Praha bola donedávna špecifický prípad. Všade, aj na otvorenom telese sa museli používať výhradne žliabkové kolajnice. Súviselo to s profilom kola. K dnešnému dňu snáď už všetky prevádzkované vozy prešli úpravou profilu, takže možu jazdiť aj po bezžliabkových kolajniciach, ktoré sa novo zavádzajú kde je to možné. V dobe prechodu na tento systém bolo zaujímavosťou označovanie už upravených vozidiel nálepkou s profilom bezžliab. kolajnice . Pražskí tramvajáci tomu slangovo hovoria "dálniční nálepka"
Pozerám práce na združený cestovný poriadok liniek 20 a 20L – existuje nejaké zdôvodnenie, prečo cez voľné dni jazdia na spoločnom úseku tak nepravidelne?
Žliabkové sa používajú hlavne tam, kde je predpoklad, že by po trati mohlo jazdiť aj niečo nekoľajové... Na spomínanej trati ju nájdeš asi na všetkých zastávkach aj v obratisku...
Žliabkové koľajnice sú primárne určené na zabudovanie tam, kde je trať zadláždená alebo inak upravená tak, že povrch je cca v rovine s temenom koľajnice. A to je prípad väčšiny mestských tratí. Tam kde sa to nepožaduje je zbytočne pokladať žliabkové koľajnice (Južná trieda,rýchlodráha...). Žliabok prakticky vymedzuje voľný priestor pre okolesníky kolies vozidiel. V minulosti sa žliabkové koľajnice "vyrábali" aj domontovaním prídavných žliabkov k bežným koľajniciam, to bol aj prípad zadláždených úsekov prvých električkových tratí v Košiciach.
Skôr ten bezpečnostný účel. Pretože vo väčšine miest sa v prevažnej väčšine jazdilo po tom priamom smere a tá spojka sa používala iba pri operatívnych alebo plánovaných výlukách (v priemere menej ako raz za rok rádovo na týždeň - dva.)
Treba brať do úvahy rozsah koľajovej siete, hustotu premávky, "miestne zvyklosti"...
Beztak je to tu zbytočné riešiť, v praxi to bude mať nulový výstup...?
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
KosickyTiger