda bližšie k parčíku), potom spojkou prešli na koľaj bližšie k Dunaju a zacúvali hlavnou bránou do vozovne. Výjazd úplne rovnako, nikdy v živote som nevidel vyjsť električku z Martanovičovej po správnej koľaji, teda pravej (sledoval som to od r. 1958 až do r. 1975 denne, keďže som býval na Dostojevského 1, vozovňu som mal z okna ako na dlani). Vždy sa vychádzalo v protismere a na správny smer sa vozy dostávali až spojkou. Na tejto spojke končila jediná linka vyžadujúca obojsmerné vozy, teda e-6 po jej skrátení po Šafko (1960-1962).
4) Čiastočne odpovedané v bode 1. Pri pohľade od Šafka išla dvojkoľajná trať s jednou spojkou do hlavného vchodu. Prvá spojka bola ešte na ulici, druhá až vo vozovni. Tá umožnila vjazd do hál na všetky koľaje (odkrytú vedľa násypu železnice, obe haly, dielne). Po zjednosmernení vozov/súprav sa muselo cúvať. Preto na nesprávnu koľaj, keďže z tej pri železnici sa nedalo dostať na všetky koľaje, z tej vzdialenejšej áno. Po presunutí T2 na JD sa opäť mohlo jazdiť na Martanovičovu zo Štúrovej doľava až na slepý koniec a cúvalo sa do vedľajšieho (zadnejšieho) vchodu. Pre prístup na koľaje bližšie k Dostojevského sa muselo ísť po nesprávnej koľaji až k hlavnému vchodu, keď bola súprava až za spojkou, trčal motorový voz trochu na ulicu. Potom zacúval.
5) Áno, na ulici bola len jedna spojka.
A ešte: Po tom, čo sa stala vozovňa Martanovičova len vozovňou pre pracovné vozy, zrušila sa koľaj na Štúrovej ulici. Vozovňa tak zostala napojená len koľajou v smere Martanovičova - Štúrova a muselo sa do vozovne cúvať a von po tej istej koľaji. Vždy s využitím spojky. Výjazd z vozovne pravou koľajou sa pravidelne nikdy počas môjho života nepoužíval.