Discussion Forum › General Discussion

T1-11
T2-31
T3-182+3 (pre ZSSR)
KT8-40
T6-30
MV z Prahy-48
MV1913-18
MV DZMK-10
MV 1920-4
VV1913-10
Nakl.doprava-3+7
Akurat som nezapočital jednu T3 a 103,104...takže spolu 399 ?

EŠTE K VLEKOM
Minimálne jeden pražák sa dožil konca . Ináč Györy boli zachovalejšie, masívnejšej konštrukcie. Skrine Ringhofferov neboli velmi dobre riešené, problémy s nimi boli od počiatku už v Prahe, prehnuté strechy, slabé okenné stlpky...

A ako si sa k tomu dostal ????
Počítajme:
T1-11
T2-31
T3-182 (+ 261/II*,219/II,219/III...)*SU dvojdverová
KT8-40 (539 šla rovno do Miškolca)
T6-30
Dvojnáp.-41 včetne103,104 (nepočítam pražáky, ktoré nikdy neboli zaradené, asi 25)
Vleky- okolo 20 včetne ex mv
Mot.nákl-3
Vl.nákl-3

Presne tak, súhlas 100%

Áno je to skoro presne, 118 určite, je na fotke, a 121(alebo nad120) tiež bol. Bol aj 100(ex mvGy.-je na fotke) Vlečňáky boli doplňované(ex mv) a rušené priebežne, takže číselné rady nemusia naisto sedieť, naviac už vtedy sa občas robili "číselné rošády" (u mv prekázatelne).

Prechod mycou linkou je manipulačný pojazd, nikto by nepovolil takto prevádzku s cestujúcimi, opakujem, pokial by tam bola trolej, tak nemá význam znižovať napatie. Pokial by pamiatkári ani za boha nedovolili trolej a niekto chcel postaviť električku na bat. ,tak najjednoduchšie sú staré T3 (znížené napatie cca 400V a odpojený mg, alebo T6 s modif. meničom. (ale spomínal som aj mimozemšťanov )

Tak vdaka mne to nie je, ale vdaka d3k0, ktory to tu musel nahodit, lebo ja by som taku blbost urcite nedal

Oprava - neuviedol som KT8 #500 a T6 #600...

Podľa mojich vypočtov mali Košice 396 voznov elektrickej dopravy a okolo 915 autobusov.

To není pravda. Tlačítko průjezd mycím strojem pouze přemosťuje ochrany. Nic víc. Konkrétně jízdu pod sníženým napětím umožňuje přemostěním pomocného kontaktu SN.

Prepac, nespominam si, ze by som niekde drankal kupu novych trolejbusov. Spominal som horizont troch - styroch rokov ako mozny termin. To neznamena, ze aj tak musi byt.

Len tak mimovoľne mi napadlo, že vozidlá typu T1, T2 a T3 sa číslovali súvisle ( #201-211, 212-242, 243-424) a vozidlá typu KT8 a T6 už majú samostatný číselný rad (501-539 a 601-629).

Ak by sa ev.č. prideľovali aj naďalej kontinuálne, KT8D5 by mali #425 až 464 a T6 by mali #465 až 494.

Od počiatku elektrickej trakcie sa však prideľovali ev.č. po sériách, takže si teraz vezmem príklad, ako by to vyzeralo, ak by sa pre vozidlá typu T1 až T3 prideľovali ev.č. po sériách:
T1- 200 až 210, T2- 300 až 328, T3- 400 až 581, KT- 600 až 649, T6- 700 až 729.

?
No pokiaľ by bola povolená rýchlosť okolo 10 km/h, myslím si, že by to problém nebol. Navyše, čadičové kocky sú urobené tak zle, že aj mladí majú problém po tom chodiť, nieto ešte "oldies". Ešte mi napadá, či by mohlo alebo nemalo byť povolené používanie zvončeka.

Uplne tiche bude akorat vypnute. Ztisit a to dost podstatne se da pomoci nahrady MG statickym menicem trebas SMTK. Pak je odporak skoro uplne potichu. Ale na pesi zone by ticha tramvaj mohla pusobit az nebezpecne. :)) Nasi old spoluobcane ( krabatori ), by ji nemuseli slyset . Takova KT8 je docela ticha . Kor kdyz jede krokem .

Aha, no nevedel som presne, na akom princípe prejazd mycou linkou funguje, tak vďaka za vysvetlenie. Mne nešlo ani tak o to, že by trať nebola v dobrom stave, skôr o to, aby vozidlo bolo pri prejazde pešou zónou úplne tiché (odporáky) a aby bolo zabezpečené, že vodič nebude môcť ísť rýchlejšie. Ale to by sa dalo potom vyriešiť striktným príkazom a sledovaním dodržiavania rýchlosti.

Prave ze KT8/T6 by mohly mit problem se snizenym napetim diky vyzbroji. Nejlip se s tim vyrovnaji ty nejstarsi, tedy T3.

Spinac myci linka slouzi k pojezdu na velmi nizke napeti, tusim okolo 60V . Vypnuty jsou skoro vsechny agregaty, osvetleni, MG, a v podstate cokoliv co jde vypnout. Ochranne obvody jako brzdy jsou napajeny z baterii. Takze pri horsich bateriich , pripadne nejakym nutnym zabrzdeni by se vuz taky nemusel uz rozjet.

Prepinac je sice mozny, ale jak se zajisti ze ho ridici prepnou pri prejezdu na normalni napeti ? On to sice vuz chvili vydrzi, aspon pokud ma kabelaz a vyzbroj OK , ale asi by to nedelalo dobrotu. lepsi je nechat normalni napeti a radsi upravit trat. Pevny loze docela utlumi otresy , drevene prazce taky, navic se kolej da oblozit tlumicimi materialy a da se jimi i podlozit. Pak jsou otresy minimalni.

Čo to o vlekoch som si vyhľadal aj ja. Vedel som o odstrojovaní pôvodných košických MV, v publikáciách sa uvádza číslo 5 prestavieb z MV na VV, pravdepod. #111 - 116. Nikde som sa však nedopátral o prestavbách pražských MV na VV. Ak bol najvyšší stav VV okolo 20ks, tak počítajme:

- 5ks uzavretých VV, výr. Györ, #40-44 (neskôr 101-105)
- 5ks letných VV, výr. Györ, #60-64 (neskôr 106-110)
- 5ks uzavretých ex MV, výr. Györ, #111-116
- 5ks uzavretých ex pražských MV (?), ev.č. (117?-121?)

Ak pred ukončením prevádzky dvojnápravových MV zostalo ešte uvedených 8ks VV, znamenalo by to potom, že do konca 60-tych rokov sa zachovali aj niektoré z roku 1913, t.j. viac ako 50 ročné vozidlá. Je to možné?

Ku Hlavnej len toľko, pustil by som tam KT8D5R.N2 a tá by nemala mať problém s prejazdom na znížené nápätie, ktoré sa používa napr. pri prejazde umývacou linkou. Príslušné tlačidlo (Prejazd mycou linkou) by som prerobil na prepínač. Bolo by niečo také možné?

Celkom nerozumiem prvej vete: "Od unifikácie abus parku sa dpmk dosť výrazne odklonil." Môžeš vysvetliť? Lebo mne sa nezdá, aby sa v súčasnosti od unifikácie odkláňal...

1/VLEKY
Ako prvé boli odstrojené povodné košické mv série 1-18, z osmych tri zostali motorové . pravdepodobný dovod bol prechod na nižšie trakčné napatie a dostatok dvojstovákov.Na vleky "padlo" aj niekolko dvojstovákov. Zvýšená potreba vv bola daná vyššími prepravnými nárokmi na L2 a linkami k VSS. Až dodávky T1,2 vyriešili prepravný problém. Presné stavy evidencie vv mi nie sú známe, najvyší stav mohol byť okolo 20, postupným vyraďovaním sa znižoval. Po vybudovaní provizornej smyčky okolo starej vozovni ich zostalo myslim že osem (mám to niekde napísané,snáď aj podla čísel, musím to vyhladať). Dosť dlho stáli nevyužité, odstavené na jednej kolaji pred vozovňou . Je zaujímavé, že ešte asi v r.67 dostali údržbu a nový náter. Niektoré mv a vv dokonca dostali pražské spriahadlo. Na 3a7 boli nasadené len asi polroka do zrušenia.
Rušenie začalo hneď v máji, stará hala tam ešte dlho zostala, smyčka okolo nej slúžila až do otvorenia novej trate a dnešnej smyčky . Definitívne zmizli stopy starej voz.a kolají až pri výstavbe abus-stanice.

2/HLAVNÁ
Trať je pre normálnu prevádzku nepoužitelná,drážny úrad by to nepovolil, trebalo by ju celú postaviť znovu. Trolej so zníženým napatím nemá zmysel, vozy nemožu jazdiť na znížené napatie (bez úprav), novšie ,nabité všelijakou elektronikou by nefungovali. Úvahy o alternatívnom bat. pohone električky sú v podmienkach SK a DPMK absolútne scifi-hlboký vesmír. To sa skor objaví sprievod mimozemšťanov na Hlavnej.
Musí sa na to inak!

http://imhd.sk/ke/index.php?w=212b2321362f28293234333936ef392b2321362f28293234333936ea&typ=15
Nechcem kritizovat, ale teda toto kosicky nieje.
http://imhd.sk/ke/index.php?w=212b2321362f28293234333936ef392b2321362f28293234333936ea&typ=33 GRC. FUUUUUUUUJ