Trochu ťa opravím, C10,5 už máme v LM 16 kusov. Okrem LM-918AX prišli tie zelené v dvoch várkach, v prvej bolo deväť kusov, v druhej šesť. Ak som dobre počítal, teraz to vyzerá na ďalších sedem.
jj. V TN dali garantované poradia na L18 ešte v čase, keď bol v meste jediný NP bus Citelis 12M. Myslím, že pri troch kusoch by mohli vedieť dať aspoň jeden garantovane, niekde na L8 aspoň zopár odchodov. Ale tak držím palce, že aj to bude ?
zopar novych nizkopodlaznych tu je konkretne tri kusy sor NB12CITY mozno vies a co sa tyka garantovania tak tri su zatial malo a su bnasadzovane rozne maju len zopar stalych cassov kedy premavaju pravidelne na tej a tej linke este pre spresnenie vozidiel sor C10,5 je uz v LM 10. 9 kusov v zelenom natere jeden v bielom tento je vsak starsi a odlisuje sa tym ze zadne dvere ma jednokridlove teda aj mensie a nema priestor pre kociky ostatne maju dvojkridlove dvere vedla ktorych je miesto pre kocik
Pár poznámok. Elektráreň ČEirny Váh nie je prečerpávajúca ale prečerpávacia ? , má síce výkon dokonca až 735 MW ale je schopná ho dodávať max. osem hodín, kým sa nevyčerpá horná nádrž. Elektráreň je tzv. špičková, slúži na pokrývanie špičiek a akumuláciu energie mimo špičky, kedy sa čerpá voda do hornej nádrže reverzným chodom turbín. Až taký unikát to nie je, prečerpávacie elektrárne sú aj Liptovská Mara, Dobšiná a Ružín. Toho typu ako Čierny Váh, s umelo vytvorenou hornou nádržou bez prirodzeného prítoku, je aj PVE Dlouhé Stráně v ČR, ktorá má o niečo menší výkon (650 MW) ale zase tento dosahuje len z dvoch turbín.
Minule som sľúbil, že napíšem niečo k historii lesnej železnice údolím Cierneho Váhu. Začínala v Liptovskom Hrádku, čo nie je až tak daleko od Liptovského Mikuláša, preto si myslím že nie je na škodu zmieniť sa k tomuto.
Považská lesná železnica (PLZ)
O vzniku tejto lesnej železnice sa začalo rokovať už v roku 1912. Dôvodom bolo zlepšenie dopravných pomerov pri preprave dreva. Doposiaľ sa drevo iba splavovalo - a to až do roku 1928, kedy sa trať rozšírila i o odbočné trate. Prvý úsek od Liptovského Hrádku po Cierny Váh sa uviedol do prevádzky v roku 1916. Sieť sa postupne rozširovala do Liptovskej Tepličky i do odbočných dolín, v roku 1931 sa postavila trať do Malužinej, v roku 1938 na Rovienky. Lesná železnica mala štandardný rozchod pre lesné železnice - 760 mm. Zaujímavosťou trate bolo, že popri nákladnej doprave fungovala aj pravidelná osobná doprava.
Na trať boli dodané parné lokomotívy firmy Orenstein & Koppel vyrobené z roku 1912. Dalšie lokomotívy boli v rokoch 1937-38 presunuté z lesnej železnice v Spišskej Belej a v roku 1942 pribudla lokomotíva firmy MáVAG Budapest. Prevádzku zabezpečovalo spoločne 6 parných lokomotív, 2 motorové lokomotívy Gebus a na pravidelnú osobnú dopravu slúžil motorový osobný vozeň M 21.006 (pôvodne jazdil v Osoblahe). Jednalo sa o štvornápravový vozeň s 38 miest na sedenie, s pohonom šesťvalcového motora Tatra. Pre služobné účely železnice slúžila aj motorová drezina a motorový traťmajstrovský bicykel. Pokiaľ bol motorový osobný vozeň na oprave, dopravu zabezpečovala gebuska s jedným prívesným vozňom.
Hlavnou stanicou bol Liptovský Hrádok, kde bolo sídlo správy trate, dielne, výhrevňa a výpravňa s čakárňou. Na všetkých stanicicach bola možnosť križovania/predbiehania vlakov. Vlaková doprava sa na železnici počas letného obdobia (apríl - september) vykonávala výlučne za denného svetla, v zime od 5:30 do 21:00, všetky vlakové čaty museli nastupovať do služby s návestnými lampami.
Podľa cestovného poriadku jazdili osobné vlaky v úseku Liptovský Hrádok - Liptovská Teplička, motorové osobné vlaky v úseku Liptovský Hrádok - Cierny Váh. Osobná doprava sa vykonávala na základe výnosu Ministerstva železníc z 8. septembra 1932. Osobná doprava na odbočných tratiach sa občasne realizovala v špeciálne upravených vozňoch vybavených lavicami. Najvyššia povolená rýchlosť bola 20 km/h, na odbočných tratiach 15 km/h.
Lesná železnica ustúpila stavbe vodnej nádrže a prečerpávajúcej elektrárne na Ciernom Váhu. Hrádza nádrže prerušila teleso trate medzi stanicami Nižný a Vyšný Chmelienec, následkom čoho došlo k likvidácii trate. Samotné vodné dielo je veľkou raritou, pozostáva z hornej a dolnej nádrže, bolo postavené ako najvýkonnejšia vodná elektráreň v CSFR pri výkone 670MWh. Lesná železnica ukončila svoju historiu v roku 1972.
Ako zaujímavosť možno uviesť fakt, že sa plánovala (a aj začala realizovať) odbočná vetva do Nižnej a Vyšnej Boce k rudným baniam. Skôr než sa trať stihla dokončiť, rudné bane boli zatvorené.
Dnes už vlaky po tejto trati nejazdia, no v každom prípade tu zostal kus krásnej prírody pod severnými svahmi Nízkych Tatier, blízko Tatier a Slovenského raja s dúškom krásnej železničnej nostalgie. A aby sa na túto železnicu nezabudlo úplne, v skanzene v Pribyline bola zriadená statická expozícia tejto trate s niekoľko desiatkami metrov koľají.
Na záver prinášam historický cestovný poriadok tejto trate platný od 22. mája 1937 do 14. mája 1938:
smer Liptovský Hrádok - Liptovská Teplička:
km 0, Liptovský Hrádok - 8:15b, 14:30e, 19:30d
km 5, Kráľova Lehota - 8:34b, 14:49e, 19:49d
km 11, Svarín - 8:47b, 15:02e, 20:02d
km 15, Nižný Chmelienec - 9:05b, 15:20e, 20:20d
km 18, Cierny Váh - 9:16b, 15:28e, 20:31d
km 22, Benkovo - 9:30b, 15:45e, 20:45d
km 26, Biely Potok - 9:44b, 15:59e, 20:59d
km 29, Kolesárky - 9:56b, 16:11e, 21:08d
km 32, Liptovská Teplička - 10:06b, 16:21e, 21:18d
smer Liptovská Teplička - Liptovský Hrádok:
km 0, Liptovská Teplička - 5:00a, 16:40c
km 3, Kolesárky - 5:12a, 16:52c
km 6, Biely Potok - 5:24a, 17:04c
km 10, Benkovo - 5:38a, 17:18c
km 14, Cierny Váh - 5:55a, 17:35c
km 17, Nižný Chmelienec - 6:03a, 17:43c
km 21, Svarín - 6:21a, 18:01c
km 27, Kráľova Lehota - 6:34a, 18:14c
km 32, Liptovská Teplička - 6:51a, 18:31c
Vysvetlivky:
a - premáva do 1.X v nedeľu, utorok a sobotu, od 2.X v nedeľu, pondelok a utorok
b - premáva do 1.X denne okrem utorka, od 2.X v pondelok, štvrtok, sobotu a nedeľu
c - premáva do 1.X denne, od 2.X v pondelok, utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu
d - premáva do 1.X v pondelok, piatok a sobotu, od 2.X v nedeľu, pondelok a sobotu
e - premáva v utorok
Nech táto železnica naveky zostane v pekných spomienkach.
fakt je skoda ze uz klby nejsu v LM bolo by to celkom pekne zaspominanie aale na druhej strane by boli zbytocne pretoze nieje ani jedna linka na ktorej by boli 100 percent vytazene je zopar liniek ktore sola stihaju ledva ledva ale na klby je tu uz malo ludi to sa musi nechat ?
Nepribudnú kombinácie liniek? Aspoň 8+9+10+11 z Podbrezín na AS a 3+4, resp. 2+7 a 1+6 by sa mohli. Inak super, že je LM tu, len škoda, že už nie je žiadny kĺb v premávke, kedysi som nemal problém stretnúť v priebehu hodiny aj 3 kusy.
hh to musela byt vtedy spica ku kncu prevadzky sa vsak stavalo ze musela byt odstavovana aj trikrat denne pretoze mala nieco s prevodovkou myslim proste sila
O Ik280 v RK moc info nemam
Pokial viem, tak primestsku dopravu jazdili 2 modre ikarusy 280.10 (RK-210AC a RK 220AC)
v sucasnosti su uz oba tieto vozy vyradene http://www.ikarusy.net/foto/foto.php?id=10512&res=1
(vedla tych ikarusov je napravo trochu vidno aj tu ruzombersku C744)
Co sa tyka MHD v RK
tak bol tam minimalne jeden Ik280.08
Spz neviem
Mal klasicky cerveny nater, striesku nad klbom a jazdil linku 4.
A vedel by si mi povedať, okrem klbovej Karosy koľko jazdilo klbov (Ikarusov) v MHD RK + na prímeste RK ? Ja si pamätám len Liptovské Sliače (modrý Ikarus).
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
