Discussion Forum › General Discussion

Vzhľadom na doštátnicovanie a slávnostné uvedenie z radov študentstva do radov nezamestnaných som včera večer pochopiteľne znova navštívil Košice, aby som to s (už) bývalými spolužiakmi oslávil. Zhromaždenie sa po polnoci začalo rozchádzať a ja som do ulíc vyšiel o pol druhej. Keďže som vedel, že po spoji do Prešova o 23:25 nasleduje najbližší ďalší o 5:35 (pozoruhodné - Prešov+Košice cca 340 000 obyv.), rozhodol som sa "voľnú chvíľu" využiť pre dopravácke poznanie.
Nechcem, aby to vyzeralo ako nejaký citový výlev, ale chcem napísať, že včera som bol prvýkrát v živote v Košiciach večer a v noci. Nikdy predtým som neskôr ako o 20:30 pôdu tohto mesta neopustil. Jedným z mojich prvých zážitkov bolo to teda vidiet ako funguje nástup prednými dverami po 20:00 v praxi (dovčera som tiež nevidel). Na moje začudovanie som zo svojej skúsenosti (i keď to bol len jeden spoj) zistil, že napriek všelijakým historkám o precíznych vodičoch, ktorí smelo idú kontrolovať aj tých, ktorí prednými dverami nanastúpili a pod., je skutočnosť trochu iná. Prístup cestujúcich i vodiča mi k celému ustanoveniu pripadal dosť benevolentný - niekto šiel cez predné, niekto cez stredné a zadné, vodič sa kontrole cestujúcich vôbec nevenoval. Ale opakujem - je to len jeden spoj.
Po spomínanej oslavnej akcii (rozhodol som sa už vopred popoludní) šiel na stanicu, kde som si zakúpil 24h CL (mimochodom, do 1:54 mi ešte platí ) a následne som si prešiel všetky tri mestské nočné autobusové linky. Aby som veľa nešakal, zvolil som si poradie 105 (2:10), 103 (3:00), 101 (3:50), takže po absolvovaní jednej trasy som mohol po 10 minútach absolvovať ďalšiu.
Výprava:
101 - 6272
103 - 6236
105 - 6230
+ postávala tam nejaká vyhradená doprava pre USS (celé hodiny) - 6222
Inými slovami, všetko plyňáky (čo mi potešilo dušu, lebo som sa plyňákom neviezol vyše roka).

Na nočákoch sa už nastupovalo poctivo prednými dverami a vodič ich pomerne starostlivo kontroloval (pri Slovane vyhodil z busu mladíka, ktorý mal na lístku nie štyri ale šesť dierok ). Bol som prekvapený štýlom nočnej jazdy, ktorú musím označiť prívlastkami ako rýchla, plyn/brzda, adrenalínová, povážlivá, na hrane bezpečnosti... Na všetkých uvedených spojoch som vykonal prieskum jazdných dôb (záujemcom môžem poslať vo formáte .doc na mail) - ich porovnaním s oficiálnymi som bol prekvapený, že dva z uvedených spojov dokonca meškali.
Pokiaľ by som mal hodnotiť atmosféru, pôsobila na mňa spočiatku dosť komorným a serióznym dojmom. Vodič mal pustené rádio v štandardnej hlasitosti - oproti prešovským nočákom mi chýbala hlasitosť v štýle disco, kde možno hudbu z vodičovej kabíny počúvať aj pomaly v zadnej časti 15 Tr-ky... Príjemne ma prekvapilo, že busy neboli zničené vandalizmom - nevidel som ani jeden čarbanec.
Prvý spoj (105) bol po celú trasu len veľmi málo obsadený a priebeh spoja bol pokojný. To žiaľ nemôžem povedať o ďalších skúsenostiach. Spoj 103 bol naplnený už poriadne a okoliu život "spríjemňovala" skupinka hlučnej a agresívnej mládeže v stave silného alkoholického opojenia. Okrem vyrevovaných vulgarizmov najhrubšieho zrna boli k dispozícii aj zvuky, na základe ktorých som mal obavu, že ten autobus rozkopú. Nechcem tu filozofovať alebo čo, ale osobne ma dosť zamrzela úroveň slovného prejavu a tém rozhovorov absolútnej väčšiny osadenstva autobusu. Napokon sme šťasne došli, ale "vrcholový zážitok" mal ešte len prísť. Tým špicom bol spoj 101, kde som skutočne zažil atmosféru, ktorú som doposiaľ nepoznal. Ja to tu nebudem nejako extra rozoberať, ale v mnohých ohľadoch bola skupina z L103 prenonaná. V 101-tke som sa už skutočne bál o svoje zdravie, pretože čo sa tam dialo presahovalo moje doterajšie schopnosti predstavivosti. Šialené výstupy niekokých podnapitých ľudí ústili do otvoreného stretu, kedy reálne hrozilo, že sa vo vozidle strhne bitka. Nebolo mi všetko jedno, keďže som sedel v bezprostrednej blízkosti (jedno sedadlo od) konfliktu (pritom to bolo vpredu medzi 1. a 2. dverami). Bitka napokon našťastie nebola len vďaka tomu, že ďalší účastníci spoja držali konfliktné strany v odstupe, a to aj s použiím násilia. Dráma sa skončila na Ťahanovciach a ako to pokračovalo vonku netuším. Vzhľadom na to, že v ani jednom prípade vodič nezasiahol priamo ani sa nepokúsil privolať policajnú hliadku, som nadobudol nechválny dojem, že takéto doslova a dopísmena divoké jazdy sú pravidlom. Možno by sa dalo vytknúť, že z troch spojov nemožno vynášať súdy, ale ja asi po tejto noci viac do košického nočáku buďto nenastúpim vôbec alebo aspoň nie sám. Je mi ľúto, že som získal taký názor.
Napokon som ráno o 5:35 zničený, unavený a vystresovaný odcestoval vlakom do Prešova (vypravil nás Esičko, ale to som si všimol až neskoro). Po osemhodinovom spánku (predtým som dve noci nespal) píšem do diskusných fór.

Koniec príbehu