Činili. Stále to posúvali na bližší termín, tuším to chceli mať pred sviatkami z krku, len mne to zase skomplikovali, lebo sa akurát sťahujeme, tak si nemôžem ísť ani neter povarovať. Ale v Prešove sa zastavím hneď ako sa bude dať. Ale tipujem, že mi to asi skôr ako o nejaký mesiac nevydá.
Musíme ešte nakúpiť postele, chladničku a podobne... takže sa asi zbláznim. Na jednej strane od radosti, na druhej od starosti. Jednoducho zmiešané pocity mám z toho všetkého .
Zajtra bude týždeň, odkedy som sa stala tetou mojej krásnej drobučkej neterky Emy. Dala by som to sem skôr, len som sama mala zdravotné problémy. (Však mi rodila sestra, tak som si to tiež musela aspoň trocha odtrpieť, nie? ).