Karol Nagy
Za Bystrickú elektrárenskú a dopravnú spoločnosť (BEADS)
Koreňom úrazu súčasných, predchádzajúcich, ale zaručene aj nasledujúcich problémov MHD v Banskej Bystrici jej jej privatizácia koncom minulého storočia. Také harakiri nespáchala Bratislava, Košice, Prešov, Žilina a mnohé iné mestá (Vymenoval som len tie mestá, ktoré úspešne prevádzkujú aj trolejbusovú dopravu, projektujú a budujú nové trolejové vedenia)! Už len pomyslenie privatizovať čokoľvek vlastníkovi, ktorý od začiatku vyžaduje dotácie od mesta, štátu a pod. je absurdné. SAD BBDS sa chovala samozrejme zo svojho pohľadu ekonomicky. Žiadala ustavične vyššie dotácie na prevádzku MHD a žiadala aj mnohomiliónové investície od mesta. Zdá sa, že to prehnali. Predstavitelia mesta (SAD Zvolen tvrdí, že sa uspokojí so ziskom 300 tisíc ročne, čo však príde o rok, o dva je v nedohľadne...
Nepatrím k prvým, ktorí hlásajú, že východiskom v súčasnom stave je, aby trolejbusovú dopravu začalo prevádzkovať priamo mesto vo vlastnej akciovke. Chcem len navrhnúť, aby sa táto prípadne premenovala na Bystrickú elektrárenskú a dopravnú spoločnosť. Aby sa ponúkli drobné akcie aj občanom a samozrejme aj iným podnikateľom pri zabezpečení si trvalej majority mestom.
Náklady na elektrickú energiu nie sú pri trolejbusovej doprave rozhodujúcou zložkou nákladov na 1 km. Tieto a podobné údaje sú najmä zo strany SAD BBDS pomerne utajované. Celkové priemerné náklady na 1 km jazdy trolejbusu bývajú udávané na 40 až 80 Sk. Nedávno uviedol doterajší riaditeľ závodu MHD SAD BBDS Ing. Snopko náklady v BB na 57,50 (Ak si dobre pamätám. Z tých 57,50 Sk možno odhadnúť 5 - 10 Sk pre vodiča - zaslúžených alebo hodných zvýšenia. Koľko je však skutočný - nie účtovnícky zisk, koľko je z toho na vrcholný menežment... Vie asi len Pán Boh). Takéto porovnania pre všetkých 5 trolejbusových miest v SR by sa mali už dávno vyskytovať v tabuľkách, grafoch, začali sa po nich (konečne!) dopytovať aj niektorí poslanci MsZ BB. Samotné náklady na elektrickú energiu udáva Dopravný podnik Prešova na 7,17 Sk/ km oproti nákladom 10,19 Sk/ km, čo je priemerný náklad prešovských autobusov na naftu (Možno sú v tom zahrnuté aj oleje a iné mazivá). V Prešove však znižujú nasadenie trolejbusov v energetickej špičke (ktorá sa prakticky kryje s dopravnou špičkou), kedy je elektrina najdrašia. V BB k takýmto úsporám neprikročovali.
Oveľa výraznejšie zlacnenie trolejbusov by sme však mohli v BB dosiahnuť obnovením aj jedinej malej vodnej elektrárne, ktorá ešte pred druhou svetovou vojnou zásobovala celé mesto a fungovala asi do 70. rokov minulého storočia. Elektrárenský kanál je dodnes funkčný. Len je zakrytý. Preteká medzi Domom kultúry a hotelom Lux (pod parkoviskom) a tam, za cestou I. triedy aj ústi do Hrona.
Energeticky využiteľný je napr. aj rybník medzi Suchým vrchom a Králikmi. Veľmi nenáročné vybudovanie systémov malých vodných nadrží sa mi javí na plošinách bývalého kameňolomu. Zásobované by boli najmä prebytočnými vodami odvedenými po vrstevnici z hornej časti Laskomerského potoka. Malá elektráreň by bola samozrejme v údolí Bystričky (na jednej alebo na druhej strane 4 - prúdovej cesty). V údolí Bystričky je miesto na dve nádrže asi 4 hektárové. Vody z Bystričky by sa mohli v energetickom sedle (minime spotreby, pri najlacnejších dodávkach zo siete stredoslovenskej energetiky) prečerpávať do nádrží v bývalom lome. A samozrejme možno nájsť desiatky iných vhodných riešení. Problémy by mohli byť len s vlastníkmi pozemkov.
Štiavničanom tieklo do topánok pred vyše 200 rokmi. Nestíhali odčerpávať vodu z baní, ktorú nebolo možné odvádzať gravitačne (Neváhali ale ani budovať tzv. Dedičnú štôlňu - aj takmer celých sto rokov) čerpadlami na konský pohon. Vybudovali systém tajchov, o ktorých si aj dnes mnohí návštevníci myslia, že sú to prírodné jazerá, resp. obyčajné rybníky. Všetko sú to nádrže s pôvodným energetickým využívaním (Dnes nehanebne nevyužívané), keď ešte nebola výroba elektriny (Voda vytekajúca z nádrží priamo poháňala čerpadlá vyháňajúce vodu z baní!). Niektoré štiavnické tajchy boli vybudované aj tam, kde nebol ani najmenší potok! Boli, resp. sú zasobované vodou jarkami vybudovanými prevažne v smere vrstevníc a zachytávajúcich hlavne povrchovú dažďovú vodu. Sú európskym unikátom.
My máme v BB oveľa vhodnejšie prírodné podmienky! Nech je nám krátka plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou tiež varovaním. SAD ZV sa oháňa ekologickými autobusmi na plyn. Odhliadnuc od toho, že aj tie produkujú jedovaté splodiny, zásoby plynu sú len na niekoľko desaťročí. Na to zabúdajú aj ekológovia horliaci za rýchlejšie odstavenie jadrových elektrárni a budovanie tzv. paroplynových. Zanechajme našim vnukom a ďaľším potomkom nové rybníky, rekreačné nádrže, keď možno také energetické využitie už nebudú potrebovať. Dnes možno malé vodné nádrže budovať aj najlacnejšou pracovnou silou, nezamestnanými, na ich aktivačnú činnosť prispieva EÚ. EÚ prispieva aj na takéto ekologické diela.
Tečie nám do topánok. Doslova, tým ktorí musia v týchto dňoch vyčkávať na zástavkach ťažko fungujúcej dopravy. Máme šancu dobudovať najlacnejšiu trolejbusovú dopravu v SR. O čo sme horší než Štiavničania pred 200 rokmi?
Koreňom úrazu súčasných, predchádzajúcich, ale zaručene aj nasledujúcich problémov MHD v Banskej Bystrici jej jej privatizácia koncom minulého storočia. Také harakiri nespáchala Bratislava, Košice, Prešov, Žilina a mnohé iné mestá (Vymenoval som len tie mestá, ktoré úspešne prevádzkujú aj trolejbusovú dopravu, projektujú a budujú nové trolejové vedenia)! Už len pomyslenie privatizovať čokoľvek vlastníkovi, ktorý od začiatku vyžaduje dotácie od mesta, štátu a pod. je absurdné. SAD BBDS sa chovala samozrejme zo svojho pohľadu ekonomicky. Žiadala ustavične vyššie dotácie na prevádzku MHD a žiadala aj mnohomiliónové investície od mesta. Zdá sa, že to prehnali. Predstavitelia mesta (SAD Zvolen tvrdí, že sa uspokojí so ziskom 300 tisíc ročne, čo však príde o rok, o dva je v nedohľadne...
Nepatrím k prvým, ktorí hlásajú, že východiskom v súčasnom stave je, aby trolejbusovú dopravu začalo prevádzkovať priamo mesto vo vlastnej akciovke. Chcem len navrhnúť, aby sa táto prípadne premenovala na Bystrickú elektrárenskú a dopravnú spoločnosť. Aby sa ponúkli drobné akcie aj občanom a samozrejme aj iným podnikateľom pri zabezpečení si trvalej majority mestom.
Náklady na elektrickú energiu nie sú pri trolejbusovej doprave rozhodujúcou zložkou nákladov na 1 km. Tieto a podobné údaje sú najmä zo strany SAD BBDS pomerne utajované. Celkové priemerné náklady na 1 km jazdy trolejbusu bývajú udávané na 40 až 80 Sk. Nedávno uviedol doterajší riaditeľ závodu MHD SAD BBDS Ing. Snopko náklady v BB na 57,50 (Ak si dobre pamätám. Z tých 57,50 Sk možno odhadnúť 5 - 10 Sk pre vodiča - zaslúžených alebo hodných zvýšenia. Koľko je však skutočný - nie účtovnícky zisk, koľko je z toho na vrcholný menežment... Vie asi len Pán Boh). Takéto porovnania pre všetkých 5 trolejbusových miest v SR by sa mali už dávno vyskytovať v tabuľkách, grafoch, začali sa po nich (konečne!) dopytovať aj niektorí poslanci MsZ BB. Samotné náklady na elektrickú energiu udáva Dopravný podnik Prešova na 7,17 Sk/ km oproti nákladom 10,19 Sk/ km, čo je priemerný náklad prešovských autobusov na naftu (Možno sú v tom zahrnuté aj oleje a iné mazivá). V Prešove však znižujú nasadenie trolejbusov v energetickej špičke (ktorá sa prakticky kryje s dopravnou špičkou), kedy je elektrina najdrašia. V BB k takýmto úsporám neprikročovali.
Oveľa výraznejšie zlacnenie trolejbusov by sme však mohli v BB dosiahnuť obnovením aj jedinej malej vodnej elektrárne, ktorá ešte pred druhou svetovou vojnou zásobovala celé mesto a fungovala asi do 70. rokov minulého storočia. Elektrárenský kanál je dodnes funkčný. Len je zakrytý. Preteká medzi Domom kultúry a hotelom Lux (pod parkoviskom) a tam, za cestou I. triedy aj ústi do Hrona.
Energeticky využiteľný je napr. aj rybník medzi Suchým vrchom a Králikmi. Veľmi nenáročné vybudovanie systémov malých vodných nadrží sa mi javí na plošinách bývalého kameňolomu. Zásobované by boli najmä prebytočnými vodami odvedenými po vrstevnici z hornej časti Laskomerského potoka. Malá elektráreň by bola samozrejme v údolí Bystričky (na jednej alebo na druhej strane 4 - prúdovej cesty). V údolí Bystričky je miesto na dve nádrže asi 4 hektárové. Vody z Bystričky by sa mohli v energetickom sedle (minime spotreby, pri najlacnejších dodávkach zo siete stredoslovenskej energetiky) prečerpávať do nádrží v bývalom lome. A samozrejme možno nájsť desiatky iných vhodných riešení. Problémy by mohli byť len s vlastníkmi pozemkov.
Štiavničanom tieklo do topánok pred vyše 200 rokmi. Nestíhali odčerpávať vodu z baní, ktorú nebolo možné odvádzať gravitačne (Neváhali ale ani budovať tzv. Dedičnú štôlňu - aj takmer celých sto rokov) čerpadlami na konský pohon. Vybudovali systém tajchov, o ktorých si aj dnes mnohí návštevníci myslia, že sú to prírodné jazerá, resp. obyčajné rybníky. Všetko sú to nádrže s pôvodným energetickým využívaním (Dnes nehanebne nevyužívané), keď ešte nebola výroba elektriny (Voda vytekajúca z nádrží priamo poháňala čerpadlá vyháňajúce vodu z baní!). Niektoré štiavnické tajchy boli vybudované aj tam, kde nebol ani najmenší potok! Boli, resp. sú zasobované vodou jarkami vybudovanými prevažne v smere vrstevníc a zachytávajúcich hlavne povrchovú dažďovú vodu. Sú európskym unikátom.
My máme v BB oveľa vhodnejšie prírodné podmienky! Nech je nám krátka plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou tiež varovaním. SAD ZV sa oháňa ekologickými autobusmi na plyn. Odhliadnuc od toho, že aj tie produkujú jedovaté splodiny, zásoby plynu sú len na niekoľko desaťročí. Na to zabúdajú aj ekológovia horliaci za rýchlejšie odstavenie jadrových elektrárni a budovanie tzv. paroplynových. Zanechajme našim vnukom a ďaľším potomkom nové rybníky, rekreačné nádrže, keď možno také energetické využitie už nebudú potrebovať. Dnes možno malé vodné nádrže budovať aj najlacnejšou pracovnou silou, nezamestnanými, na ich aktivačnú činnosť prispieva EÚ. EÚ prispieva aj na takéto ekologické diela.
Tečie nám do topánok. Doslova, tým ktorí musia v týchto dňoch vyčkávať na zástavkach ťažko fungujúcej dopravy. Máme šancu dobudovať najlacnejšiu trolejbusovú dopravu v SR. O čo sme horší než Štiavničania pred 200 rokmi?
