Řidič, ten těžkej chleba má
http://www.regionalnenoviny.sk/c/1932014/Autobus-soferuje-zrucne-ako-chlap.html
Autobus šoféruje zručne ako chlap
Ak cestujete autobusom z Banskej Bystrice do Španej Doliny, Poník alebo do Horných Pršian, môžete prinajmenšom zažiť prekvapenie. S najväčšou pravdepodobnosťou uvidíte za volantom ženu, vodičku. Monika Griešová, jazdí autobusom do horských dedín, kde majú mnohokrát problém vyjsť aj skúsení vodiči.
„Minule som išla autobusom do Horných Pršian. Pri nastupovaní mi asi 6-ročné dievčatko povedalo: Dobre teta, že idete vy, lebo ten ujo minule nevyšiel,“ usmeje sa žena, ktorú by ste pre jej krehký vzhľad umiestnili hocikde, len nie za volant autobusu.
„Jazdím už od osemnástich rokov,“ hovorí o svojich začiatkoch Griešová. „Mala som živnosť. V rámci nej som 12 rokov jazdila na Avii.“ Za tento čas vystriedala niekoľko firiem. „Jazdila som pre Coca colu a aj pre Ten expres,“ vypočítava svoje podnikateľské aktivity. Napriek pracovnej vyťaženosti však živnosť pre ňu neprinášala ten zisk, ktorý očakávala. „Mala som vysoké náklady, preto som so živnosťou skončila.“ V tom čase SAD v Banskej Bystrici prechádzalo na 8-hodinový pracovný čas. Z tohto dôvodu prijímali viac šoférov. „Išla som sa spýtať a zobrali ma,“ spomína Griešová, ktorá považuje jazdu autobusom za pokojnú a príjemnú prácu. „Nikdy by som nedokázala sedieť v kancelárii,“ rezolútne odmieta plachá vodička iné možnosti zamestnania.
Na linkách prímestskej dopravy Banskobystrického okresu jazdí Griešová už dva a pol roka. „Už je to tretia zima,“ počíta svoj čas strávený za volantom. Začiatky však neboli až také ľahké. Ako žena začínala robiť výsostne mužskú prácu. „Keď som prišla prvýkrát do dielne, všetci muži si ma obzerali. Tipovali, že vydržím najviac tri mesiace. A možno ani to nie.“
Keď sa jej pokazí autobus, dokáže si na ňom spraviť drobné opravy, ak má poruke náhradné diely. „Niekedy stačí vymeniť poistku alebo hadičku, ak uniká vzduch,“ zasvätene vysvetľuje technicky zdatná žena. Problémy sa však nevyhýbajú ani jej. Najhoršie je to v zime. „Keď je neodhrnutá cesta hore kopcom sa ani nevyberiem. Radšej zostanem pod kopcom a počkám na pluh,“ poznamenáva vodička, ktorá zbytočne neriskuje uviaznutie autobusu v kopci. „Najhoršie je, ak sa v kopci a v zákrute stretnem s autom a nemám sa kde vyhnúť. Keby som zastala, už sa nepohnem a môžem čakať na odtiahnutie.“
Vodička z Pohronského Bukovca nemá obľúbenú linku. Za najťažší spoj považuje skorý ranný do Španej Doliny. „Z Banskej Bystrice idem o trištvrte na šesť. V autobuse takmer nikoho neveziem, lebo idem pre ľudí do Španej. S takýmto ľahkým autobusom mám však mnohokrát problém vyjsť štvorkilometrový kopec, aj keď je odhrnuté.“ Na jazdu autobusom v zimnom období sa Griešová nesťažuje. Ráno vstáva o štvrtej, aby o pol piatej stihla autobus z Pohronského Bukovca do Banskej Bystrice. Začína prvým spojom pred šiestou a pred šiestou večer aj končí. „O siedmej, ôsmej som späť doma. Takto to ide päť dní v týždni,“ uzatvára s úsmevom svoje rozprávanie ženská hviezda banskobystrickej SAD.
Ján Krempaský [15. 2. 2005]
Autobus šoféruje zručne ako chlap
Ak cestujete autobusom z Banskej Bystrice do Španej Doliny, Poník alebo do Horných Pršian, môžete prinajmenšom zažiť prekvapenie. S najväčšou pravdepodobnosťou uvidíte za volantom ženu, vodičku. Monika Griešová, jazdí autobusom do horských dedín, kde majú mnohokrát problém vyjsť aj skúsení vodiči.
„Minule som išla autobusom do Horných Pršian. Pri nastupovaní mi asi 6-ročné dievčatko povedalo: Dobre teta, že idete vy, lebo ten ujo minule nevyšiel,“ usmeje sa žena, ktorú by ste pre jej krehký vzhľad umiestnili hocikde, len nie za volant autobusu.
„Jazdím už od osemnástich rokov,“ hovorí o svojich začiatkoch Griešová. „Mala som živnosť. V rámci nej som 12 rokov jazdila na Avii.“ Za tento čas vystriedala niekoľko firiem. „Jazdila som pre Coca colu a aj pre Ten expres,“ vypočítava svoje podnikateľské aktivity. Napriek pracovnej vyťaženosti však živnosť pre ňu neprinášala ten zisk, ktorý očakávala. „Mala som vysoké náklady, preto som so živnosťou skončila.“ V tom čase SAD v Banskej Bystrici prechádzalo na 8-hodinový pracovný čas. Z tohto dôvodu prijímali viac šoférov. „Išla som sa spýtať a zobrali ma,“ spomína Griešová, ktorá považuje jazdu autobusom za pokojnú a príjemnú prácu. „Nikdy by som nedokázala sedieť v kancelárii,“ rezolútne odmieta plachá vodička iné možnosti zamestnania.
Na linkách prímestskej dopravy Banskobystrického okresu jazdí Griešová už dva a pol roka. „Už je to tretia zima,“ počíta svoj čas strávený za volantom. Začiatky však neboli až také ľahké. Ako žena začínala robiť výsostne mužskú prácu. „Keď som prišla prvýkrát do dielne, všetci muži si ma obzerali. Tipovali, že vydržím najviac tri mesiace. A možno ani to nie.“
Keď sa jej pokazí autobus, dokáže si na ňom spraviť drobné opravy, ak má poruke náhradné diely. „Niekedy stačí vymeniť poistku alebo hadičku, ak uniká vzduch,“ zasvätene vysvetľuje technicky zdatná žena. Problémy sa však nevyhýbajú ani jej. Najhoršie je to v zime. „Keď je neodhrnutá cesta hore kopcom sa ani nevyberiem. Radšej zostanem pod kopcom a počkám na pluh,“ poznamenáva vodička, ktorá zbytočne neriskuje uviaznutie autobusu v kopci. „Najhoršie je, ak sa v kopci a v zákrute stretnem s autom a nemám sa kde vyhnúť. Keby som zastala, už sa nepohnem a môžem čakať na odtiahnutie.“
Vodička z Pohronského Bukovca nemá obľúbenú linku. Za najťažší spoj považuje skorý ranný do Španej Doliny. „Z Banskej Bystrice idem o trištvrte na šesť. V autobuse takmer nikoho neveziem, lebo idem pre ľudí do Španej. S takýmto ľahkým autobusom mám však mnohokrát problém vyjsť štvorkilometrový kopec, aj keď je odhrnuté.“ Na jazdu autobusom v zimnom období sa Griešová nesťažuje. Ráno vstáva o štvrtej, aby o pol piatej stihla autobus z Pohronského Bukovca do Banskej Bystrice. Začína prvým spojom pred šiestou a pred šiestou večer aj končí. „O siedmej, ôsmej som späť doma. Takto to ide päť dní v týždni,“ uzatvára s úsmevom svoje rozprávanie ženská hviezda banskobystrickej SAD.
Ján Krempaský [15. 2. 2005]
bez komentára
O zvýšenom cestovnom ešte nerozhodli
Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) ešte stále nerozhodol o maximálnej cene cestovného v mestskej hromadnej doprave v Banskej Bystrici. Ako minulý piatok konštatovala vedúca odboru financií Úradu BBSK Elena Chudá, maximálnu cenu nie je možné stanoviť, lebo chýbajú kompletné podklady.
SAD - Banskobystrická dopravná spoločnosť navrhuje zvýšenie cestovného z 13 korún na 17 Sk, čo je údajne ekonomická cena a požaduje aj zrušenie všetkých zliav. O jej schválenie požiadala už v závere vlaňajšieho roka.
„Predložili nám 13. januára podklady, ktoré neposkytovali dostatočné informácie, na základe ktorých by sme mohli rozhodnúť o maximálnej cene dopravy v Banskej Bystrici,“ konštatovala Elena Chudá. „Preto sme 31. januára vyžiadali od nich ďalšie doplňujúce materiály. Mali by poskytnúť viac informácií o hospodárení dopravnej spoločnosti, aby sme mohli rozhodnúť o zvýšení maximálnej ceny cestovného a obmedzení poskytovania zliav pre obyvateľov mesta a prímestských častí,“ dodala. Až keď bude mať Úrad BBSK k dispozícii všetky podklady, v zmysle zákona o cenách návrh cenového výmeru prerokuje s mestským úradom a dotknutými obcami. „Čas na rozhodnutie o určení cien nevymedzuje žiadny zákon,“ pripomenula E. Chudá.
Banskobystričania teda stále cestujú mestskou hromadnou dopravou za rovnaké cestovné ako vlani a využívajú všetky zľavy (študenti a dôchodcovia polovičné cestovné, dôchodcovia nad 70 rokov zadarmo, a pod.)
Mesto nemieni dať zo svojho rozpočtu žiadnu dotáciu na MHD a so SAD-kou stále vedie „ťažké“ rokovania o znovuobnovení niektorých liniek v meste. Asi tretinu z nich zrušila SAD začiatkom tohto roka, čo bol prvý úder pod pás cestujúcim. Druhým má byť nový cenový výmer, a teda cestovné 17 korún.
Erika Krčová [15. 2. 2005]