Discussion Forum › General Discussion

Čo sa týka dopravy KE-PO , pokial Prešov chce, nech si zdvojkolajní trať Kysak - Košice a vybyví ju modernými el. jednotkami na sposob regiotram a zavedie intervalový cp (30min), cesta trvá cca 15-20min., bude to mať charakter prípoja mhd.
A hlavne sa vela ušetrí!

No včera systém celkom pohodovo fungoval, kým nastúpila revízia a zablokovala označovače... potom to začalo, samovoľné reštarty označovačov a blbnutie až do noci. Dnes sa nechám prekvapkať.

Najviac rezonuje drahota mesačníka a až potom (ne)funkčnosť žltého džadu. BéTéWé, dnes ráno pri ceste do práce sa jeden revízor sťažoval, že mu nejde po zablokovaní označovačov ich opätovné odblokovanie /?/ a má problémy s EP vraj mu to vkuse pričítava 60 minútové lístky. ?

Fajn. Takže si otestujme konzistentnosť Tvojich názorov. Navrhujem presmerovať všetky vlaky po hlavnom ťahu do Prešova, čiže na trasu BA - ZA - PO. Všetci cestujúci do Košíc si prestúpia v Obišovciach do plesnivých pantografov a šukafónov. Súhlas?

KONEČNE rozumný názor!
Plne sa stotožňujem.

odkedy platí táto špeciálna cena pre trasu PO - BA

Siemens autoblok śamozrejme vyrába.
možno vidieť kdekoľvek v Nemeecku alebo v Rakúsku. Rozdiel oproti autobloku Westinghouse, na ktorý sme u nás zvyknutí, je v tom, že ten ich má samostatné predvesti oddielových návestidiel.
ETCS je naprojektovaný od začiatku level II., level I. nie je vhodný na hlavné trate.

päť rokov som chodil do školy do Bratislavy, posledné dva roky každý týždeň tam aj nazad - drvivá väčšina cestujúcich z bratislavy vždy vystupovala na úseku Mikuláš - Kysak. do Košíc prichádzal takmer prázdny vlak. rovnako tak aj s odchodom. doma som nasadal do prázdneho vozňa takmer, ale v Kysaku pristúpilo milión ľudí zrazu - funguje to tak bez ohľadu na dennú dobu, alebo deň v týždni, takže si myslím, že priamy spoj do, alebo cez Prešov, je milé vykročenie ku cestujúcim, ktorí z veľkej časti platia vlaky do Bratislavy. podľa mojej osobnej skúsenosti (tá však nie je reprezentatívna), len málo košičanov pracuje v Bratislave a k tomu pravidelne jazdia domov vlakom. naopak poznám mnohých (veľa z nich pôsobí v rakúsku), ktorí z a do Bratislavy lietajú.

sak v poriadku ja sa nehadam, len preco sa ma stavat nejaka trat do PO, ked z PO je do Kysaku 16 minut, to nechapem.... tak koli presovskym 16 minutam bude okluka z KE cez 20 kilakov , to je absolutny nezmysel .

V Prahe by sa robil mesiac, alebo dva mesiace.

Ked ides (uz dnes!) z Presova do BA vlakom, tak platis stale rovnaku cenu, ci ides cez Zilinu alebo cez Zvolen, pritom sa to lisi o 29 km. Preco by teda nebola podobna akvizicna zlava aj pre vlak KE-PO-ZA?

presne tak, do sucasneho podjazdu by sa 2+2 pruhy nezmestili

po dokonceni sa sucastne tri pruhy tiez rozsiria o bocne minichodniky, v novom 'tuneli' pribudne 1,5m chodnik pre chodcov, a ako vravis pribudne svetelna signalizacia

jo, a nie kazdy tunel sa razi tento sa len ako keby vyhrabe:)

takze tie famy ze mi pojde cca 75m od chaty vlak boli pravdive

nie som žiadny odborník na tieto záležitosti, ale odklon Hornádu vyzerá podľa toho v takom veľkom úseku zbytočný. Ale asi vedia, čo robia...

Re #25580 m2001 : hovoril som prácach na Aničke, nie pred ZŠ.

Samozrejme, zeby mohli, ale nebudu, na Slovensku sa nic nerobi do buducnosti, vsetko sa sije horucou ihlou bez nejakej perspektivy do buducnosti...

Re #25578 Sarko: V pohode, ja som len chcel uviest veci na pravu mieru. Ten teplovod by podla mna takisto nebol vacsi problem, ak by sa chcelo. Ono, najlepsim riesenim (ako pisal TA), by bolo zburat vsetky 3 podjazdy, kompletne cely usek zrekonstruovat na 3+3 (tym padom by nebolo treba rezervny pre zachranne zlozky), cele prostredie zrekultivovat upravenim svahov, nezastavanych ploch, vysadit travnaty porast. Vlastne, cele to tak seredne vyzera kvoli ZSR. Pretoze ti nemozu ist vyssie vzhladom na to, ze par metrov dozadu je stanica, takze stupanie na tak kratkom useku je takmer nemozne, resp. by bolo absolutne kontraproduktivne. Preto musi liezt cestu pod svoju uroven na Palackeho (cca 0,7 - 1,5 m), ved si vsimnite ako je umelo znizena nivelita vozovky, staci ak sa pozriete na sucasne chodniky, kt. su neskutocne vysoko. Tie obrubniky urcite nesplnaju ziadne normy. Tak sa veci maju, ale je pravdou, ze tento usek je vdaka ZSR nesmierne komplikovany, ale pravdou takisto je, ze dalo by sa to zvladnut aj lepsie ako sa deje v sucasnosti.

Inak to nové trasovanie pri Trebejove podľa tej mapky umožní napojenie Sokoľa na železnicu (vybudovanie novej zastávky)

Ak myslíš to pri ceste, tak to je nová kanalizácia, bolo okolo toho dosť aféra, pretože rodinné domy sa na ňu nemohli napojiť.

Úprava Hornádu pri Trebejove: http://img413.imageshack.us/my.php?image=modernizaciatrebejovhorfh7.jpg

Nový ťahanovský tunel v dĺžke 950m: http://img413.imageshack.us/my.php?image=modernizaciatahanovskytdg1.jpg

(šedá čiara - dnešná trať, modrá - variant 140km/h, červená - variant 160 km/h
orientácia - smer Košice vľavo, smer Kysak vpravo)

Zdroj: Enviroportál - Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Kysak (mimo) - Košice - september 2006: http://tinyurl.com/2hl5pg

?

Dik za upresnenie. Ja momentalne nie som doma a najblizsie budem az na Vianoce, tak sa na to pridem pozriet. Sa mi nezdalo, ze by tam pre 'par metrov' razili klasicky tunel. Alebo hoci aj hlbili - dik S499 , ale to by uz stacila aj ta betonova platna.

Aj tak by bolo najlepsie, aby tam bol podjazd ako vsetky tri ostatne, t.j. 2+2+2 s tym, ze 2 by ostali ako rezerva, na zaciatok hoci aj ako travnaty pas a dobuducna sa moze vselico zmenit. Samozrejme, to by sa potom musela niekam pod zem schovat aj dolezita horucovodna tepna Teplarni Kosice, ktora v priestoroch tych troch sirsich podjazdov 'vyviera' zo zeme a je zavesena v rohu severnej vetvy podjazdu (IAD je vedena v prostrednej v smere do mesta a juznej v smere z mesta).

Pri hladani blizsich info o horucovode som na http://www.ekosfera.sk/prednasajuci_info.php narazil na zaujimavu info, ze "TEKO je najvacsim vyrobcom a distributerom tepla vo forme horucej vody a pary v sustave centralizovaneho zasobovania teplom na Slovensku. Primarny horucovodny a parny rozvod systemu centralneho zasobovania teplom v KE ma dlzku 140 km."