Discussion Forum › General Discussion

Nie nik, ale nika. Nika je zastavkovy zaliv, tj. miestne rozsirenie cesty tak, aby autobusy stojace v zastavke nezavadzali autam iducim v jazdnom pruhu. Napriklad zastavka Martina Benku alebo Zeleznicna stanica ma niku, zastavka Namestie Kralovnej pokoja alebo Cierny most nema niku.

Ahojte ako sa máte?

Hledam informace o uzivanych Skodach 14Tr z Presova kteri byli prodany do Vilniusu (Litva). Pravda to? Jesli tak, muze kto ve ake byli ich evidencne cisla v Presove a ake jsou v Vilniuse?
Dekujem za vse info!

Michal Jaroszynski

potom som to precital

V tom clanku to mas pekne napisane...

co to je "nik" ? ?

A na kieho andela budovat na P.Horova niku ? To uz niet kde trepat peniaze ? Vo svete sa niky rusia a my ich budujeme, este k tomu na stvorprudovke.....

"Aj keď to znie priam neuveriteľne, mesto zatiaľ nevie o žiadnom zničenom a rozbitom prístrešku. "

No kukaj tu, jake my sme slusne mesto jak si nasi obyvatelia vedia vazit nove veci len aby som to nezakrikol. Klopem na drevo

Ale je skutocne zaujimave, ze Presov sa vtedy choval uplne opacne ako ostatne mesta. Ked ostatni rusili kvoli lacnej rope, Presov rozvijal, a ked ropa skokom podrazila, Presov uvazoval o zruseni, zatialco ostatni o obnove resp. o rozsirovani. V tom mas skutocne absolutnu pravdu.

V Prešove vymenia tento rok na zastávkach 20 prístreškov

http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=25.2.2005/23660P

Nechnevame. My sme si uz zvykli, ze sa aj presovske forum zacalo zdebilnievat...

Ano, je pravda, ze za ropneho boomu v prvej polovici 70. rokov postavilo Brno kratku trolejbusovu trat na Zabovresky (1971), kratucku prelozku (nie novu trat) v Slatine (1974) a dost dlhu novu trat smerom na Kohoutovice (1975), tie som zabudol, ale inak masivnejsieho rozvoja tr siete sa dockalo az v rokoch 1976-1983, ked uz bola ropna kriza. Zato na zaciatku ropnej krizy na prelome 60. a 70. rokov sa tam zrusila dost dlha trat do Turan (1968). Takze stojim si za svojim, v Brne v case ropneho boomu siet viacmenej stagnovala.

Tak,už som sa dočkal aj reakcie a názoru Vladimíra . Som nesmierne rád,že téma rušenia tr. trakcie je v Prešove bezpredmetná . Tak že ,koniec zlého sna. Jroslav Vojtíšek = GABO. Dúfam,že sa za to na mňa nehneváte. ?

O palivovych clankoch som uz pocul aj ja. Len pokial viem, tak zatial ich obrovska cena nie je ani tak kvoli maloseriovej vyrobe - ved to by sa dalo zmenit, ako kvoli materialom na elektrody. Tie vyzaduju dost vela roznych drahych kovov. Ale aj talk bude fajn, ked sa ich podari zaviest do velkovyroby. Keby sa podarilo docielit, ze auta a autobusy budu bezne jazdit na palivove clanky, tak trolejbusy s kludnym srdcom ozeliem... ?

re: Kami myslíš tým obojživelný trolejbus ako je trolejbus ab21tr?

cize moze byt aj dualny pohon. V mieste existujucich trati a v garazi bude zapojeny na trolej, inde moze jazdit nezavisle - na vodikovy pohon.

No, ktovie. Za takych 15-20 rokov bude pravdepodobne k dispozicii vodikovy palivovy clanok za rozumnu cenu. Dnes je drahy, pretoze este nezacala jeho seriova vyroba. Vodikovy clanok funguje ako uzavrety system - pri spalovani vodika s kyslikom na vodu sa uvolnuje energia a vyrobena voda sa zachytava. Vecer sa clanok pripoji k elektrickemu zdroju a cez noc sa voda opat elektrolyzou rozlozi na vodik a kyslik. Cize je to nieco ako uschovna elektriny, z ktorej na rozdiel od standardnych akumulatorov H2SO4/Pb bude mozne vytiahnut aj vyssi okamzity vykon. Ekologicky prinos bude uplne rovnaky ako u trolejbusu - autobus vybaveny vodikovym palivovym clankom nebude mat ziaden vyfuk a do okolia nebude uvolnovat nic. Navyse sa nebudu musiet stavat drahe droty a tento clanok bude vyuzitelny aj v osobnych a nakladnych autach. Ja si myslim, ze trolejbusy sa naopak v buducnosti budu prave kvoli vodikovym clankom obmedzovat a pravdepodobne po nejakom roku (2050?) sa uz nebudu stavat nove trate.

Myslim si, ze z dlhodobeho hladiska este trolejbusy nepovedali svoje posledne slovo. Svetove zasoby ropy sa kratia, a ich definitivne vycerpanie nie je zase az tak daleko. Uvadzaju sa rozne odhady, ale vsetky su v rozmedzi 30 - 70 rokov, co nieje nijak vela. Myslim, ze v buducnosti sa este dockame ich masivneho rozvoja na celom svete.

Aha,dufam ze sa to nezmeni!