Discussion Forum › General Discussion

Ano, Ďalších 40 rokov sa bude používať tento argument. Žiaľ možno už po 3-5 rokoch začnú byť viditeľné nerovnosti a poškodený asfaltový kryt, ktorý samozrejme z dôvodu, že nie sú "lóve" sa nebude opravovať, takže po 15 rokoch to bude už zrelé celé na poriadnu generálku. Asi to je zámer...

Klamstvo ti bolo niekoľkonásobne dokázané.

Počíta sa len tam, kde sa budujú združené zastávky. teda Spoločenský pavilón jednosmerne a Kino Družba pre prípadnú NAD.

Na Němcovej DPMK nič také nepožadoval a ešte som k tomu čítal asi zodve výhovorky prečo sa to tak spraviť "nedá". 40 rokov to tak bolo a tak bude dobre minimálne ďalších 40. #OtvorenýZvršokVšadeKdeToJeMožné #ČoNajviacStojacichCestujúcich

Nie je. Ale aj tak si neodpovedal.

To sa neráta nikde, očividne. Pričom práve na Zimnej/Boženy Němcovej sa to doslova ponúka... Jednak pre združenie zastávok a jednak pre šírku komunikácie... Ale načo, ešte by sa do projektu dostalo niečo, čo v Košiciach nikdy nebolo.

Pokiaľ nebude trať fyzicky oddelená od cesty, tak prejazdu áut nezabrániš. Má tam byť nejaký fyzický oddeľovač?
Stačí sa pozrieť napríklad na električkovú zastávku Radnica Starého mesta pre linky 6 a 9, ako vyzerá napríklad kryt medzi koľajami po pár dňoch prejazdu autobusov. Dokonca je už vyznačený aj kryt výhybkového mechanizmu. Žeby už aj ten povolil? To len na margo toho, že aj keď sa neráta s prejazdom áut, neznamená to, že tadiaľ nikdy neprejdú.

Na týchto uliciach sa ale s prevádzkou na koľajovom páse neráta. A na prejazdoch/križovaniach betónová doska má byť.

Prečo sa na Zimnej (predpokladám aj Komenského) používajú na konštrukciu koľajového zvršku podvaly? To by som sa radšej pýtal. Z dlhodobého hľadiska prevádzky je výhodnejšie použiť pevnú betónovú dosku, resp.špeciálne betónové panelové konštrukcie ako podklad pre koľajnice. Podvaly totiž majú tendenciu v dlhodobom používaní sa pohybovať, pretože sú na koľajovom spodku položené volne (to má vplyv na geometriu a nerovnosti asfalt.krytu). Žiaľ do Košíc ešte nedorazilo jasné pravidlo - tam kde je potrebné rátať s automobilovou prevádzkou na koľajnicovom páse je potrebné používať betonovú dosku. Tam kde je koľajnicový pás oddelený je vhodné použiť podvaly.

Zo šotoembryodiskusií sa nedajú a nemôžu robiť závery ?

V rámci zdravotnej vychádzky odporúčam prechádzku po Zimnej a Němcovej ulici a zrátať, koľko sa tam nachádza križovaní a odbočiek z bočných ulíc a ako sú rozmiestnené zastávkové ostrovčeky. A potom porozmýšľať, či totálne rozkúskovaný zatrávnený zvršok vôbec má význam po funkčnej stránke.

Nedávno tu prebiehala diskusia o možnostiach konečných úprav tratí a výsledok bol dosť zarážajúci:
-asfalt nie lebo.....(nechce sa mi menovať všetky dôvody pre aj proti, tak len bodky)
-betón liaty nie lebo....
-zatrávnenie tiež veľmi nie ,lebo....
-vysoká trať nie, lebo...čo s ňou v meste
-vydláždenie kockami. tiež nič moc...
Takže aká možnosť nám ostáva? Nože dajte niekto, kto vie...

Prečo žiaľ?

Takže žiaľ vyzerá to tak že to len zalejú asfaltom a basta.. https://lh3.googleusercontent.com/-jPubgatMtYY/WRNSSbWwwiI/AAAAAAAAgXA/WpCw03o96jEd8oOgrGFMUHQtkwsEItxcgCHM/s912/IMG_0002.JPG škoda.. tajné som dúfam že tam daju zvrsok na úrovni trávnik zo závlahou či aspoň dlažbu no zrejme ostane všetko "po starom" ?

Máme vôbec nejakú prevádzku, pre ktorú by sa to oplatilo?

Nie. Žiadna z týchto prevádzok sa nezásobuje po železnici a to ani vtedy, keby bola pri trati. Materiály, ktoré sa prepravujú po železnici, nemajú v tých predajniach takú obrátkovosť, aby sa kvôli nim oplatilo rozmýšľať o zásobovaní z vagónov. Teda, ak za mesiac predajú 20t stavebného materiálu, znamená to jeden 20-tonový vagón za mesiac, 12 za rok. To je malé vyťaženie, železnica sa neoplatí. Keby bolo 5 vagónov týždenne, to je možno už iné. Doviezť si veci kamiónmi je pre nich omnoho efektívnejšie a flexibilnejšie. Hlavne keď aj ich dodávatelia tiež nemajú železnicu, ale iba kamióny. Načo to zbytočne prekladať na železnicu a potom naspäť? A podotýkam, že ak staviate dom alebo čokoľvek iné, nejdete nakúpiť stavebniny do predraženého Hornbachu. Hornbach je dobrý, keď potrebujem 10 ks obrubníkov alebo tvárnic, lebo tie mi veľkosklade nepredajú, ale ak potrebujem 500 ks, nejdem do Hornbachu, ale do veľkoskladu. Teda nedajte sa pomýliť veľkosťou hál tých obchodov, tá nutne neznamená veľký tok materiálu. Naopak, zásobovanie Hornbachu alebo OBI by sa objemovo príliš nelíšilo od tu spomínaného zásobovania banánmi.

Tak prepáč, ale sprosté obviňovanie z klamstva bez protidôkazov mi až nápadne pripomínalo vyjadrovania predstavenstva magoriátu.

Napojenie Hornbachu a OBI jednokoľajkou by nebol dobrý prvý krok? Sú to typy prevádzok, ktoré by sa na to ideálne hodili.

"Am 30. Juni 2007 wurde das Projekt plangemäß beendet. Die Erkenntnisse der Projekte GüterBim und GüterBim-Telematik wurden in Berichtsform dem Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie bzw. der Forschungsförderungsgesellschaft übergeben"

A dávaj si pozor, znesiem všeličo ale za nazvanie Ficovoličom dávám bez varovania po papuli.

Viem o 2 alternativach. Jedna je spagety junction na ludvikovom dvore a druha je taka, ze len krizuje cestu a krizovatka bude na mieste dnesnej MUK na VA USS. A vraj (naozaj len JPP) je druha alternativa pretlacanejsia. Vyhli by sa stavbe cyklochodnikov, zastavky, prelozky rychlodrahy a postavil by sa len dalsi pretazeny kruhovy objazd