Discussion Forum › General Discussion

OK, nepopieram, že spôsob jazdy je odlišný nielen u jednotlivých vodičov, ale aj mestách. Len ma trochu naštvalo, že charakteristikou štýlu jazdy sa nesprávne pomenúva cestovná rýchlosť v tom-ktorom meste. Ja som hlavne rád, že "príklepová zbíjačka" Harčariková sa už pobrala kade ľahšie...

Čo sa týka Ul. Pri kríži, na mape nevidím žiaden kostol. Keď však tak hľadím, vidím, že Saratovská s Ul. Pri kríži vytvárajú kríž a možno je to nejaký zaužívaný pojem od miestnych ľudí.

Mnohé z úsekových deličov sú umiestnené z "historického hľadiska", keď v minulosti "nezavadzali".

Delič na N.O. (napájacie úseky C8 a C9) bol v minulosti umiestnený v profile hotela Slovan z dôvodu, že tu v minulosti nebola zastávka (tá sa tu nachádzala naopak v opačnom smere, keď brzdenie cez delič nevadilo). Po tom, ako došlo k preusporiadaniu zastávok za koľajovú križovatku, delič premiestnený nebol. Jednoduché riešenie by mohlo spočívať v posunutí deliča do úrovne sekcie trolejovej križovatky s TD (N.O.-Bottova), čím by sa zabili dve muchy jednou ranou.

Delič pred krajským súdom (prechod z napájacieho úseku C11 na C12) by bolo možné posunúť bližšie ku Domu umenia, za koľajovú križovatku, avšak pomocný napájací bod C10A by sa musel odobrať od napájacieho úseku C10 a prerobiť ako pomocný pre úsek C11. V minulosti, keď tu ešte nebola zastávka, sa tento delič nachádzal pred Tebou spomínaným úsekom.

Ďalším problémovým úsekom je hneď ďalší, pri Zimnom štadióne. Vodič tu od Krajského súdu prechádza z napájacieho úseku C12 do C13/C14 a hneď na to na úsek trolejovej križovatky TD. Tu by takisto pomohlo posunutie deliča do sekcie trolejovej križovatky.

Delič za zastávkou Plynárne, v smere zo Zimného štadióna (napájacie úseky C13/C14 a C15) tiež nevadil, kým pred pár rokmi nedošlo k rekonštrukcii križovatky a posunu zastávok bližšie k úsekovému deliču (cca 30 m). Zastávky sa posunuli kvôli možnosti plynulého prejazdu áut z Dunajskej ul. krížom cez Moldavskú cestu na Idanskú. V budúcnosti pravdepodobne bude potrebné riešiť aj tento kolízny bod posunutím deliča ďalej v smere k zastávke SOU dopravné.

Po tom, ako sa presunula zastávka električky Mestský magistrát v smere od Kina Družba za križovatku, vznikol medzi úsekmi E5 a E6 ďalší kolízny bod. Tu by pomohlo posunutie deliča ďalej od zastávky, smerom k zastávke OD Terasa.

Ešte pred niekoľkými rokmi bol najkolíznejší bol na zastávke Nám. MMM (napájacie úseky D5/A12A a C7/A12). Po tom ako sa presunuli zastávky z Komenského ul. na Hviezdoslavovu, sa delič "ocitol" uprostred zastávky v oboch smeroch a často dochádzalo napr. k tomu, že vodič so zadným zberačom na KT-čku alebo T6-ke zastavil rovno na úseku. Bolo bežné vidieť, ako vodič sťahuje zadný zberač, prepína odpojovač a dvíha predný. Nakoniec sa to vyriešilo posunom deliča medzi križovatky Hviezdoslavova-Mäsiarska a Hviezdoslavova-Moyzesova.

Jeden postreh mojej mamy. Casto chodi a byva urcity cas v Ba. Najcastejsie tam vyuzivala elektricku. Ked bola minule tu, na jazdu "priskokmi" v kosickej elektricke prekvapujuco reagovala slovami TO CO MA BYT? Takze nieco na tom bude, ze su rozdiely, ked si to vsimne aj dochodkyna...

No jo Potkan, kdyz tak Krysa, ne? Je pravda, ze ceski rusnovodici ked menili niekedy v Ziline na osi rychliky volali E499.2 Krysa ale rovnako aj Princezna a Banan. Na Slovensku pokial viem sa pre tento typ pouziva prezyvka Prazska dvojka, aspon tu v Ke. Co sa tyka delicov, bezne sa cez ne jazdi vo vykone, pravda za podmienky, ze nie je neziaduce prepojenie oddelene napajanych usekov, napr. medzi trakcnymi vedeniami parnej a neparnej skupiny kolaji, pripadne vypnuty usek tr. vedenia. Ale vtedy sa na js sustave musia stahovat zberace, pretoze by doslo k prepojeniu lyzinou zberaca. Vsimol som si ze novsie typy elektriciek maju tiez siroku lyzinu, tak aj pri prejazde delicom bez odberu aj tak nim oddelene useky prepoja, ci sa mylim?

K tým rýchlostiam som len navrhol rýchlo uzavrieť tému skôr ako sa znova poškriepime. Ja som o rýchlostiach hovoril z pohľadu cestujúceho (čo som jasne napísal) a obyčajný cestujúci sa neriadi výpočtami z jezdných dôb a kilometrov. Obyčajný cestujúci si sadne a vezie sa vidí. Vidí, že v BA je prevažne iný štýl jazdy ako v KE.
Vykresľovanie jazdy konrétneho vodiča síce na mieste nie je, ale medzi rôznymi mestami poznateľné rozdiely sú. Aj medzi Prešovom a Košicami, aj medzi Košicami a Bratislavou atď. atď... Všetko je totiž nie o predpisoch, ale o ľuďoch. Stačí, ak jeden zásadový človek vedie podnikovú autoškolu 20 rokov a ovplyvní tak svojimi zásadami jazdy štýl jazdenia vodičov MHD v meste na ďalších 50 rokov... Je to tak.

Zastávka Pri kríži sa nazýva podľa rovnomennej ulice. Podľa čoho je pomenovaná tá, to už neviem. Možno nejaký historický názov z čias, keď tam ešte sídlisko nestálo.

Ale no, Vlado, hádam som sa Ťa nejako nedotkol. To by som nerád.

Re #2034 S499.1023:
No veď v príspevku #2019 som zvlášť počítal mestskú a zvlášť "železničnú" prevádzku električiek v KE.

Re #2036 S499.1023:
No to mi je jasné, že teória je teória, ale vždy lepšia ako charakteristika typu "jazdí sa mlask, mlask", "plná jazda do zákruty"..

V príspevku #2019 som síce teoreticky, ale objektívne porovnal rýchlosti električiek v BA a KE. Ak si zoberieme porovnanie BA s mestkými linkami v KE, vychádza nám rozdiel 0,08 km/h. Vykresľovanie spôsobu jazdy konkrétneho vodiča nie je absolútne namieste.

No a pri tom náboženskom symbole (máš na mysli konečnú "Pri kríži"?) som sa teda nasmial. To je fakt podľa nejakého kostola, či cintorínu?

Kto vy? Železnica? Kde? Akurát tak tie, čo sú premostené.
I.

Teória, teória. V BA mala napríklad L12 ešte v trase Astronomická (vtedy Ružinov - Pošeň) - Pri náboženskom symbole (vtedy proste Dúbravka) jazdnúp dobu 56 minút ale jazdili sem to v prípade slimačích vodičov za 40 minút, normálnych 35, v noci 30 minút.
I.

Koľko že majú najazdené? Priemerný prebeh električky v plnom nasadení (každodenná výrava na celodennú službu) je okolo 100, max. 150 tis. km.
I.

Tak si skús spočítať, koľko % tratí máte na segregovanom telese (a nepočítaj do toho vašu železničnú trať s električkovou prevádzkou:-)).
I.

S BP to bývalo tak, že 30 minút na 3 hodiny jazdy, pričom najmenší započítateľný časový úsek e 10 minút a najneskôr po troch hodinách. Či sa to nezmenilo, neviem, nesledoval som.
I.

Samozrejme, že vodičom beží hodinový plat aj za odstáte hodiny na konečnej - či už v zálohe alebo na konečnej. Ale za toto obdobie mu neprislúcha kilometrovnéí ani prémie - takže síce menej, ale platení sú.
I.

No u mňa sa potkan povie lokomotíve radu E499.2 (150) a jej príbuzným. Tie sa vlastnícky vyskytujú len v ČR, tak neviem, kto by ich predával BRKS:-).
Ak myslíš Tetrapaky Zaoblené, asi by sa hodilo dať im inú prezývku. A neviem, kde sa vzala tá rozšírená fáma, že sa predajú BRKS?
I.

A to je čo za hovadinu? Červené sú istené, čiže ak sa červená (základná, čiže tá, čo je dole) vypáli, križovatka ide do poruchy. Pre opakovače (na výložníkoch) to neplatí.
I.

Nechajme to...

No to je pravda, že v rôznych režimoch sú rôzne jazdné doby. Som ochotný pripustiť, že štatistiku, ktorú som uviedol, je priemerom týchto časov, resp. zodpovedá sedlu. Z oboch miest (BA a KE) som však prepočítaval jazdné doby podľa toho, ako sú uvedené na týchto stránkach alebo knižných CP.

Niektore vodicky vsak jazdia, bez toho, aby ich to nejak zvlast trapilo, s odberom takmer cez vsetky delice. Prave sedim v L5 a je tu odhadom 30 ludi.

Tie delice v trakcnom vedeni su tiez niektore genialne umiestnene, napr. za zastavkou (Plynarne, Nam. Osloboditelov...), alebo za ostrym oblukom (pred Krajskym sudom), co tiez neprispieva k plynulosti jazdy. My mame delice, ktore sa mozu prechadzat normalne s odberom.

Aká teória? Čo sa mi tu snažíš nahovoriť? Električky chodia väčšnou tak, aké časy majú uvedené v služobných CP. Ak chodia vodiči podľa CP, tak priemerná rýchlosť je presne taká, aká vychádza výpočtom. V KE by určite pomohlo mierne skrátenie jazdných dôb, pretože skúsenosti viacerých hovoria, že košické električky chodia s náskokmi. Po ich úprave by boli električky ešte rýchlejšie.

V BA sa Ti preto zdajú električky rýchlejšie, pretože sú jazdné doby kratšie. Pamätám sa ešte spred 10 rokov, keď som bol v BA, ako som cestoval do Dúbravky so spomalenou K2 tak, že som úplne zadriemal. Jazdná doba z Rače do Dúbravky bola vtedy v jednom smere presne 60'. Dnes je to 52', t.j. vodiči si musia o 8 minút švihnúť. A žiaľ, občas aj za cenu zníženia bezpečnosti premávky...

Aj v súčasnosti sa v KE stačí večer prejsť s istými nemenovanými vodičmi napr. na L6, ktorí po 21" jeden smer zvládnu za 15 min, t.j. s priemernou rýchlosťou 29,6 km/h. Keď som v roku 1992 išiel s KT8 #528 na riadnej linke R, ktorá mala "Z", od kruhového objazdu po obratisko na konečnej sme to "urobili" za 8 minút. Priemerná cestovná rýchlosť podľa prepočtu teda bola 84,75 km/h.